Urológia, traumatológia, geriatria, psychiatria. To je len výsek odborností, z ktorých lekári chýbajú nemocniciam. Ešte väčší problém sú sestry. Ale to nie je nič nové. O tom sa hovorí už niekoľko rokov
Urobilo sa však niečo pre to, aby sa to zmenilo? A naozaj je lekárov tak málo? Napriek celospoločenskému naratívu, že chýbajú lekári, sú nemocnice, kde problém s ich nedostatkom nie je až taký veľký. V kolektíve im skôr chýbajú mladší lekári. Jednou z nich je aj košická univerzitná nemocnica. „V UNLP aktuálne nepociťujeme nedostatok lekárov, sú však odbory, pri ktorých by sme privítali väčší záujem, napríklad urológia či urgentná medicína, kde je dlhodobo nižší záujem zo strany lekárov,“ uviedol riaditeľ Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD.
Za mimoriadne dôležité považuje posilňovanie kliník a oddelení práve mladou generáciou lekárov, ako hovorí, hlavne z dôvodu zabezpečenia kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti pri prirodzenom odchode starších kolegov do dôchodku, keďže výchova a odborná postgraduálna príprava lekára trvá mnoho rokov.
„UNLP je výučbovou základňou viacerých vysokých škôl vrátane Lekárskej fakulty UPJŠ. Pravidelne každý rok prijímame do zamestnania absolventov štúdia všeobecného i zubného lekárstva,“ dodal.
Zložitejšia je situácia, pokiaľ ide o sestry a ďalší zdravotnícky personál. „Podobne ako väčšina zdravotníckych zariadení na Slovensku a v EÚ bojujeme s ich nedostatkom. Prioritne nám chýbajú sestry na inštrumentovanie v operačnej stále, sestry na pracoviskách anestéziológie a intenzívnej medicíny aj pôrodné asistentky,“ priznal šéf košickej univerzitnej nemocnice.
Aj v banskobystrickej fakultnej nemocnici chýba len úzky okruh špecializácií lekárov, napríklad infektológia, psychiatria, genetika, v ktorých sa im stavy dopĺňajú ťažšie. „No aktuálne je počet lekárov v našej nemocnici viac-menej stabilný,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Oveľa väčší problém sú chýbajúce sestry. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica pracuje aktuálne 784 sestier a 42 pôrodných asistentiek. Hoci sa nemocnici zatiaľ darí zabezpečiť prevádzku jednotlivých oddelení, k ideálnemu stavu jej chýba približne 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek. „Najakútnejšia situácia je na oddelení centrálnych operačných sál, kde by sme potrebovali prijať 20 operačných sestier. Sestry nám chýbajú aj na Neonatologickej klinike SZU a Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU, rovnako pôrodné asistentky,“ dodala hovorkyňa.
Veľký problém so sestrami má aj žilinská nemocnica. „Pozíciu, ktorú by sme potrebovali doplniť, je sestra na oddelenie vnútorného lekárstva v liečebni dlhodobo chorých a na niektorých JIS.
Na ostatných oddeleniach máme personálu dostatok,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Fialová.
Vysoká fluktuácia
Ani Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) nepociťuje na pracoviskách akútny nedostatok lekárov. „Sú však pracoviská, na ktorých by sme prijali väčšie personálne zastúpenie z radov lekárov, napríklad centrálne prijímacie oddelenie alebo geriatrické pracoviská,“ uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská.
Lekársky personálny stav na najvyťaženejších úsekoch prešovskej fakultnej nemocnice je podľa hovorkyne Martiny Pavlíkovej aktuálne dostačujúci. „Napriek uvedenému nie je personálny stav celkom optimálny v tom zmysle, že riešime pomerne veľkú fluktuáciu personálu, dodržať normatívy na najťažších oddeleniach nás stojí nemalé úsilie, pretože takú ťažkú a zodpovednú prácu mnohí zvažujú vykonávať dlhší čas a odchádzajú už počas skúšobného obdobia,“ uviedla.
Nemocnici sa aktuálne darí pokryť potrebu lekárov na všetkých nosných oddeleniach, vyšší počet lekárov by privítali na traumatológii. „Riešime tiež lekárov, ktorí už majú alebo sa blížia k dôchodkovému veku a majú skrátený pracovný úväzok,“ doplnila.
Väčším problémom, tak ako v iných nemocniciach, sú chýbajúce sestry. „Vo väčšine zdravotníckych zariadení je veľký nedostatok sestier na anestéziológii a inštrumentárnych sestier. Ak by sme ich získali, vedeli by sme vytvoriť väčší počet operačných tímov navyše, čo by malo výrazný vplyv na počet operácií aj čakacie časy na výkony. Ale vo všeobecnosti je nedostatok aj ostatných sestier, lekárov špecialistov, chýbajú sanitári a kuchári,“ dodala Pavlíková.
Horšie sú na tom regióny
Trenčianska fakultná nemocnica by na optimálne zabezpečenie prevádzky nemocnice potrebovala prijať 13 lekárov a 49 sestier. „Lekárov potrebujeme doplniť na viacero našich oddelení, predovšetkým na geriatrické oddelenie, pediatriu, onkológiu, ORL oddelenie a pľúcne. Rovnako sestry potrebujeme doplniť na viacero oddelení, najväčší nedostatok pociťujeme na geriatrickom oddelení, kardiologickom oddelení a na urgentnom príjme,“ uviedla Martina Holecová z riaditeľstva Fakultnej nemocnice (FN) Trenčín.
Veľkú úlohu pri nedostatku personálu na Slovensku zohráva podľa siete Penta Hospitals regionálnosť a nerovnomerná distribúcia ľudských zdrojov naprieč sektorom. „Koncentrácia vysokého počtu lekárov na veľkých klinikách v krajských mestách je na prvý pohľad prirodzená, z pohľadu okresných regiónov nie však systémová. Je teda prirodzené, že aj naša sieť pociťuje nedostatok zdravotníckeho personálu. Neustále však robíme maximum pre zachovanie aktuálneho rozsahu zdravotnej starostlivosti na všetkých našich pracoviskách. Celoročne vyvíjame tiež aktivity na prilákanie mladých absolventov,“ uviedla hovorkyňa siete Bianka Krejčíová.
Najvýraznejší nedostatok personálu vo všeobecnosti vidí sieť v odbornostiach pediatria, rádiológia, v chirurgických odboroch i v špecializovaných pediatrických profesiách. „Najnižší záujem pociťujeme zo strany študentov v menej rozvinutých regiónoch s prirodzeným i migračným úbytkom obyvateľstva, čo koreluje so všeobecným nezáujmom dlhodobého pôsobenia v týchto regiónoch,“ dodala B. Krejčíová.
Sieť nemocníc Agel musela pre nedostatočný počet kmeňových atestovaných lekárov dočasne pozastaviť pôrodnicu v žiarskej nemocnici. „Prispela k tomu aj optimalizácia siete nemocníc, v rámci ktorej boli nemocnice zaradené do prvej úrovne degradované na pozíciu ,doliečovákov‘, čo znížilo záujem lekárov o prácu v týchto zariadeniach. Naďalej sa však intenzívne snažíme o stabilizáciu personálnej situácie na tomto oddelení,“ uviedla hovorkyňa siete Eva Peterová. Ako dodala, aktuálnym počtom lekárov a ošetrovateľského personálu je však zabezpečená adekvátna prevádzka „pri poskytovaní kvalitnej zdravotnej starostlivosti v celej sieti AGEL SK“, a to bez nutnosti jej obmedzenia či posúvania plánovaných výkonov.
Personálne normatívy
Ako priznala samotná ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, rezort plánuje prehodnotiť personálne normatívy, a to aj preto, aby sa prispôsobili realite. Tie z roku 2008, ako sama priznala, nie sú aktuálne. „Takže musíme sa na to pozrieť aj vzhľadom na to, v akom stave máme dnes personál na Slovensku,“ dodala.
Väčšina nemocníc tvrdí, že personálne normatívy spĺňa, priznávajú však, že prípadné prehodnotenie zo strany ministerstva zdravotníctva by privítali. „Prehodnocovanie normatívov personálneho zabezpečenia zo strany MZ SR vnímame už dlhší čas a túto iniciatívu vítame. ,Normatív‘ bol prijatý v roku 2008 a súčasnosť priniesla mnoho nových aspektov, ktoré je nevyhnutné akceptovať pri vytváraní aktualizácie uvedeného predpisu,“ uviedla hovorkyňa banskobystrickej nemocnice. Zároveň priznáva, že stanovené normatívy personálneho zabezpečenia síce spĺňajú, ale vzhľadom na nedostatok zdravotníckych pracovníkov na pracovnom trhu je to aj za cenu vytvárania hodín nadčasovej práce.
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach personálne normatívy na svojich pracoviskách pravidelne sleduje a vyhodnocuje. „Našou prioritou je v dostatočnom predstihu analyzovať všetky potenciálne riziká a prijať adekvátne opatrenia na ich elimináciu,“ uviedol hovorca ústavu Igor Michalčík s tým, že normatívy v zmysle zákona ústav spĺňa.
„Veľmi by sme privítali, ak by normatívy boli stanovené po kvalitnej diskusii s poskytovateľmi a pomohli by tiež hľadať riešenia na odľahčenie súčasného personálu od administratívy i nepotrebných či nešpecializovaných činností,“ uviedla hovorkyňa Penta Hospitals.
Desiatky žiadostí – aj zo zahraničia
Napriek nedostatku niektorých odborností sa nemocnice nemôžu sťažovať na nezáujem lekárov, sestier a absolventov o prácu. Ročne dostávajú desiatky žiadostí o zamestnanie. „V roku 2023 sme dostali 71 žiadostí na pozíciu lekára, z toho 51 boli absolventi a 20 lekári s praxou, a prijali sme 53 lekárov. Tento rok sme dostali 53 žiadostí, z toho 44 absolventov, pričom niektorí študovali aj v zahraničí, a deväť lekárov s praxou, a tento rok sme prijali zatiaľ štyroch lekárov,“ uviedla Ružena Maťašeje z banskobystrickej nemocnice.
Aj srdcovo-cievny ústav eviduje každoročne záujemcov o prácu. „V roku 2023 sme evidovali 32 žiadostí medikov, 12 žiadostí lekárov a 31 žiadostí sestier. Prijali sme šesť absolventov lekárskych fakúlt, z toho štyroch na doktorandské štúdium, a zároveň siedmich ďalších lekárov, teda spolu 13 a 23 sestier,“ uviedol Igor Michalčík z VÚSCH. Tento rok už evidujú 24 žiadostí medikov, tri žiadosti lekárov a 10 žiadostí sestier, prijali zatiaľ jedného lekára a päť sestier.
Trenčianska nemocnica dostala vlani 36 žiadostí lekárov, z toho bolo 19 absolventov, prijali 32 lekárov, z toho 14 absolventov. Tento rok dostali zatiaľ 19 žiadostí, z toho 15 absolventov, pričom zatiaľ neprijali nikoho. „Medzi uchádzačmi boli absolventi vysokých škôl v Českej republike,“ uviedlo riaditeľstvo FN Trenčín.
Čo sa týka sestier, vlani sa ich prihlásilo 63, prijali ich 59, tento rok malo v nemocnici záujem o prácu sedem sestier, prijali zatiaľ jednu.
O prácu v UNB malo vlani záujem 165 lekárov, z toho 88 absolventov lekárskych fakúlt. „Čo sa týka sestier, za rok sa priemerne prihlási 187 sestier. Lekárov a lekárky prijímame podľa požiadaviek vedúcich pracovníkov jednotlivých pracovísk aj podľa toho, ako sú naplnené systematizované miesta,“ dodala Eva Kliská.
Žilinská fakultná nemocnica minulý rok prijala 141 žiadostí, z toho 49 bolo absolventov a piati študovali v zahraničí. „V roku 2024 sme doposiaľ prijali 51 žiadostí, z toho 33 absolventov, pričom sa hlásia vopred, a dvaja študovali v zahraničí,“ uviedla Z. Fialová.
Ako dodala, v roku 2023 prijali 10 absolventov lekárskych fakúlt. „V roku 2024 sme neprijali zatiaľ nikoho, no nedávno sa v našej nemocnici uskutočnili so študentmi, ktorí v tomto roku ukončia štúdium, pohovory v rámci predbežného záujmu o prijatie do zamestnania,“ dodala.
Čo by pomohlo?
Ministerstvo zdravotníctva zvýšilo počty študentov na lekárskych fakultách, ide o jedno z riešení nedostatku personálu v zdravotníckych zariadeniach. „Čeliť nedostatku personálu môžeme mixom rôznych opatrení v rôznych oblastiach – od zmeny rovnostárskeho statusového odmeňovania smerom k viac diferencovanému, s tým súvisí nastavenie zdravých motivácií, cez úpravu kompetencií, ich delegovanie na nižší zdravotnícky personál, ale aj ten nezdravotnícky (recepcie), odstraňovanie byrokratickej záťaže a bariér pre jednoduchší príchod zdravotníckeho personálu zo zahraničia až po nastavenie vzdelávania, aby sme nemrhali prostriedkami, časom a vzdelaním pracovníkov a pracovníčok a aby bolo flexibilnejšie napasované presnejšie na potreby nášho zdravotníctva, aby sme pomaly na všetko v nemocnici nevyžadovali formálny vysokoškolský diplom,“ myslí si analytik INEKO Dušan Zachar.
Zvýšenie kompetencií, najmä praktických sestier, by prijali aj niektoré nemocnice. Podľa Martina Vlachynského stále existuje nejaký priestor zvýšiť kapacitu lekárskych fakúlt aj stredných zdravotníckych škôl. „S tým musí ísť však ruka v ruke aj zlepšenie ďalšieho vzdelávania, či už je to atestácia lekárov, ale aj priebežné zvyšovanie kvalifikácie a kariérny rast zdravotných sestier, asistentov, ale aj napríklad ošetrovateľov a ďalšieho pomocného personálu,“ dodal.
Podľa neho však treba zabojovať aj o zdravotníkov z tretích krajín, aj keď, ako hovorí, tu nám viacero vlakov už ušlo. „No kľúčovým krokom je uvedomiť si, že pomer pacientov a zdravotníkov sa bude v nasledujúcich dvoch dekádach zhoršovať, nech by sme spravili čokoľvek. Demografia nepustí. Preto je kľúčové zamerať sa aj na zvyšovanie efektívnosti poskytovania služieb, teda menej byrokracie, zapojenie technológií, úpravu kompetencií na jednej strane a kontrolu dopytu pacientov po verejných službách ako spoluúčasť, gatekeeping, vzdelávanie a informovanosť na druhej strane,“ dodal.
Nedostatok zdravotníckeho personálu je podľa Penta Hospitals dlhotrvajúci a celoeurópsky problém. Slovensko v rámci systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, podľa hovorkyne siete pracovnými podmienkami a prostredím výrazne zaostáva za okolitými krajinami, čím znižuje motiváciu študentov medicíny a lekárov pôsobiť v našom zdravotníckom sektore. Dlhodobo u nás absentujú účinné opatrenia na prilákanie kvalifikovaných odborníkov zo zahraničia, v čom opäť za ostatnými európskymi krajinami zaostávame. „Ďalším nedostatkom je aj zložité a zdĺhavé etablovanie zahraničného personálu do slovenského zdravotníckeho systému. Kladené vysoké nároky zo strany štátu vytvárajú zbytočné bariéry namiesto toho, aby motivovali zahraničných odborníkov dlhodobo pôsobiť v Slovenskej republike. Je preto nevyhnutné, aby sme sa týmto problémom zaoberali systematicky a aby sa hľadali efektívne riešenia jednak na získavanie zdravotníckeho personálu, jednak na jeho udržanie a podporu,“ dodala B. Krejčíová.
Vlastná škôlka aj peniaze
Nemocnice nečakajú na zásah štátu, ale personál sa snažia lákať rôznymi bonusmi. Niektorým zase pomohol stabilizačný príspevok schválený bývalou vládou. „Veľkým prínosom bol pre UNLP takzvaný stabilizačný príspevok pre zdravotníkov, okrem lekárov. O príspevok prejavilo záujem 87 percent sestier a ďalšieho zdravotníckeho personálu UNLP, čo určite prispelo k stabilizácii zdravotníckeho personálu,“ uviedol šéf košickej nemocnice.
Banskobystrická fakultná nemocnica zabezpečuje nábor zdravotníckeho personálu viacerými spôsobmi, a to prostredníctvom dostupných komunikačných kanálov, sociálnych sietí a inzercie v celoplošných periodikách. „Organizujeme dni otvorených dverí, ponúkame možnosť letnej brigády pre študentov stredných zdravotníckych škôl, zúčastňujeme sa na veľtrhoch práce v zdravotníctve. V odbornostiach, kde je nedostatok kritický, ponúkame náborový príspevok až do osemtisíc eur,“ spresnila hovorkyňa zariadenia.
Ponúka tiež mzdové ohodnotenie nad rámec zákona, benefity ako týždeň dovolenky navyše, určitú lehotu už po jednom roku, regeneračné aktivity hradené zamestnávateľom. „Pre mladú generáciu je iste zaujímavý benefit, že prevádzkujeme vlastnú materskú školu,“ dodala.
Aj košický srdcovo-cievny ústav využíva na nábor ľudí sociálne siete. „Do zariadenia sa snažíme prilákať ľudí vytvorením priaznivých pracovných podmienok, motivačným ohodnotením, náborovým príspevkom. Značnú pozornosť venujeme aktívnemu vyhľadávaniu špecialistov a intenzívnej komunikácii prípadných voľných pracovných miest formou reklamy a na sociálnych sieťach,“ doplnil Igor Michalčík.
Trenčianska nemocnica hľadá ľudí formou účasti na veľtrhoch, návštevou univerzít a prostredníctvom sociálnych sietí. „Uchádzačom ponúkame rôzne benefity – náborový príspevok, dochádzkový bonus, týždeň dovolenky nad rámec Zákonníka práce, Multisport kartu a ďalšie. V roku 2023 sme zároveň začali ponúkať štipendijný príspevok, na ktorý máme uzatvorených 21 zmlúv o poskytnutí štipendijného príspevku (osem študentov všeobecného lekárstva, jedna študentka pôrodnej asistencie, 12 študentov ošetrovateľstva), ktoré zaväzujú študentov nastúpiť do našej nemocnice po úspešnom absolvovaní štúdia,“ uviedlo riaditeľstvo FN Trenčín.
Aj žilinská nemocnica ponúka viacero benefitov – príplatky za riziko, motivačné ohodnotenie na náročnejších oddeleniach a na JIS, podporné programy, platbu za štúdium pri študovaní ošetrovateľstva či športové a spoločenské podujatia.
