Marián Šóth, všeobecný lekár, prezident ASL SR
Digitalizácia zdravotníctva priniesla viacero pozitívnych zmien, no stále naráža na zásadné limity. Z pohľadu ambulantných lekárov chýba dostatočne robustná a spoľahlivá infraštruktúra, ktorá by zabezpečila plynulú prevádzku systémov. Výpadky, spomalenia a technické problémy v každodennej praxi komplikujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, predlžujú čas administratívnych úkonov a znižujú efektivitu práce zdravotníkov. Digitalizácia má lekárom pomáhať, nie vytvárať ďalšie prekážky.
Stále chýbajú kľúčové funkcionality, ktoré by zdravotníkom reálne šetrili čas, znižovali administratívnu záťaž a v neposlednom rade priniesli úspory. Príkladom je eVýmenný lístok, ktorý zatiaľ nie je plne funkčný, a tiež eLab. Lekári tak musia naďalej pracovať s kombináciou elektronických a papierových procesov, čo znižuje efektivitu celej digitalizácie.
Digitalizácia zdravotníctva naráža aj na nedostatočné využívanie v praxi a naše skúsenosti hovoria najmä o nízkom využívaní v nemocniciach. Napriek existencii elektronického zdravotníctva stále nie sú do systému dostatočne ukladané kľúčové zdravotné údaje, napríklad prepúšťacie správy z hospitalizácií či predpísané lieky. Ambulantní lekári sa preto často nedostanú k informáciám, ktoré pre ďalšiu liečbu pacienta potrebujú, alebo ich musia získavať alternatívnymi spôsobmi.
Jozef Koma, riaditeľ zdravotnej poisťovne Union
Digitalizácia zdravotníctva na Slovensku prináša konkrétne výsledky – elektronický systém receptov patrí medzi najmodernejšie v Európe, zefektívnil predpisovanie, výdaj a zúčtovanie liekov a zlepšil kontrolu interakcií. Ak sa podarí dobre implementovať novinky ohľadom eZapisovania a eZdravotnej knižky, výrazne sa zvýši vyplnenosť eZdravia. Dlho nás trápi projekt eLab, ktorý napreduje pomalšie, ako by sme chceli. Najväčšou výzvou zostávajú služby orientované pacientom (eObjednanie, online služby poskytovateľov), kde panuje fragmentácia a nejednotné pravidlá.
Digitalizácia je zatiaľ zameraná na zber údajov v elektronickej forme. Na túto fázu je potrebné nadviazať analýzou zozbieraných údajov a optimalizáciou systému.
Pavol Vršanský, riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií
Digitalizácia zdravotníctva na Slovensku má dlhodobú kontinuitu. Konkrétne obrysy jej dal materiál Strategické ciele eHealth ako jeden z kľúčových nástrojov informatizácie verejnej správy v zdravotníctve. Nasledovala elektronizácia jednotlivých agend a v súčasnosti digitalizácia pokračuje prepájaním informačných systémov a rozširovaním elektronických služieb. Významnejším impulzom boli projekty ako Stop byrokracii a Životné situácie, ktoré prispeli k zmene prístupu k digitalizácii zo strany štátnych inštitúcií aj zdravotníckeho sektora. Akcelerátorom využívania elektronických služieb bola aj pandémia covid-19, počas ktorej zaznamenali služby ako ePN či eRecept výrazný nárast využívania. Komplexná integrácia zdravotníckych informačných systémov si vyžaduje čas na technickú prípravu, testovanie a bezpečné nasadenie do praxe. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je aj adaptácia lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na nové digitálne riešenia, ako aj dôsledná ochrana dát.
e-Zdravie dnes prepája takmer 25-tisíc lekárov využívajúcich 72 informačných systémov v 15-tisíc ambulanciách, 129 nemocniciach, 2 193 lekárňach a výdajniach zdravotníckych pomôcok. Súčasťou ekosystému je aj desať štátnych inštitúcií a tri zdravotné poisťovne. Do procesu integrácie sa zároveň zapájajú ďalšie subjekty. V širšom európskom kontexte sa aktívne zapájame do iniciatív, akou je Európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS). Zároveň vnímame rastúci dopyt odbornej verejnosti po kvalitných, dostupných a spoľahlivých zdravotníckych dátach.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
