Súkromné nemocnice nie sú platené najlepšie, ako tvrdia lekárski odborári. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil dáta
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potichu zverejnil hodnotenie financovania nemocníc podľa všetkých dostupných zdrojov. Dokument zverejnil na svojej webovej stránke bez toho, aby o tom informoval verejnosť prostredníctvom tlačovej správy.
Na otázku prečo úrad pre dohľad neinformoval o zverejnení analýzy hovorkyňa ÚDZS Monika Beťková odpovedala, že analýza nebola zamýšľaná ani koncipovaná ako podklad do tlačovej správy. „Keďže však úrad plne stojí za obsahom analýzy, nebol dôvod na jej nezverejnenie na webovej stránke tak, aby bola prístupná napríklad aj pre zástupcov médií, ktorí s ňou v prípade záujmu môžu ďalej pracovať,“ dodala hovorkyňa.
Čo zistil úrad pre dohľad?
Úrad pre dohľad v dokumente píše, že jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva je narastajúci dlh štátnych nemocníc. Aj keď štát v minulom roku nalial 191 miliónov eur na oddlženie týchto nemocníc, napriek tomu vykázali celkovo stratu 165 miliónov eur. Úrad pre dohľad tvrdí, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný a systémové zmeny sú nevyhnutné.
Dlh štátnych nemocníc podľa analýzy narastá každoročne, napriek pravidelnému oddlžovaniu. Napríklad za minulý rok ÚDZS očakáva celkový dlh vo výške 165 miliónov eur, respektíve 357 mil. eur odhliadnuc od ich dofinancovania, teda dodatočné peniaze, ktoré do nich štát nalial. Tieto peniaze pochádzajú zo štátneho rozpočtu.
Štát vyčlenil tieto dodatočné zdroje preto, aby sa systém zastabilizoval, minimalizoval vznik nových dlhov a smeroval k vyšším úsporám a efektívnosti. „Napriek tomu sa dlh neustále prehlbuje, čo naznačuje potrebu nielen dofinancovania, ale aj systémových zmien v hospodárení a fungovaní nemocníc,“ tvrdí úrad pre dohľad.
Štátne nemocnice dostávajú viac peňazí
Za problematické považuje ÚDZS aj to, že pri analýze efektivity sa zohľadňujú iba zdroje z verejného zdravotného poistenia a nehľadí sa na kapitálové výdavky, príspevky zriaďovateľov či financie na oddlženie.
Kým najviac peňazí získavajú nemocnice z verejného zdravotného poistenia, ostatné zdroje tiež nie sú zanedbateľné. Ako príklad uvádza úrad pre dohľad roky 2022 a 2023, kedy štát nalial do nemocníc významný objem financií nad rámec zdrojov z verejného poistenia. Zdroje v roku 2022 smerovali z takzvaných covidových príspevkov a v roku 2023 z oddlženia dlhu voči Sociálnej poisťovni.
„Táto metodologická prax môže skresľovať reálne výsledky financovania, keďže štátne nemocnice dostávajú podstatne viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ zistil úrad pre dohľad.
Viac peňazí neznamená vyššia efektívnosť
Aj keď štátne nemocnice dosahujú v priemere vyššie efektívne základné sadzby v porovnaní s neštátnymi nemocnicami, a tým štátne nemocnice môžu operovať s vyššími zdrojmi, neznamená to, že dosahujú vyššiu efektivitu v hospodárení.
„Porovnávanie efektívnych základných sadzieb nemocníc naznačuje, že štátne nemocnice teda majú spravidla prístup k vyšším zdrojom, no ich efektivita v kontexte využitia týchto financií zostáva predmetom diskusie,“ konštatuje úrad pre dohľad s tým, že na peniaze z oddlženia sa často pri posudzovaní efektívnosti štátnych nemocníc zabúda. Rozdiely je možné podľa analýzy ÚDZS vidieť aj medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov.
Pre zadlženosť štátnych nemocníc a finančné rozdiely medzi nemocnicami pod rôznymi zriaďovateľmi je podľa úradu pre dohľad nevyhnutné reformovať financovanie a meranie efektivity zdravotnej starostlivosti.
Ako sú reálne platené nemocnice?
Pozornosť sa často orientuje na porovnávanie efektívnych sadzieb jednotlivých nemocníc, ktoré dávajú do pomeru príjmy nemocníc a ich produkciu vyjadrenú case-mixom. Práve orientácia na case-mix očisťuje výstupy o rôznorodú nákladovosť pacientov. Úrad pre dohľad však upozorňuje, že aj na základe princípov úhradového mechanizmu je dôležité porovnávať nemocnice iba v rámci príslušných skupín. Kým efektívna sadzba reflektuje príjmy nemocníc iba z verejného zdravotného poistenia, úrad pre dohľad upozorňuje vo svojej analýze na to, že reálna efektívna sadzba štátnych nemocníc je fakticky odlišná, pretože je potrebné v nej zohľadniť aj zdroje z oddlženia (vrátane dlhu voči Sociálnej poisťovne), kapitálové výdavky či príspevky zriaďovateľa, teda ministerstva zdravotníctva.
Najvyššiu efektívnu základnú sadzbu majú podľa ÚDZS nemocnice štvrtej úrovne, teda koncové štátne nemocnice. Práve v nich majú významný podiel zdroje mimo verejného zdravotného poistenia. „Porovnávanie efektívnej základnej sadzby koncových nemocníc (kategórie 4) a ich základnej sadzby určenej Centrom pre klasifikačný systém DRG naznačuje, že tieto štátne nemocnice majú spravidla prístup k vyšším zdrojom, no ich efektivita v kontexte využitia týchto financií zostáva predmetom diskusie,“ vysvetľuje úrad pre dohľad v analýze.
V kategórii 3 je najlepšie platená nemocnica Milosrdní bratia. No v tejto kategórií má výrazne vyššie platby aj Agel, pričom do kategórie 3 mu spadá iba jedna nemocnica v Košiciach-Šaci. Na opačnom konci sa umiestnili nemocnice Penty v Michalovciach a Nemocnica Bory. Patria sem aj štátne nemocnice, ktorým efektívnu základnú sadzbu nad úroveň nemocníc Penty navyšuje financovanie mimo verejného zdravotného poistenia. V prípade Nemocnice Bory úrad upozorňuje na výrazne nižšie platby v roku 2023 pre chýbajúcu zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
V kategórii 2 je najmenej platená nemocnica v Snine. Za ostatnými nemocnicami zaostávajú aj nemocnice Penty, ktorých príjmy sú o 62 eur na hospitalizáciu nižšie v porovnaní s nemocnicami zriadenými krajom a až o 137 eur nižšie v porovnaní s nemocnicami siete Agel. No efektívna základná sadzba týchto nemocníc je vyššia ako efektívna základná sadzba nemocníc Penty a rezortu zdravotníctva v kategórii 3.
V kategórii 1 majú súkromné nemocnice vyššie sadzby ako nemocnice patriace vyšším územných celkom alebo ministerstvu zdravotníctva. Najvyššie sadzby v tejto kategórii majú nemocnice Agelu. Treba však dodať, že do tejto skupiny spadá iba 15 najmenších nemocníc s nízkou celkovou produkciou. Hoci sú ich platby v pomere na pacienta vysoké, v celkovom vyčíslení sú príjmy týchto nemocníc menej ako päť percent z celkových platieb všetkým nemocniciam.
Vysvetlenie
Case-mix: univerzálna jednotka merania efektívnosti nemocnice alebo takzvaná normalizovaná hospitalizácia
Case-mix index: koeficient náročnosti hospitalizácie. Koncové nemocnice ju majú vyššiu pre náročnejšie výkony, než nemocnice v kategórii 1. Vynásobenie počtu hospitalizácií s case-mix indexom vypovedá o case-mixe.
Efektívna sadzba: všetky príjmy nemocnice zo zdravotnej poisťovne vydelené case-mixom. Case-mix násobený efektívnou základnou sadzbou vypovedá o celkových tržbách nemocnice. Zohľadňuje iba zdroje z verejného zdravotného poistenia.
Reálne efektívna sadzba: pojem, ktorý použil ÚDZS. Okrem financií z verejného zdravotného poistenia zohľadňuje aj zdroje z oddlženia, kapitálové výdavky či príspevky zriaďovateľa.
