Aj tento týždeň bol bohatý na udalosti v zdravotníctve. Možno až príliš. A možno len pre niekoho. Ale pekne po poriadku. Prinášame piatkový výbere redakcie.
Tak nám to schválili, iste si povedali odborári. Poslanci tento týždeň odobrili zákony, ktoré síce zabránili hromadnému odchodu lekárov z nemocníc, ale to je asi tak všetko. Inak len vysajú peniaze z nemocníc, skomplikujú prácu riaditeľov, naštrbia vzťahy medzi jednotlivými lekármi a zoberú financie- ešte nevieme komu. V hre sú lieky, ale aj ambulantní lekári. V každom prípade si to odnesú najmä pacienti. Jediní, kto bude z prijatých zákonov profitovať, sú nemocniční lekári. Ale veď o to odborárom po celý čas išlo.
A teraz sú na rade nemocnice a vyššie územné celky, aby si poradili s následkami zákonov, do schválenia ktorých boli odborármi a nátlakovými akciami dotlačení najprv ministri a potom poslanci. Že to vôbec nebude jednoduché, naznačila aj Silvia Pekarčíková, šéfka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja. „V praxi máme hlavu v smútku. Ak nevyrokujeme so zdravotnými poisťovňami viac peňazí, tak reálne budeme vyrábať stratu. Potom budeme optimalizovať lieky, budeme optimalizovať špeciálny zdravotnícky materiál. Nakoniec budeme musieť optimalizovať aj ľudí – povieme si, že pôjdeme na nižší počet výkonov. Poisťovňa sa začne pozerať, že neplníme perspektívny rozpočet, a personál sa začne zamýšľať, že pôjde tam, kde môže operovať,“ uviedla v rozhovore. A podobných príkladov je viacero.
A že to budú práve oni, kto najviac doplatí na požiadavky odborárov, si uvedomujú už aj pacienti. O slabnúcej podpore verejnosti hovorí aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Momentálne už necítim takú bezvýhradnú podporu. Po prvom ani po druhom úspechu odborárov sa však situácia pacientov nezlepšila. Začínajú pochybovať, čo vlastne z toho budú mať. Aj by podporili lekárov, keby si boli istí, že to pocítia. A teraz počúvajú, že čím viacej dostanú lekári, tým menej bude na lieky alebo tým menej bude na to a hento. Problém je aj v mentalite slovenského občana. Každý si myslí, že je dobré mať nemocnicu čo najbližšie, ideálne na každej autobusovej zástavke,“ povedal v rozhovore.
Aby toho nebolo málo, stále sa nevie, ako sa vlastne rozdelia peniaze v rezorte tento rok. Ministerstvo zdravotníctva opäť raz mešká s programovou vyhláškou, ktorá presne určuje, komu pôjde koľko peňazí. Čo tam po tom, že nemocnice aj väčšina ambulancií má zmluvy so zdravotnými poisťovňami do konca marca. Všetko počká, iné bolo dôležité…
Čo však už je známe, to sú platby zdravotných poisťovní nemocniciam. A čuduj sa svete, štátne nemocnice nie sú platené najhoršie, ani súkromné nemocnice najlepšie. Kde spravili súdruhovia z odborov chybu?
Na záver ostáva len zaželať veľa zdravia, keďže nám tu šarapatí chrípka a príjemný víkend.