Nová legislatíva znamená zníženie produkcie nemocníc, menej operačných výkonov, najmä v štátnych zariadeniach, a zároveň zvýšené finančné a personálne nároky, ktoré systém nebude schopný dlhodobo uniesť
Prijatie zákonov, ktoré vyplynuli z dohody medzi ministerstvom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením (LOZ) skritizovala Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Jedinou pozitívnou správou je podľa asociácie len to, že sa podarilo zabrániť hromadnému odchodu lekárov zo slovenských nemocníc.
Naopak, zákony podľa nich vôbec nepomôžu pacientom. „Očakávame, že nové legislatívne úpravy neprinesú žiadne reálne zlepšenie pre pacientov. Naopak, znamenajú zníženie produkcie nemocníc, menej operačných výkonov, najmä v štátnych zariadeniach, a zároveň zvýšené finančné a personálne nároky, ktoré systém nebude schopný dlhodobo uniesť,“ uviedol šéf asociácie Marián Petko.
Prijaté zmeny si podľa asociácie vyžadujú navýšenie počtu lekárov, sanitárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov. „Už dnes však vieme, že takýto personál nie je k dispozícii, a jeho nábor v potrebných počtoch je v krátkom čase nereálny“, dodal.
Zároveň dôjde k významnému zvýšeniu nákladov najmä pre nemocnice, čo nevyhnutne povedie k ďalšiemu zadlžovaniu zdravotníckeho systému. „Dlhodobo je tento stav finančne neudržateľný a je pravdepodobné, že štát bude musieť v priebehu niekoľkých rokov zasiahnuť a situáciu nanovo upraviť. Výsledkom môže byť paradoxne menej výhodná situácia pre samotných lekárov, ako bola pred prijatím novely, za čo bude zodpovedné práve LOZ,“ komentoval to prezident ANS Marián Petko.
ANS skritizovala tiež spôsob, ako boli zákony prijaté. LOZ podľa nich vytvorilo extrémny časový tlak prostredníctvom hromadných výpovedí, čím vládu donútilo prijať zákony bez riadneho legislatívneho procesu. K legislatíve sa tak nemohli vyjadriť ANS, ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktoré sú povinne pripomienkujúce subjekty. Navyše, zákony sa ich ako najväčších zamestnávateľov v zdravotníctve výrazne dotknú. „Tento postup je v príkrom rozpore s princípmi transparentnosti, ktoré LOZ verejne presadzuje. Ak pán Visolajský tvrdí, že mu ide o transparentnosť, práve týmto krokom ju poprel a ukázal pravú tvár,“ upozornil prvý viceprezident ANS a viceprezident AZZZ Igor Pramuk.
ANS upozorňuje, že následky tejto novely budú mať zásadný dopad na celý zdravotnícky systém. Najväčšiu záťaž podľa nich ponesú nemocnice, ktoré sa budú musieť vyrovnať s vyššími nákladmi, nižšou produkciou a prehlbujúcim sa dlhom. „V konečnom dôsledku sa však negatívne dopady dotknú najmä pacientov, ktorým sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti môže ešte viac skomplikovať,“ dodala asociácia.
Čo sa schválilo
Zmeny, ktoré tento týždeň schválil parlament, sa týkajú valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Nová legislatíva vypustila trestné sankcionovanie pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie.
Upravil sa tiež rozsah pracovného času zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke. Rozsah pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke je 37,5 hodiny.
Nárast miezd sa vráti na 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zmeny majú zabezpečiť zvyšovanie platov lekárov podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou, ktorá percento zvyšovania platov znížila. Neplatí to pre lekárov, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek.
Upraviť sa majú tiež minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Po novom má tiež Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDSZ) zverejňovať na svojom webovom sídle do 30 dní od ich doručenia zdravotnými poisťovňami údaje o úhradách DRG.
