Vyhláška, ktorá rozdeľuje peniaze v zdravotníctve, je známa
Ministerstvo zdravotníctva vydalo dlho očakávanú vyhlášku, na ktorú čakal celý sektor zdravotníctva. Vyhláška určuje, koľko financií získajú jednotlivé segmenty zdravotníctva v roku 2025. Ako po minulé roky, ani tentoraz nedodržalo podmienku zverejniť vyhlášku do konca januára, čo je podmienkou pre zabezpečenie dostatočného času na vyjednávanie podmienok medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Oneskorené procesy si vyslúžili kritiku najmä zo strany ambulantných lekárov. Tým sa končí dohodovacie konanie s poisťovňami koncom marca. Súkromní ambulantní lekári upozorňovali na to, že pre meškajúcu vyhlášku sa zmluvy budú uzatvárať „pod obrovským tlakom a v časovej tiesni“. Dnes sa k tomu pridáva obava, že konsolidačný rozpočet nepokryje ani predpokladanú infláciu.
Rezort zdravotníctva pre neskoré zverejnenie predložil vyhlášku do medzirezortného pripomienkového konania v skrátenej lehote. Ak by túto cestu nezvolil, ohrozil by poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože poskytovatelia by nemali uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami.
Odvody a platba štátu
Rozpočet verejného zdravotného poistenia sa medziročne navýšil o 7,06 percenta. Limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť určilo ministerstvo na 8,3 miliardy eur. Aj keby štát neprijal žiadne opatrenia či rozhodnutia, výdavky verejného zdravotného poistenia by v tomto roku vzrástli o viac než 588 miliónov eur. Oblasť liekov by si vyžiadala 55 miliónov, inflácia 74 miliónov, samotné starnutie obyvateľstva 70 miliónov eur. Najväčšiu sumu si však vyžadujú mzdy zdravotníkov, na ktoré potrebuje štát o 389 miliónov eur viac než v predchádzajúcom roku. Hlavnými zdrojmi financií sú odvody ekonomicky aktívnych obyvateľov a platba štátu za jeho poistencov.
Vláda Roberta Fica už minulý rok zvýšila zdravotné odvody ekonomicky aktívnych. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa zvýšila z desiatich percent vymeriavacieho základu na jedenásť. A priplatili si aj samoplatcovia a živnostníci. Ich mesačné zdravotné odvody sa zvýšili o jedno percento. Miera daňovo-odvodového zaťaženia, teda súčtu dane z príjmu, odvodov zamestnanca a odvodov zamestnávateľa je na Slovensku už teraz pomerne vysoká. „V porovnaní s priemerom OECD je jej podiel na cene práce u slobodného, bezdetného zamestnanca s priemernou mzdou v roku 2022 o sedem percentuálnych bodov vyšší,“ píšu analytičky Henrieta Tulejová a Dominika Šebová. Slovensko súťaží o zahraničné investície a export tovaru najmä s okolitými krajinami, ako sú Česká republika, Poľsko a Maďarsko, ktoré majú dokonca nižšie daňové zaťaženie.
Platba za poistencov štátu zostáva v roku 2025 rovnaká ako minulý rok, na úrovni 4,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Ako uvádza analytička Advance Institute Henrieta Tulejová, v porovnaní s Českou republikou dáva slovenská vláda do zdravotníctva o 2,2 miliardy eur menej. „Hlavnou príčinou rozdielu medzi Slovenskom a Českom nie sú vyššie zdravotné odvody, ale vývoj platby štátu za svojich poistencov,“ uviedla. Rozdiel v počte poistencov štátu na Slovensku a v Českej republike pritom nie je taký významný. Zhruba 56 až 57 percent poistencov tvoria v obidvoch krajinách nezamestnaní, dôchodcovia, matky na materskej dovolenke či deti. „Platba za poistenca štátu v Česku v roku 2023 bola na úrovni 80 eur,“ podčiarkla H. Tulejová. Na Slovensku v tom istom roku platil štát za svojich poistencov mesačne 51 eur, respektíve 60 eur po dofinancovaní sektora v septembri 2023.
Ako sa rozdelia peniaze
Ministerstvo rozdelilo financie podľa niekoľkých kľúčov. Ako uvádza v dôvodovej správe, zohľadnilo ekonomicky oprávnené náklady. Aj keď priznáva, že pre ich definíciu je potrebný komplexný produkčný, prevádzkový a personálny audit, ktorý ukáže mieru neefektivity v systéme. Oprávnenými nákladmi totiž môžu byť aj predražené CT prístroje či špeciálny zdravotnícky materiál. Aby sa dosiahli plánované úspory, sa zasa musí zrýchliť centralizácia riadenia štátnych nemocníc. Pre riešenie strednodobého investičného a technologického dlhu bude musieť sektor maximalizovať čerpanie zdrojov z plánu obnovy a Programu Slovensko.
Výdavky na lieky klesnú
V súčasnom roku medziročne klesnú výdavky na lieky a dietetické potraviny o 4,72 percenta. Ministerstvo zdravotníctva totiž chce v nadchádzajúcich rokoch znížiť náklady na liečbu bežných ochorení, čím by bolo možné liečiť väčšie množstvo pacientov za nižšie náklady. Dosiahnuť to chce znížením priemernej sumy úhrad za štandardnú dávku liečiv, čo má rozšíriť priestor na vstup nových, nákladných, inovatívnych liekov pre pacientov s onkologickým ochorením, so zriedkavými ochoreniami, s kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom či na génovú terapiu. Zníženie úhrad by sa však nemalo dotknúť dietetických potravín. Na oblasť zdravotníckych pomôcok má ísť tento rok o 0,18 percenta menej financií než v minulom roku.
Najnákladnejšie sú nemocnice
Nemocničná sféra získa tento rok o 5,9 percenta viac financií než v minulom roku, konkrétne o viac než 163 miliónov eur. Nemocnice sú finančne najnáročnejšou oblasťou zdravotníctva. Celkovo na ne ministerstvo vyčlenilo viac ako 2,9 miliardy eur.
Všeobecná ambulantná sféra dostane tento rok o 5,2 percenta viac financií než minulý rok, presnejšie o viac než 24 miliónov eur, čím sa jej rozpočet vyšplhá na takmer pol miliardy eur. Kým v roku 2023 boli priemerne výdavky na pacienta 104,7 eura, v roku 2024 sa výdavky zvýšili na 114 eur, čo zodpovedá nárastu o 8,9 percenta. V roku 2025 by sa tieto výdavky na pacienta mali pravdepodobne zvýšiť o 5,2 percenta.
Zaujímavosťou je, že napriek medziročnému poklesu počtu pacientov u všeobecných lekárov počet návštev stúpol o viac ako 203-tisíc. Kým v roku 2023 pripadalo na jedného pacienta 6,32 návštevy u všeobecného lekára, minulý rok to bolo 6,4 návštevy.
Špecialisti v nevýhode
Slovensko sa pritom v rámci členských štátov OECD objavuje na prvých priečkach v počte návštev pacientov u lekárov za jeden rok. Organizácia hodnotí nielen návštevy u všeobecných lekárov, ale aj špecialistov v ordináciách, na klinikách, v nemocničných ambulanciách, aj návštevy lekára doma u pacientov. Podľa týchto údajov navštívi slovenský pacient lekára zhruba desaťkrát, pričom priemerné počty návštev v ostatných krajinách OECD sa pohybujú od štyroch do šiestich.
Špecialisti môžu počítať s medziročným zvýšením na úrovni 5,91 percenta. Ministerstvo však upozorňuje na to, že na medziročný nárast výdavkov má vplyv aj takzvaný dobeh zmluvných podmienok medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou, ktoré boli dohodnuté v priebehu minulého roka. Za istých okolností sa tak môže stať, že ak niektorá zdravotná poisťovňa minulý rok zvýšila jednotkové ceny poskytovateľom výraznejšie, než predpokladá tohtoročný rozpočet, a zmluva pretrváva aj v tomto roku, ďalšie navýšenie poskytovateľ nemôže očakávať v takej výške, ako to uvádza ministerstvo v rozpočte. Môže tak nastať situácia, že zdravotná poisťovňa ponúkne nižšie navýšenie, respektíve žiadne, či dokonca bude nútená dohodnúť sa s poskytovateľmi na znížení úhrad, aby dodržala stanovený rozpočet.
Lekári špecialisti sú pritom čoraz viac vyťažení. Potvrdzuje to počet výkonov špecialistov, ktorý medziročne stúpol o sedem percent. Ministerstvo zdravotníctva chce v tejto oblasti podporiť pilotných šesť až desať špecializácií z nového Zoznamu zdravotných výkonov, na ktoré alokuje v súčasnom roku viac ako päť miliónov eur. Nový zoznam má pacientom priniesť väčšiu dostupnosť prvovyšetrení a lekárov špecialistov.
Vplyv starnutia v diagnostike
V rokoch 2023 a 2024 sa ceny pre spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ku ktorým patria laboratórne, zobrazovacie či endoskopické vyšetrenia, takmer nezmenili. No starnutie populácie a nárast preventívnych vyšetrení a rehabilitačných výkonov spôsobuje, že po vyšetreniach a diagnostike je čoraz vyšší dopyt. Pre túto oblasť preto ministerstvo vyčlenilo o 5,13 percenta viac peňazí než v minulom roku a poskytovatelia v tomto segmente dostanú viac než 610 miliónov eur. Napriek tomu, že v minulom roku mierne narástol počet bodov ambulantnej pohotovostnej služby (presnejšie 0,18 percenta), úhrady paradoxne klesli o 2,3 percenta. V posledných dvoch rokoch sa pritom zrušili niektoré ambulantné pohotovosti, čo sa však nedotklo celkových úhrad.
Väčší počet výjazdov
Záchrankám sa minulý rok zvýšil počet výjazdov o 2,03 percenta. Zároveň sa zvýšila aj celková úhrada za tieto služby o 4,35 percenta, čo zapríčinil najmä rast platov zdravotníkov, zvyšovanie prevádzkových nákladov a nárast cien liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý sa používa pri výjazdoch. Tento rok získajú záchranári o takmer šesť miliónov vyšší rozpočet. Celkovo sa suma pre nich vyšplhá na takmer 223 miliónov eur.
Poskytovatelia dopravnej zdravotnej služby najazdili minulý rok o 3,3 percenta viac kilometrov než v roku 2023. Štát im na to prispel o 7,9 percenta viac zdrojov ako v roku 2023. Dôvodom pre zvýšenie výdavkov boli vyššie náklady na pohonné hmoty, mzdy a prevádzkové náklady. Najviac sa však zvýšil počet výjazdov záchranárskych vrtuľníkov, a to o viac než desať percent. Aj v tomto prípade dostal segment v roku 2024 takmer sedempercentné navýšenie zdrojov. Tentoraz sa však situácia zmení. MZ SR vyčlenilo dopravnej zdravotnej službe o 1,09 percenta viac než minulý rok, čo zodpovedá necelému pol miliónu eur.
Starší a chorľavejší pacienti
Minulý rok sa v slovenských kúpeľoch mierne zvýšil počet hospitalizovaných pacientov, a to o 1,3 percenta. Zároveň sa zvýšili aj výdavky v kúpeľnej starostlivosti – o 4,6 percenta. Zvýšený dopyt zapríčinilo celkové starnutie obyvateľov, nárast pacientov so srdcovo-cievnymi, s neurologickými a pohybovými ochoreniami, no zvýšil sa aj počet pacientov s postcovidovým syndrómom. Tento rok získajú kúpele takmer 69 miliónov eur. Rezort im vyčlenil medziročné navýšenie na úrovni 3,61 percenta.
Kde chce štát ušetriť
Ministerstvo zdravotníctva okrem rozdelenia financií uviedlo, kde chce tento rok ušetriť financie. Potenciál vidí v oblasti liekov, dietetických potravín a zdravotníckych potrieb. Na liekoch by chcelo ušetriť celkovo 149,9 milióna eur. K úsporám má prispieť aj nižšia DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorá by mala do rozpočtu priniesť zhruba 86 miliónov eur. Ostatné potenciálne úspory vidí ministerstvo na úrovni viac než 72 miliónov eur.
Do štátneho rozpočtu by mali financie pritiecť aj z nemocníc. A to viac než 124 miliónov eur. Peniaze má priniesť plánovaný produkčný, prevádzkový a personálny audit v štátnych nemocniciach. Ministerstvo ním chce zistiť, koľko zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach chýba, aká je efektivita čiastočných úväzkov lekárov, ako sa dodržiava pracovný čas, aké sú nemedicínske prevádzkové náklady a medicínske procesy. Zistiť tiež chce, ako sa obstarávajú lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a zdravotnícka technika. Kedy chce rezort audit vykonať, zatiaľ nespresnil. Predpokladá však, že v rokoch 2026 až 2028 ušetrí vďaka auditu minimálne 30 miliónov eur.
