Mladí lekári nemajú záujem o prácu v ambulanciách. Jednotliví hráči nesúhlasia s prerozdelením peňazí v zdravotníctve
Prerozdelenie rozpočtu v zdravotníctve medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti narazilo na ostrú kritiku. Kým ambulantní lekári tvrdia, že im sľúbené peniaze na tento rok nebudú postačovať, nemocniciam a ďalším zo segmentu sa nepáči ani plánované dofinancovanie štátnych nemocníc. Prístup ministerstva zdravotníctva na čele s Kamilom Šaškom považujú za diskriminačný.
Ambulantní lekári žiadajú Kamila Šaška o navýšenie rozpočtu pre všeobecných lekárov, špecialistov a Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVLZ). Navrhovaná suma, ktorú majú tieto oblasti dostať v roku 2025 od zdravotných poisťovní im podľa Asociácie súkromných lekárov nebudú postačovať.
Lekári tvrdia, že ministerstvo zdravotníctva samo priznáva, že ambulantný sektor je v porovnaní s nemocnicami podfinancovaný. Aj keď vplyv starnutia obyvateľstva, nárast miezd a inflácie sa týka oboch oblastí, financovanie nemocníc sa od roku 2019 do 2024 zvýšilo až o 92 percent. Kým financovanie lekárov špecialistov len o 43 percent a všeobecných lekárov o 62 percent. A segment SVLZ podľa asociácie nedosiahol ani úroveň všeobecných lekárov či špecialistov.
Lekári o ambulancie nemajú záujem
Výsledkom tak je, že ambulantný sektor svojím zamestnancom nemôže ponúknuť také podmienky, aké majú ich kolegovia v nemocniciach. A aj preto chýba ambulanciám zdravotnícky personál a mladí lekári o prácu v ambulantnom sektore nemajú záujem. Aby boli tieto rozdiely v mzdách lekárov v ambulanciách a nemocniciach známe, asociácia lekárov žiada Kamila Šaška, aby zverejnil, s akou priemernou sumou mzdy majú rátať lekári a sestry v ambulanciách. Nakoľko platy lekárov v nemocniciach budú rásť vďaka hromadných výpovediam z konca roka 2024, ktoré iniciovalo Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským a následnou dohodou s ministerstvom zdravotníctva o zvyšovaní miezd.
Keďže ministerstvo zdravotníctva na čele s Kamilom Šaškom nevyčlenil pre ambulantných lekárov dostatok financií, pacienti musia počítať so zhoršovaním služieb.
Ministerstvo zdravotníctva vo svojich plánoch zverejnilo aj potenciálne úspory. Čoho sa ale majú týkať úspory vo výške 73 miliónov eur, nevysvetlilo. Súkromní lekári zásadne nesúhlasia s tým, aby týkali lekárov v ambulanciách.
K uvedeným úsporám má výhrady napríklad aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). V rámci pripomienkovania uviedla, že podľa dôvodovej správy produkčný, prevádzkový a personálny audit štátnych nemocníc doručí v rokoch 2026 až 2028 úsporu minimálne na úrovni 30 mil. EUR ročne, a to z referencovania cien a podmienok nákupu špecializovaného zdravotníckeho materiálu a liekov. „Podľa podkladov sa do programovej vyhlášky už na rok 2025 zapracovala hodnota cca 49,2 mil. EUR, VšZP však zatiaľ neeviduje konkrétne kroky, ktoré by viedli k dosiahnutiu uvedenej úspory v roku 2025,“ uviedla štátna poisťovňa v rámci pripomienky.
Lekári nemusia mať vykryté náklady
Zvýšenie úhrad pre ambulantný sektor žiada aj Zväz ambulantných lekárov (ZAP). Ten požaduje pre všetky segmenty ambulantného sektora zvýšiť minimálnu celkovú sumu výdavkov oproti roku 2024 o 20 percent.
Návrh ministerstva zdravotníctva o prerozdelení peňazí v sektore bude pre ambulantný sektor v praxi znamenať, že zdravotné poisťovne ponúknu poskytovateľom minimálne navýšenie. Ak by nedošlo k zvýšeniu objemu prostriedkov pre ambulantný sektor, finančne podhodnotený ambulantný sektor nebude z hľadiska miezd konkurencieschopný, čo skomplikuje personálne zabezpečenie ambulancií. Ambulantní lekári si totiž na rozdiel od štátnych nemocníc nemôžu dovoliť zadlžovať sa, a rovnako potrebujú financie na mzdy a rozvoj ambulancií, čo nebude možné, ak nedôjde k navýšeniu zdrojov do ambulantného sektora.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že zmeny valorizácie miezd zdravotníckych pracovníkov a ďalšie zmeny vyvolané LOZ, predstavovalo sumu medziročného nárastu miezd takmer 400 miliónov eur pre všetkých zdravotníkov, z čoho približne 34 percent tvoria mzdové náklady na ambulantný sektor. Ako došlo ministerstvo k tomuto percentu, neuviedlo.
Priemerná superhrubá mzda lekára v ambulanciách by tak podľa ministerstva zdravotníctva mala byť v roku 2025 vo výške 6 798 eur a priemerná superhrubá mzda sestry vo výške 3 287 eur. Rezort zdravotníctva lekárom pripomína, že ide o konsolidačný rok a financie sú obmedzené. A zároveň si uvedomuje, že poskytovatelia nemusia mať vykryté všetky náklady spojené s infláciou, transakčnou daňou a nákladmi na zvýšenú DPH.
Zamestnávatelia upozorňujú na zatváranie ambulancií
Na nedostatočné financovanie ambulancií upozornila aj Republiková únia zamestnávateľov SR (RÚZ SR). Tá tvrdí, že ak bol v roku 2024 nárast výdavkov oproti roku 2023 o 8,9 percenta a na rok 2025 sa predpokladá nárast výdavkov iba zhruba o šesť percent na jedného pacienta, zvýšenie nie je adekvátne. Pretože náklady ambulancií všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa zvyšujú nielen pre konsolidáciu financií, ale skokovite sa zvyšujú výdavky za nájmy, lízingy, náklady na zdravotnícky aj spotrebný materiál, vyššiu DPH, všetky služby vrátane telekomunikačných, likvidáciu nebezpečného odpadu, vývoz komunálneho odpadu, transakčnú daň, náklady na valorizáciu miezd a ďalšie.
„Približne 3 000 všeobecných ambulancií sa stará o necelých päť miliónov občanov Slovenska. Okrem tvrdých dopadov finančnej konsolidácie, ktoré na rozdiel od štátnych nemocníc nemajú nijakým spôsobom kompenzované – naopak, sú zaťažené kompletne všetkými dopadmi konsolidácie, pred sebou navyše tlačia závažné nedofinancovanie z minulých rokov, kedy im neboli kompenzované ani zvýšenia cien energií ako mnohým iným subjektom,“ uvádza RÚZ SR.
Všeobecné ambulancie pracujú navyše ako „stand by“ a prijímajú nefiltrovanú vzorku pacientov. Musia ošetriť prakticky všetky osoby, ktoré navštívia ambulancie, a tak poskytovať zdravotnú starostlivosť minimálne 35 hodín týždenne, čo výrazne zvyšuje náklady na ich prevádzku.
Navyše, Národná banka Slovenska predpokladá v roku 2025 infláciu na úrovni 4,1 percenta. Preto je podľa RÚZ SR nevyhnutné, aby medziročné zvýšenie alokácie finančných prostriedkov ambulanciám finančne zastabilizovalo prevádzku, personál a zabránilo zatváraniu ambulancií.
„Možno tiež z dôvodu nedostatočného financovania predpokladať obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti zatváraním ambulancií na vidieku a zavedením poplatkov nevyhnutných na chod ambulancií. Pri navýšení financovania štátnych nemocníc došlo k zvýšeniu platov zamestnancov takmer o desať percent, ambulancie však nevyhnutne potrebujú dostatočným financovaním zabezpečiť nie platy, ale samotnú prevádzku ambulancií a ich dostupnosť pre pacientov na území celého Slovenska. Je zásadné, aby bola navýšená aspoň o úroveň predpokladanej inflácie, a to o 10,1 percenta,“ dodáva republiková únia.
Štátne nemocnice dostanú peniaze extra
Ministerstvo vyčlenilo 191 miliónov eur, ktoré dostanú iba štátne nemocnice. To sa nepáčilo Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ministerstvo tento krok však obhajuje tým, že štátne nemocnice vykonávajú okrem svojej základnej činnosti aj ďalšie, ako napríklad vzdelávanie, vedu a výskum, pričom sú prvým kontaktným bodom v krízových situáciách, sú stálymi subjektmi hospodárskej mobilizácie a majú špecifické programy.
„Tieto činnosti si vyžadujú iné personálne, materiálno-technické a často aj priestorové zázemie, ako je to v iných nemocniciach. V podstatnej miere sa do ich špecifického postavenia a úloh pretavuje aj ich mimoriadne postavenie komplexných koncových zariadení v rámci optimalizácie siete nemocníc,“ tvrdí Šaškov rezort. Práve úrad pre dohľad už upozorňoval vo svojej analýze na to, že štátne nemocnice dostávajú podstatne viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čo neznamená, že dosahujú vyššiu efektivitu v hospodárení.
Dofinancovanie je podľa rezortu zamerané na činnosti, ktoré nie sú v rámci dnešného platobného mechanizmu zohľadnené a pokryté v dostatočnej miere. „V zahraničí je bežnou praxou, že kritická infraštruktúra, vzdelávanie, veda a výskum najväčších nemocníc je financovaná samostatne, nad rámec DRG alebo iného úhradového mechanizmu, ktorý sa viaže na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ dodáva ministerstvo. Ak by tieto dodatočné peniaze pre štátne nemocnice nebolo vyčlenilo, hrozilo by, že sa bude dlh štátnych nemocníc zvyšovať aj v tomto roku.
Slovensko už pre neustále zadĺžené štátne nemocnice prehralo spor pred Súdnym dvorom EÚ ohľadom meškania platieb. A európska komisia apeluje na vládu, aby problém riešila systémovo. „Zastavenie zadlžovania, môže mať zásadný vplyv na výšku sankcií, o ktorých sa bude v tomto roku zrejme rozhodovať,“ dodalo ministerstvo.
Cieľom ministra Kamila Šaška je v tomto roku zahájiť aj diskusiu o oprávnených nákladoch vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.
Úprava úhrad VšZP
K rozdeleniu peňazí sa vyjadrilo aj ministerstvo financií. To žiada uviesť, ako boli vypočítané minimálne sumy pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Nie je totiž zrejmé, aký je vzťah medzi očakávanou skutočnosťou pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a minimálnou sumou.
Minister zdravotníctva sľubuje, všetky čísla aj zmeny politík vo vyhláške prehodnotí, a zreálni aj úsporné opatrenia. „Stanovené minimálne alokácie je potrebné chápať v kontexte mimoriadneho konsolidačného úsilia a ozdravného procesu v celom spektre výdavkov rozpočtu verejnej správy. Jednotlivé alokácie zohľadňujú maximálne možnosti limitu výdavkov na verejné zdravotné poistenie tak, aby bolo zachované finančné zdravie poisťovní a zabezpečené aspoň minimálne finančné požiadavky jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlilo ministerstvo.
Minister financií od Šaškovho rezortu žiada upraviť aj podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovne na financovaní nemocníc, ktorý je z viacerých dôvodov nadhodnotený. Podľa plánov ministerstva zdravotníctva by mala VšZP v roku 2025 uhradiť 1,8 miliardy eur nemocniciam, čo zodpovedá 62 percentnému podielu zo všetkých výdavkoch na ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Minulý rok sa podiel financovania VšZP na ústavnej zdravotnej starostlivosti pohyboval na úrovni 61 percent. Keďže štátna poisťovňa v prepoisťovacej kampani stratila viac ako 32-tisíc poistencov, jej očakávaný podiel by tak mal klesnúť.
Ministerstvo zdravotníctva však tvrdí, že v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti sú okrem nemocníc zahrnuté aj iné typy poskytovateľov, ktoré prevádzkujú ústavnú zdravotnú starostlivosti. Napríklad liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti alebo ošetrovateľská starostlivosť poskytnutá v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Preto ministerstvo pri podieloch jednotlivých zdravotných poisťovní zohľadňuje aj tieto iné subjekty, ktoré nie sú uhrádzané formou úhradového mechanizmu DRG.
