Elektronizácia zdravotníctva by mala priniesť úsporu financií a času pacientov a lekárov a zjednodušiť jednotlivé procesy. Jednotlivé funkcionality, ktoré má v kompetencii NCZI, však stále neprinášajú také benefity, aké sľubujú.
Nefunkčnosť viacerých z nich kritizujú lekári aj zdravotné poisťovne. Od 1. júla 2026 vstúpil do praxe nový spôsob vykazovania zdravotnej starostlivosti, ktorý má prepojiť elektronické zdravotné záznamy v systéme eZdravie so zúčtovacími dávkami zasielanými zdravotným poisťovniam. Novela zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme má priniesť vyššiu transparentnosť, kvalitnejšie údaje a efektívnejšiu kontrolu oprávnenosti úhrad za zdravotné výkony. Povinnosť zapisovať zdravotné údaje do eZdravia platí pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti už od roku 2018.
Ako bude systém fungovať
Kľúčovým prvkom riešenia je identifikátor elektronického zdravotného záznamu. Informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ho automaticky doplní do zúčtovacej dávky, ktorá sa následne odošle zdravotnej poisťovni na štandardné spracovanie.
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zabezpečí zápis zdravotného záznamu s prideleným ID EZZ do systému eZdravie a zároveň poskytne tieto identifikátory zdravotným poisťovniam na kontrolné účely. Vznikne tak priame prepojenie medzi vykázaným zdravotným výkonom a elektronickým záznamom o poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Implementácia eZapisovania vznikla na základe spolupráce viacerých inštitúcií. Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje legislatívny rámec zmien. Zdravotné poisťovne upravujú štandardy vykazovania zúčtovacích dávok a NCZI ako správca systému eZdravie zastrešuje technické riešenie. Do samotných úhrad ani zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami však nevstupuje.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj dodávatelia informačných systémov, ktorí musia zabezpečiť implementáciu nových funkcionalít vrátane práce s identifikátorom elektronického zdravotného záznamu. Do diskusií o zavádzaní zmien sú zapojené aj profesijné a stavovské organizácie.
Transparentnejšie vykazovanie
Nový systém má spresniť prepojenie medzi zdravotnými výkonmi, za ktoré zdravotné poisťovne poskytujú úhradu, a elektronickými zdravotnými záznamami vytvorenými v eZdraví.
Poisťovne budú môcť pri posudzovaní oprávnenosti úhrady overovať súlad medzi vykázanou zdravotnou starostlivosťou a údajmi zaznamenanými v elektronickej zdravotnej dokumentácii. Očakáva sa, že tento mechanizmus prispeje k vyššej kvalite údajov, lepšej dostupnosti informácií o pacientovi a k väčšej transparentnosti vo verejnom zdravotnom poistení.
Neznamená to však, že z ambulancií zmiznú dokumenty v papierovej forme. Novinka neprinesie väčšie pohodlie na strane pacientov.
Zmeny sa budú zavádzať postupne
Nový spôsob vykazovania nebude zavedený naraz. Od 1. júla 2026 sa začala postupná implementácia podľa harmonogramu, ktorý počíta aj s technickými prekážkami a výnimkami.
Nie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa zmena dotkne. Povinnosť sa nebude vzťahovať na segmenty, ktoré nemajú zákonnú povinnosť zapisovať údaje do eZdravia. Ide napríklad o očné optiky, lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok, opravovne a servisy individuálnych zdravotníckych pomôcok, dopravnú zdravotnú službu či záchrannú zdravotnú službu.
Dosah na lekárov má byť minimálny
V praxi lekár počas vyšetrenia vytvorí zdravotný záznam v eZdraví, ktorý bude obsahovať informácie o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a uskutočnených výkonoch. Tieto údaje sa následne automaticky prepoja so zúčtovacou dávkou určenou pre zdravotnú poisťovňu.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by si však mali v predstihu overiť u svojich dodávateľov informačných systémov, či majú implementované všetky služby potrebné na fungovanie eZapisovania. Práve pripravenosť informačných systémov bude jedným z rozhodujúcich faktorov úspešného zavedenia nového modelu vykazovania zdravotnej starostlivosti.
Zodpovednosť pri pochybení
Ako by mali lekári postupovať v prípade nezrovnalostí pre chybu softvéru? Národné centrum odpovedalo, že tieto a ďalšie situácie v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vysvetľuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti okrem iného aj vo formáte najčastejších otázok a odpovedí, ktoré sú dostupné na webe eZapisovanie – eZdravie.
„NCZI od augusta 2026 (prvé zasielanie zúčtovacích dávok) poskytuje zdravotným poisťovniam informácie o všetkých zapísaných vyšetreniach. Ak správa v NCZI existuje, zdravotné poisťovne by o nej mali mať informáciu. Ak NCZI správu nebude evidovať a tým pádom informáciu o nej neodošle zdravotným poisťovniam, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v takom prípade reklamuje zápis v NCZI prostredníctvom Kontaktného centra. Predtým je však potrebné, aby si poskytovateľ skontroloval, či jeho informačný systém odoslal zápis do eZdravia,“ upozornila Martina Slušná z NCZI. S tým, že centrum rovnako informuje poskytovateľov o možnosti vyžiadať si od svojho dodávateľa informačného systému potvrdenie, že je na eZapisovanie pripravený.
Stále nefunkčný eRecept
Spomínané eZapisovanie je však iba jednou zo služieb, ktoré má NCZI v kompetencii. Jedným z príkladov je elektronické predpisovanie receptov, ktoré však nie je plne funkčné. Ide pritom o jednu z najvyužívanejších funkcionalít eZdravia v správe NCZI, ktorej využívanie za všetky zdravotné poisťovne dosahuje priemerne 98 percent. Od 1. januára 2025 však pre novelizáciu zákona lekári nemohli vypisovať pacientom zhruba 18 percent elektronických receptov a pacienti boli nútení pre opakované vystavenie receptu navštíviť ambulancie lekárov.
V praxi tak nielenže pacienti a lekári stratili komfort, ale zvýšili sa aj náklady zdravotných poisťovní, keďže lekári museli požiadavky pacientov vyriešiť osobne, čo predražilo poskytnutú zdravotnú starostlivosť a čakacie lehoty u lekárov narástli.
Aj keď NCZI tvrdí, že eRecept je opäť funkčný, stále nefunguje tak ako v predchádzajúcom období. Nezmluvní lekári totiž stále nemajú možnosť predpisovať elektronické recepty. Legislatívnu úpravu, ktorá by to mohla vyriešiť, ministerstvo zdravotníctva stále nepredložilo, čo naďalej obmedzuje pacientov a poskytovateľov.
Ambíciou národného centra podľa informácií redakcie Medicína je vrátiť sa k vlastnému riešeniu eReceptu z roku 2018 a vynoviť ho napriek tomu, že nie je funkčné. Namiesto toho, aby pracovalo na sfunkčnení už existujúceho eReceptu.
Na otázku, kedy môžu pacienti počítať s funkčným eReceptom, národné centrum uviedlo, že služba eRecept je plne v réžii zdravotných poisťovní a nastavená podľa platnej legislatívy.
Zdravotná poisťovňa Dôvera zasa tvrdí, že postup, rozsah a obsah dát, ktoré sa vymieňajú medzi subjektmi pri predpise dát, určuje zákon a integračný manuál NCZI.
„Tvrdenie, že NCZI nemá nič spoločné s prevádzkou, neplatí, ba je priam absurdné. To by sme mohli konštatovať, že daňový úrad nemá kontrolu nad výberom daní, hoci dane posielajú daňovníci. Skrátka, informácie o predpisoch aj výdajoch liekov a pomôcok sa zapisujú vo finále do NZIS a NCZI poskytuje reporting k stavu eReceptov. NCZI priamo neposkytuje služby pre zápis, vyhľadanie a výdaj, ale určuje postup a pravidlá. Zmena zákona, ktorá čiastočne ochromila prístup k eReceptom pre nemalú časť populácie, nebola iniciovaná ani poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ani žiadnou zdravotnou poisťovňou. Komplikáciu spôsobil práve nedomyslený zásah do legislatívy. Zmena zákona nie je o technickej kontrole nad tokom dát, ale práve o pravidlách. Zdravotné poisťovne opakovane upozorňovali na hroziaci problém v dôsledku zlej legislatívy iniciovanej zo strany NCZI. A ten aj na prelome rokov nastal a svojím spôsobom pretrváva dodnes,“ priblížil hovorca Dôvery Branislav Cehlárik.
Faktom však je, že podľa platnej legislatívy je NCZI zodpovedné za eZdravie vrátane eReceptu. Národné centrum je totiž podľa zákona správcom a prevádzkovateľom Národného zdravotníckeho informačného systému. Zároveň je autorom zákona, ktorý definuje, aké dáta zdravotne poisťovne spracovávajú. A ak NCZI obmedzí týmto zákonom rozsah dát, zdravotná poisťovňa sa musí podriadiť tomuto zákonu.
Na otázky redakcie, prečo NCZI pripravuje nový projekt elektronickej preskripcie, aké nedostatky súčasného eReceptu má nový projekt odstrániť a aké budú náklady na nový projekt eReceptu a z akých zdrojov bude financovaný, NCZI odmietlo odpovedať.
eLab vraj funguje naplno
Ďalšou funkciou, ktorú malo NCZI rozbehnúť naplno, je eLab. Ide o funkciu, ktorá má umožniť laboratóriám zapísať záznam o výsledku z laboratórneho vyšetrenia. Takto sa má predchádzať duplicitným vyšetreniam a zároveň šetriť financiami v zdravotníctve. Redakcia Medicíny sa opýtala NCZI, koľko poskytovateľov je plne integrovaných do tejto služby a koľkí využívajú elektronickú žiadanku na vyšetrenia.
„Služba eLab je za NCZI nasadená a funkčná. V roku 2025 laboratóriá zapísali 2,5 milióna výsledkov do eZdravia. Za prvých päť mesiacov tohto roka 6,2 milióna, pričom tento počet týždenne narastá o približne 400-tisíc zápisov laboratórnych výsledkov. Elektronizácia laboratórnych žiadaniek sa v súčasnosti nachádza vo fáze ,rolloutu‘. Cez modul eLab zapisujú laboratórne výsledky všetky veľké laboratóriá. Tie menšie sa postupne pridávajú,“ uviedla pre Medicínu Martina Slušná z oddelenia komunikácie.
eVyšetrenie a kritika zo strany ambulancií
Ďalšou funkcionalitou NCZI je eVyšetrenie, ktoré centrum spustilo v roku 2019. To zase kritizujú ambulantní lekári, a to najmä pre problémy s e-výmenným lístkom. Všeobecní lekári ho odmietajú, pričom poukazujú na chýbajúce procesy z praxe. NCZI doposiaľ ich pripomienky nezapracovalo a nová verzia, ktorá by vyriešila elektronický výmenný lístok, nebola implementovaná viac ako tri roky.
Elektronická dokumentácia je tak podľa lekárov neúplná, lekári sa nemôžu dostať k relevantným údajom o pacientovi, čo zvyšuje riziko vzniku chýb a omylov. Vplyv to má aj na pacientov, ktorí si musia dokumentáciu nosiť so sebou v papierovej forme.
„V roku 2025 lekári vystavili viac ako 1,1 milióna eVýmenných lístkov. Za prvých päť mesiacov tohto roka ich bolo vystavených 689-tisíc. NCZI pracuje na širšom využití a zjednodušení služby eVýmenný lístok,“ tvrdí NCZI.
eObjednávanie lekári nevyužívajú
Od začiatku roka 2025 vstúpila do platnosti tiež legislatíva o národnom objednávkovom systéme. NCZI síce deklaruje, že táto služba je funkčná, no lekári tvrdia, že nie je jasné, čo táto služba vlastne je a ako ovplyvní procesy od všeobecného lekára k špecialistovi. Podľa lekárov ďalej nie je jasné, aký je rozdiel medzi národným objednávkovým systémom a komerčnými objednávkovými systémami, ktoré lekári aktuálne v praxi využívajú.
NCZI tvrdí, že lekári preferujú vlastný časový manažment pacienta, ktorý je nezriedka napojený na spoplatnenie. „To je aj dôvod, prečo bolo eObjednávanie ako služba marketingovou politikou komerčných firiem vytlačené z trhu. NCZI plánuje využiť službu eObjednanie v iných projektoch, napríklad v projekte OnkoAsist pri zabezpečení cesty pacienta,“ uviedla M. Slušná. V praxi však služby v konkurencii nevyhrávajú marketingom, ale jednoducho tým, čo lekárom šetrí čas a znižuje chaos v ambulancii.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová dodala, že lekári si vyberaním poplatkov za objednávanie pacientov dofinancovávajú stratu, ktorú im spôsobuje štát. Pacient však cez národný portál nemá možnosť objednať sa k lekárovi na presný termín. Väčšina lekárov dokonca túto možnosť nemá ani aktivovanú a nevyužíva ju.
Neaktuálne štatistiky
Dlhodobým problémom národného centra sú podľa poskytovateľov aj neaktuálne ročenky. Pre administratívnu záťaž NCZI nespracúva dáta priebežne. Príkladom je publikácia o incidencii zhubných nádorov, alebo takzvaný onkoregister, ktorého najnovšie dáta má NCZI z roku 2015.
Kritika neaktuálnych dát sa však objavuje aj z prostredia ministerstva zdravotníctva. Podľa členov Inštitútu zdravotných analýz sa pre neaktuálne dáta NCZI nastavujú zdravotné politiky ťažko a z toho dôvodu sa obracajú skôr na zdravotné poisťovne, keďže dáta z NCZI sú podľa ich názoru takmer nepoužiteľné.
„Myslíme si, že tak ako dokážu rýchlo poskytnúť dáta zdravotné poisťovne, by ich malo vedieť poskytnúť aj NCZI, pretože disponuje všetkými našimi údajmi. Dodnes nebola vyvrátená pochybnosť, že by NCZI dodávalo niečo včas alebo v kvalite,“ povedala riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR Dajana Petríková.
Lekári pritom upozorňujú aj na pretrvávajúci problém dostupnosti dát pre špecialistov. „Špecialista sa dnes bez elektronického výmenného lístka nedostane k zdravotnej dokumentácii pacienta. Veríme, že aj táto otázka bude zo strany NCZI a Ministerstva zdravotníctva SR doriešená tak, aby špecialisti neboli len zdrojom informácií, ale aj ich prijímateľom. Je to dôležité najmä v záujme zvýšenia bezpečnosti pacienta,“ uviedla pneumologička a členka Správnej rady ZAP MUDr. Katarína Dostálová pre TA3.
Financovanie je stabilné
Štát financuje Národné centrum zdravotníckych informácií primárne cez zdravotné poisťovne. Každý rok štát vyčlení sumu, ktorú sú poisťovne povinné centru zaplatiť. V súčasnom roku majú poisťovne poslať centru takmer 31 miliónov eur. Ďalšie financie čerpá cez projekty.
„Od roku 2020 do októbra 2024 NCZI nečerpalo finančné prostriedky z eurofondov na projekty eZdravia. Prvého októbra 2024 sa začala realizácia projektu Online procesy – eZdravie ako nadstavbového projektu Jednotnej referenčnej údajovej základne (JRÚZ) financovaného z Programu Slovensko. Ukončenie projektu je plánované v marci 2027, keď bude známe čerpanie,“ spresnila M. Slušná z NCZI.
„Keby mal takýto rozpočet akýkoľvek iný subjekt či už štátny, alebo súkromný, mal by tie služby rozvíjať, komunikovať a vylepšovať dramaticky lepšie. Za mňa, keď som bol riaditeľom, sme mali 18 miliónov,“ reagoval na objem financovania niekdajší riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.
Zavádzanie elektronických riešení v zdravotníctve tak zostáva ambíciou, ktorá sa v praxi opakovane stretáva s limitmi implementácie, legislatívnych zmien aj technologickej pripravenosti systému. Hoci nové funkcionality eZdravia majú potenciál priniesť väčšiu transparentnosť a lepšie prepojenie dát, skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že samotná digitalizácia ešte automaticky neznamená zjednodušenie procesov ani vyššiu efektivitu.
Kľúčovou otázkou preto zostáva nie to, či je zdravotníctvo digitalizované, ale do akej miery tieto riešenia skutočne fungujú v každodennej praxi lekárov, pacientov a poisťovní – a či sa systém postupne posúva od technologických projektov k reálne použiteľnej službe.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
