Musí byť všetkým zrejmé, za čo je možné vyberať poplatky a za čo nie
Dušan Zachar, analytik INEKO
Cestou nie je zakazovať poplatky, lebo realita nám ukazuje, že to vedie len k obchádzaniu zákonov a k živelnému nekontrolovateľnému nárastu poplatkov pacientov, pričom zároveň chýba efektívna ochrana núdznych. Najdôležitejšie je urobiť v systéme poriadok. Systém vyberania poplatkov vrátane súvisiacej legislatívy musí byť jasný, predvídateľný, bez „šedých zón“. Musí byť všetkým zrejmé, za čo je možné vyberať poplatky a za čo nie. Transparentný systém potom dovolí stanoviť aj mechanizmy pre finančnú ochranu sociálne slabších. Treba tiež zvýšiť kontrolné právomoci a sankcie zo strany oprávnených subjektov (najmä VÚC).
Martin Vlachynský, analytik INESS
Slovensko sa hrá na bezplatné zdravotníctvo, ale je to len hra, o čom najlepšie svedčia práve spomínané poplatky. Veľká časť vyspelých štátov v Európe má nejakú formu poplatkov. Štát má len tri možnosti. Po prvé, poplatky tvrdo zakázať. To je však veľmi riskantná stratégia, pretože niektoré ambulancie vytlačí z verejnej siete úplne. Navyše sa tým zavrú dvere aj pacientom, ktorí pociťujú vysokú prioritu svojich problémov a sú za to ochotní zaplatiť. Druhá možnosť je nechať stav tak, ako je. Pre veľkú časť populácie nie je dnešná úroveň poplatkov nijak zničujúca, pomáha ambulanciám a vytvára s pacientmi zákaznícky vzťah. Je však problémom pre skupinu nízkopríjmových ľudí a ľudí s chronickými problémami, ktorí musia platiť opakovane. Treťou možnosťou je pripraviť systém regulovaných poplatkov. Nemalo by však ísť len o prostý zoznam položiek a súm, ale o komplexný systém. To znamená prioritizácia (nižšia spoluúčasť) závažných a chronických stavov, horný limit na spoluúčasť (maximálna ročná suma) a prípadne nejaký kompenzačný mechanizmus pre ľudí v objektívnej núdzi.
Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov
V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti politici aj analytici prišli s návrhmi na pripoistenie. To sa nestretlo s podporou verejnosti, pretože často je prezentované, že v súlade s ústavou má každý občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, len sa vynecháva tá druhá časť vety „za podmienok stanovených zákonom“ a tie môžu byť rôzne. Možno by sa verejnosť nebránila pripoisteniu, ak by išlo o krytie nákladov nad rámec verejného zdravotného poistenia.
MUDr. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR
V súčasnosti sú platby za výkony realizované v ambulantnej sfére nedostatočné a nepokrývajú náklady na ich realizáciu. Dnes legislatíva neumožňuje spoplatňovať výkony hradené zo zdravotného poistenia (a to ani vtedy, ak napríklad materiál na konkrétny výkon stojí päť eur, ale poisťovňa zaň zaplatí 3,50). Logické vyústenie situácie je, že musíte zabezpečiť chod ambulancie, nájsť zdroje na jej fungovanie a pokrytie všetkých nákladov. Naozaj všetkých, pretože nie sme štátne nemocnice a musíme platiť aj sociálne odvody… V tejto situácii by pre nás bolo najjednoduchšie dofinancovanie rozpočtu pre zdravotníctvo sumou vyčlenenou pre ambulantné výkony, ktoré budú kopírovať ich reálne náklady vo všetkých zložkách ambulantnej starostlivosti, čo je dnes nereálne. Rovnako nereálna je druhá alternatíva, a to umožniť doplatok za výkon nad úhradu zdravotnej poisťovne, čo by, ako pri liekoch, pacient videl na bločku – čo je úhrada zdravotných poisťovní a čo doplatok na ambulancii. Ďalšia alternatíva je možnosť doplnkového pripoistenia, ktorá sa tiež v aktuálnych podmienkach nezdá reálna.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
