Odborníkov z oblasti zdravotníctva sme sa pýtali, či je Slovensko pripravené zvládnuť krízu, ktorou bola aj pandémia Covidu-19
Tomáš Szalay, Sloboda a Solidarita
Začiatok pandémie ma zastihol práve pri preberaní funkcie riaditeľa odboru zdravotníctva na bratislavskej župe. Zo dňa na deň som spadol do víru udalostí, zasadaní krízových štábov a informačného chaosu. Pomerne rýchlo sa ukázalo, že na situáciu nie sme v krajine nijako pripravení. Nemáme manuál, ako reagovať, nemáme v skladoch ochranné pomôcky, nefunguje tok informácií. Nebolo jasné, kto vlastne tomu celému velí – existovalo niekoľko paralelných štruktúr a krízových štábov, z ktorých sa stali debatné krúžky. Celá táto improvizácia viedla k výraznému podkopaniu dôvery verejnosti v štruktúry štátu. Dúfal som, že sa z chýb manažmentu pandémie poučíme, ale splnomocnenec Kotlár sa, žiaľ, tomuto vôbec nevenoval. Nie je otázka, či príde ďalšia pandémia, ale kedy príde. Ak sa z kovidu nepoučíme, budeme odkázaní na opakovanie rovnakých chýb, pravdepodobne s podobnými fatálnymi dôsledkami.
Peter Stachura, KDH
Pandémia ochorenia covid-19 bola bezprecedentná. Preverila pravdivosť našich krízových plánov, pripravenosť krízového riadenia a kohéziu spoločnosti. Vo všetkých týchto oblastiach sa prejavili veľké nedostatky. Obávam sa, že s pandémiou sme sa vo vecnej a v odbornej rovine nevyrovnali. Niektoré nastavenia a postupy by sa dali v prípade ďalšej pandémie použiť, ale, žiaľ, vo všeobecnosti nedošlo k ich kritickému zhodnoteniu a pravdepodobne by sa opakovali rovnaké pochybenia. Kľúčovou témou, o ktorej sa málo hovorí a jej význam marginalizuje, je práve kohézia spoločnosti v krízach. Ako udržať spoločnosť jednotnú, ako bojovať s dezinformáciami, ako zabezpečiť dôveru vo vedecké poznatky, ako zamedziť vytĺkaniu politického kapitálu z prebiehajúcej krízy, ako dosiahnuť, aby spoločnosť, zvlášť v čase ohrozenia, ťahala za jeden povraz, aby bola všímavá a ohľaduplná k druhým. Tu máme obrovské rezervy, ktoré by sme mali riešiť.
Vladimír Baláž, predseda zdravotníckeho výboru NR SR, Smer-SSD
Slovensko zvládlo prvú vlnu pandémie veľmi dobre – včasným zavedením opatrení, ktoré obmedzili mobilitu obyvateľov, obmedzili zhromažďovanie, a zavedením iných epidemiologických opatrení. Po prvej vlne pandémie a po nastúpení novej vlády prišlo k extrémnemu vstupu „politiky“ do odborného vedenia pandémie. Tým sa rozbil konsenzus v štáte a klesla disciplína v dodržiavaní spomínaných opatrení. Následné plošné testovanie obyvateľov a kontroverzie v dodávke vakcín (Sputnik) tento rozkol ešte vystupňovali. Výsledkom boli zbytočné úmrtia. Poučení je viac. Veľmi dôležité je udržanie vysokej úrovne dôvery medzi vládou, príslušnými odborníkmi a obyvateľstvom. Je nutné, aby opatrenia boli vedené pod dohľadom odborníkov. Je dôležité aktuálne a pravdivo komunikovať opatrenia, ktoré sa pod gesciou štátu navrhujú.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Odpoveď je „nevieme“. Napriek tomu, že máme splnomocnenca na vyšetrenie obdobia pandémie, tak sme sa o pandémii nedozvedeli vôbec nič. Máme k dispozícii pár externých analýz, napríklad od tímu okolo Petra Pažitného, ktorá ukazuje vysokú nadúmrtnosť počas kovidu, jej rozsah, čo sa týka príčin a možných poučení, je však limitovaný. Verejný sektor nadobudol nejaké skúsenosti s masovým testovaním a očkovaním, aj keď to neraz bola najmä iniciatíva z regiónov. Môžeme len dúfať, že tieto skúsenosti im ostali zachované aj pre ďalšiu pandémiu.
