Rozhodnutiu o zriadení ďalšej lekárskej fakulty by mala predchádzať dôkladná o odborná diskusia so všetkými lekárskymi fakultami, rezortmi zdravotníctva a školstva, ako aj samotnou nemocnicou
Dekani už existujúcich lekárskych fakúlt nesúhlasia s vytvorením ďalšej fakulty, ktorá by mala vzdelávať lekárov. Zámer vytvoriť ďalšiu lekársku fakultu v Banskej Bystrici predstavil tento týždeň premiér Robert Fico s tým, že z banskobystrickej fakultnej nemocnice by sa mala stať univerzitná nemocnica.
Aj keď má podľa Asociácie lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl SR fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici všetky predpoklady na to, aby sa stala univerzitnou nemocnicou, nie je dôvod, aby kvôli tomu vznikla piata lekárska fakulta. Slovensko má podľa nich dostatok lekárskych fakúlt. Otázne sú tiež kapacity vysokoškolských učiteľov.
„ Nemocnica má na to všetky predpoklady – patrí medzi významné zdravotnícke zariadenia na Slovensku, pôsobia v nej uznávaní odborníci, disponuje moderným prístrojovým vybavením, poskytuje vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť a realizuje špičkové výkony. Vzhľadom na význam nemocnice, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, odborné kapacity a postavenie v slovenskom zdravotníctve preto považujeme tento zámer za správny“, uviedli v spoločnom stanovisku rektori bratislavskej Univerzity Komenského a košickej Univerzity Jozefa Pavla Šafárika a dekani troch lekárskych fakúlt.
Vytvorenie univerzitnej nemocnice však podľa nich automaticky neznamená potrebu vzniku ďalšej lekárskej fakulty. „Je potrebné realisticky posúdiť najmä dostupné kapacity vysokoškolských učiteľov, teoretických a klinických pracovísk, možnosti zabezpečenia kvalitnej praktickej výučby, výučbové priestory, akreditačné podmienky a dopad vzniku novej lekárskej fakulty na existujúce lekárske fakulty na Slovensku“, dodali.
Na Slovensku v súčasnosti zabezpečujú vzdelávanie medikov a lekárov štyri lekárske fakulty. Tri lekárske fakulty verejných vysokých škôl – Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK), Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine (JLF UK), Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (LF UPJŠ) a štátna Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (LF SZU) pod rezortom Ministerstva zdravotníctva SR.
„Verejné lekárske fakulty pripravujú 95 percent absolventov medicíny, zatiaľ čo štátna LF SZU sa na celkovom počte podieľa približne 5 percent. V minulom akademickom roku na Slovensku ukončilo štúdium medicíny 675 študentov. Pri úvahe o ďalšej fakulte je preto namieste najskôr odpovedať na otázku – „Koľko lekárov bude slovenské zdravotníctvo v nasledujúcich rokoch skutočne potrebovať?“, dodali.
Podľa údajov Eurostatu pripadá na Slovensku na stotisíc obyvateľov 19 absolventov medicíny, zatiaľ čo európsky priemer predstavuje 15,5 absolventa. Kým v Európe priemerne jedna fakulta pripadá na 1,8 mil. obyvateľov, na Slovensku jedna fakulta pripadá na 1,35 milióna obyvateľov. „Je potrebné podotknúť, že univerzitné a fakultné nemocnice na Slovensku zamestnali v roku 2026 len veľmi malú časť absolventov lekárskych fakúlt. Aj tieto údaje je preto potrebné zohľadniť pri posudzovaní opodstatnenosti vzniku ďalšej lekárskej fakulty na Slovensku“, upozornili dekani a rektori.
Rovnako podstatné podľa nich je, kto a v akom rozsahu bude schopný novú fakultu aj personálne zabezpečiť. „Príprava lekárov si vyžaduje dostatok kvalifikovaných vysokoškolských pedagógov, ale aj primerané priestory, laboratóriá a technické vybavenie. Rozhodujúce je, či budú mať študenti reálny prístup ku kvalitnej nielen praktickej, ale aj teoretickej výučbe“, upozornili.
Výraznejšie sú aj rozdiely v rozsahu vedecko-pedagogického a postgraduálneho zázemia jednotlivých fakúlt. LF UK má 19 odborov habilitačného a inauguračného konania a 23 študijných programov doktorandského štúdia, JLF UK má 14 odborov habilitačného a inauguračného konania a 17 študijných programov doktorandského štúdia, LF UPJŠ má 9 odborov habilitačného a inauguračného konania a 14 študijných programov doktorandského štúdia. LF SZU má v súčasnosti 2 odbory habilitačného a inauguračného konania a 3 programy doktorandského štúdia.
„Tieto údaje ilustrujú rozdiel v potenciáli, ktorý je pre rozvoj každej lekárskej fakulty nevyhnutný. Štúdium medicíny patrí k finančne najnáročnejším odborom. Preto je namieste otázka – ako budú v budúcnosti zabezpečené finančné zdroje pre celý systém medicínskeho vzdelávania?“, dodali.
Lekárske fakulty dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že špecializačné a certifikačné štúdium na verejných lekárskych fakultách nie je prakticky vôbec financované Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré bude musieť teraz financovať dve štátne lekárske fakulty.
„V zmysle zákona o vysokých školách na zabezpečenie hlavnej činnosti zostavuje vysoká škola vyrovnaný rozpočet. To je hlavný predpoklad na možnosť čerpania grantov a zapojenia sa do medzinárodných vedeckých projektov. Na základe verejne dostupných informácií Slovenská zdravotnícka univerzita, už aj so svojou jednou LF SZU, toto nespĺňa. Lekárske fakulty v Bratislave a v Košiciach stále čakajú na vybudovanie sľubovaných nových univerzitných nemocníc, no aj v optimistickom scenári to nebude skôr ako o osem rokov. V susednej Českej republike pritom v posledných rokoch prebehla rozsiahla modernizácia školských i zdravotníckych priestorov. Vznikli nové kampusy s ubytovaním pre študentov, nové budovy pre teoretickú a predklinickú výučbu, pre translačnú medicínu a biomedicínsky výskum. Na Slovensku takýto rozsah investícií do existujúcej infraštruktúry chýba“, dodali.
Aj to môže podľa nich byť dôvodom, prečo sa taký veľký počet slovenských maturantov napokon rozhodne odísť študovať medicínu do zahraničia.
„Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné intenzívne riešiť modernizáciu infraštruktúry verejných lekárskych fakúlt. Slovensko potrebuje dostatočný počet kvalitne pripravených lekárov, no zároveň musí chrániť kvalitu ich vzdelávania a efektívne využívať obmedzené odborné a personálne kapacity.
Rozhodnutiu o zriadení ďalšej lekárskej fakulty by preto mala predchádzať dôkladná o odborná diskusia so všetkými lekárskymi fakultami, rezortmi zdravotníctva a školstva, ako aj samotnou nemocnicou“, dodali rektori a dekani.
Ako ďalej upozornili, vzhľadom na zložitý akreditačný proces je nereálne, aby prví medici nastúpili na klinickú výučbu už v roku 2027/28 do ešte nedostavanej nemocnice, bez garancie predklinickej prípravy.
„Súčasťou komplexných riešení musí byť aj adekvátne financovanie existujúcich verejných lekárskych fakúlt. Ak má mať Slovensko dostatok kvalitných lekárov, potrebuje investovať nielen do počtu študentov, ale najmä do podmienok, v ktorých sa budú pripravovať na svoje budúce povolanie, ale aj podmienok, v ktorých budú svoje povolanie realizovať“, dodali rektori Marek Števček (UK Bratislava) a Daniel Pella (UPJŠ Košice) a dekani Juraj Payer (LF UK), Andrea Čalkovská (UK Martin) a Peter Jarčuška (LF UPJŠ).
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
