Najmenej využívajú zdravotníci dezinfekciu pred kontaktom s pacientom. Pritom až 71 percent nemocničných infekcií spôsobujú baktérie rezistentné voči antibiotikám
Ročne sa na celom svete podľa WHO vyskytne až 136 miliónov prípadov nozokomiálnych infekcií, teda infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (HAI). Na elimináciu týchto nákaz je veľmi dôležité dodržiavať hygienu rúk v zdravotníckych zariadeniach. Práve dnešný 5. máj, patrí Svetovému dňu hygieny rúk.
V Európe sa ročne vyskytuje okolo 3,5 milióna prípadov infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a podľa Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu ochorení viac než 90 tisíc z nich končí úmrtím. Baktérie rezistentné voči antibiotikám spôsobujú až 71 percent týchto infekcií. Pritom podľa odborníkov viac ako 50 percentám infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou je možné predchádzať.
Ako upozornil verejný zdravotník z oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Roman Púčik, v zdravotníckom zariadení je potrebné dodržiavať tzv. päť momentov hygieny rúk. „Zdravotnícky pracovník, či už lekár, zdravotná sestra alebo sanitár, je povinný si ruky vydezinfikovať pred samotným kontaktom s pacientom, pred aseptickým výkonom, to je napríklad pri podávaní vnútrožilových liečiv, taktiež po kontakte s biologickým materiálom, napríklad po kontakte s krvou alebo so stolicou, taktiež po kontakte s pacientom a po bezprostrednom kontakte s okolím pacienta,“ uviedol. Najčastejšími prenosnými ochoreniami, ktoré môžu súvisieť so zanedbaním hygieny rúk, sú podľa jeho slov napríklad vírusová žltačka typu A, rôzne norovírusy, rotavírusy a v letných mesiacoch aj salmonelóza.
Za pomoci emulzie a tečúcej vody by si mali zdravotníci umyť ruky pri príchode na pracovisko, rovnako hneď ako sú ruky viditeľne znečistené špinou alebo inými telesnými tekutinami, taktiež pred konzumáciou jedla a po použití toalety. Pre pacientov platia všeobecné zásady pri umývaní rúk. „Čiže pred konzumáciou jedla, po použití toalety je potrebné si ruky umyť,“ vysvetlil pre TASR. Dodal, že pri hygiene rúk ľudia najčastejšie vynechávajú napríklad palce, medziprstové priestory či končeky prstov.
Spotreba dezinfekcie v nemocniciach po pandémii klesla
Správnu hygienu rúk sa naučila veľká časť populácie, vrátane zdravotníkov, najmä počas pandémie Covid-19. „Správna hygiena rúk u zdravotníckych pracovníkov je aj v období po pandémii ochorenia Covid-19 veľmi diskutovanou témou. Minimálne v prvých mesiacoch pandémie bola spotreba dezinfekcie na ruky enormná, aj napriek zníženej obložnosti na klinických pracoviskách zdravotníckych zariadení. V súčasnosti je síce povedomie o správnych technikách hygieny rúk u zdravotníckeho personálu vďaka mimoriadnym udalostiam vysoké, avšak je vidieť ich určitú únavu k správnemu a dostatočnému výkonu,“ upozornil Mgr. Michal Adamišin, PhD., MPH, verejný zdravotník a hygienik NÚDCH.
O poklese používania dezinfekcie v nemocniciach hovorí aj RNDr. Mgr. Jaroslava Sokolová PhD., MPH, univ.doc., vedúca oddelenia nemocničnej epidemiológie, hygieny a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trnava.
„Pred rokmi bola spotreba dezinfekčných prostriedkov v nemocnici 5 litrov na 1 000 lôžkodní, potom 15 litrov a v roku 2019 sme dosiahli 25 litrov na 1 000 lôžkodní. Oddelenia, ako sú jednotky intenzívnej starostlivosti, potom dosahujú spotrebu 50 až 90 litrov dezinfekcie na ruky. Po pandémii Covid-19 sme sa dostali so spotrebou dezinfekčných prípravkov a compliancie niekde na čísla z roku 2014. Takže musíme urobiť všetko pre to, aby sa to opäť zlepšilo,” upozornila. Ako dodala, najmenej využívajú zdravotníci dezinfekciu pred kontaktom s pacientom, najviac po kontakte s ním. „To ukazuje, že chránia najmä seba, nie pacienta,“ upozornila.
Veľkým problémom je podľa nej aj nosenie šperkov na rukách a umelé dlhé nechty u žien. Napriek tomu, že to nemajú zdravotníci povolené, mnohé zdravotníčky toto nariadenie nedodržujú. „Pacienti by nemali tolerovať takýchto zdravotníkov,“ dodala. Ďalším neduhom v zdravotníckych zariadeniach je podľa nej umývanie jednorazových rukavíc dezinfekčným prostriedkom a ich opakované použitie pri viacerých pacientoch.
Správny prístup vedenia
„Hygiena rúk je alfou a omegou v prevencii šírenia nemocničných infekcií ako i mikroorganizmov rezistentných na antibiotiká. V tejto oblasti je veľmi dôležitý správny prístup vedenia a manažmentu zdravotníckych zariadení, aby zaujali k tejto problematike komplexný a koordinovaný prístup. Musia vytvoriť vhodné podmienky na dodržiavanie zásad hygieny rúk ako i vyžadovať ich plnenie. Najdôležitejšia je však osobná zodpovednosť a prístup každého jedného zdravotníckeho pracovníka,“ vysvetlila MUDr. Erika Böhmová, nemocničný epidemiológ Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Podľa nej si to vyžaduje zmenu pohľadu a prístupu, hygiena rúk by sa nemala vnímať ako zbytočná a časovo náročná činnosť. „Zásady hygieny rúk sa musia dostať takpovediac pod kožu alebo do krvi každého zdravotníckeho pracovníka. Cestou k tomu je neustále vzdelávanie, pravidelné školenia, semináre, výmena najnovších poznatkov a skúseností a spätná väzba. Výsledkom správneho vzdelávania však nie sú len teoretické vedomosti, ale predovšetkým aplikácia nadobudnutých poznatkov v praxi, čo často znamená zmenu zabehnutých koľají,” dodala.
