Objednávanie pacientov by mohli hradiť zdravotné poisťovne z fondu kvality zdravia. Tie však tvrdia, že vo fonde nemajú „ani euro“
Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia Peter Stachura a Štefan Majerský predložili do parlamentu návrh zákona, ktorým chcú ochrániť pacientov pred poplatkami. Lekárom však siahne na príjmy, prinesie viac práce a uberie z času na ošetrenie pacientov. Pokiaľ zákon parlament schváli, bude platiť od januára 2025.
Tretina času na objednaných pacientov
Poslanci si od návrhu zákona sľubujú aj lepší manažment pacienta a zdravotnej starostlivosti. „Tak, ako je tomu v rozvinutých krajinách, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vo väčšej miere objednávali pacienta na konkrétny čas a dátum. Za týmto účelom budú musieť preto vyčleniť minimálne 35 percent času zo svojich ordinačných hodín,“ píše sa v návrhu. Časový úsek, ktorý si poskytovateľ vyhradí pre manažment by mal byť podľa návrhu zákona zverejnený na viditeľnom mieste, pred vstupom do ambulancie a aj na webovom sídle, pokiaľ ho má zriadené.
Objednávanie pacientov na presný čas sa podľa návrhu poslancov v praxi často zneužíva tak, že sa pacienti objednávajú prostredníctvom špecializovaných portálov, ktorým platia poplatky za sprostredkovanie služby. Pacienti sú tak podľa poslancov zaťažovaní poplatkami za sprostredkovanie termínu na objednanie, čím sa porušuje legislatíva, keďže lekári nemôžu požadovať úhradu za objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by mohol manažovaním poveriť aj inú osobu, no náklady na tieto úkony nebude môcť preniesť na pacienta.
Navrhujú novú definíciu
V návrhu zákona je uvedená aj nová definícia pojmu manažment zdravotnej starostlivosti, podľa ktorej náklady na manažment nemôžu byť prenesené zo strany poskytovateľa na pacienta. Manažmentom zdravotnej starostlivosti má byť podľa návrhu akýkoľvek výkon alebo úkon, ktorý súvisí s objednaním pacienta na konkrétny dátum a čas. Ale tiež poskytnutie doplnkových služieb cez elektronickú komunikáciu, siete, aplikácie, sms správy či prostredníctvom vizuálnych a nevizuálnych služieb alebo rezervačných systémov. Poskytovateľ by mal byť povinný okrem kapacitných obmedzení zohľadniť aj vážnosť ochorenia alebo jeho možnú progresiu či včasnú diagnostiku.
Lekári tvrdia, že organizáciu práce na ambulancii je potrebné prenechať výlučne na prevádzkovateľovi. Iba poskytovatelia totiž dokážu posúdiť charakter práce vykonávanej v danej ambulancii a systém objednávania nie je možné paušalizovať naprieč rôznymi odbornosťami.
„Autori zákona zrejme chceli pacientom zabezpečiť možnosť objednať sa zadarmo na presný čas, avšak nemysleli na poskytovateľa v súvislosti so situáciou, ak sa pacient na vyšetrenie nedostaví. O bezplatnom objednávaní na čas možno uvažovať iba v prípade, že predmetná legislatíva dorieši aj náhradu príjmu ambulancie za čas a nezrealizované zdravotné výkony, ktoré by následne musel zdravotnej poisťovni zaplatiť nezodpovedný pacient,“ uviedla prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová. V opačnom prípade podľa jej slov by dochádzalo k stratám na strane ambulancií alebo zdravotných poisťovní. A nezodpovední pacienti by výrazne zasiahli do dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ostatných.
Prezidentka zväzu sa domnieva, že po schválení zákona v navrhovanom znení by ambulancie nemali finančné prostriedky na zamestnanie ďalšieho zamestnanca, ktorý by objednával pacientov na čas a zákon by mal konečnom dôsledku negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu zdravia.
Vo fonde nemajú „ani euro“
Objednávanie pacientov by mohli hradiť zdravotné poisťovne, pokiaľ sa tak s poskytovateľom dohodnú. Služby by mali poisťovne hradiť z fondu kvality zdravia.
Ak zdravotné poisťovne dosiahnu kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po povinnom zdanení a doplnení rezervného fondu vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia, čo činí jedno percento z poistného, rozdiel medzi upraveným výsledkom a primeraným výsledkom hospodárenia podľa legislatívy musia poisťovne použiť na tvorbu alebo doplnenie takzvaného fondu kvality zdravia. Prostriedky z fondu následne podľa zákona musia poisťovne použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, predovšetkým na úhradu liekov,skríningu, prevenciu alebo na úhradu výkonov, ktoré nie sú definované v katalógu zdravotných výkonov.
Zdravotná poisťovňa Dôvera v stanovisku uviedla, že oceňuje reakciu poslancov na potrebu zlepšiť manažment pacientov v slovenskom zdravotníctve a rozšíriť možnosti objednať sa na presný čas.
„V žiadnom prípade to však nemôže byť na úkor práce lekárok a lekárov. Lekárske kapacity sú veľmi vzácne a nemalo by sa nimi plytvať na manažment objednávkového systému,“ informoval PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Práve moderné formy objednávania, či už cez webové portály alebo aplikácie, sú nástroje, ktoré preferujú pacienti. Pretože sú efektívne a šetria čas.
„Otázkou je platba za takúto službu. Ak ju budú platiť poistenci, je potrebné sociálne opatrenie pre ľudí, ktorí si ju nebudú môcť dovoliť. Ak by ju mali hradiť zdravotné poisťovne, bolo by to na úkor inej zdravotnej starostlivosti, keďže vo Fonde kvality zdravia nie je ani euro,“ dodal M. Štepiansky.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) potvrdila, že aktuálne znenie návrhu zákona je svojim obsahom pomerne stručné a zrozumiteľné, no proces zavádzania zmien si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie doplnenia a vysvetlenia zo strany predkladateľov. VšZP je však otvorená o téme diskutovať. Zdravotná poisťovňa Union návrh poslancov nekomentovala.
Idú hlavou proti múru?
Analytik INESS Martin Vlachynský tvrdí, že návrh zákona pripomína snahu „ísť hlavou proti múru“. Otázne podľa neho je, prečo sa navrhované zmeny nedejú automaticky. „Pretože po prvé, ambulantní lekári preferujú flexibilitu v tom, či a aký objednávkový systém zvolia a ako si budú manažovať svoj ordinačný čas. Aj preto skončil minulý pokus v podobe takzvaných doplnkových ordinačných hodín úplným fiaskom,“ uviedol pre mesačník Medicína. Takzvané outsourcovanie služieb či už na webový portál alebo personál v podobe ďalšej pracovnej sily znižuje administratívne zaťaženie samotných ordinácií.
Navyše príjmy z poplatku za objednanie alebo manažment sú podľa M. Vlachynského vítaným dodatočným príjmom pre ambulancie. „Už v súčasnom stave panuje zásadný rozpor medzi tým, aké úhrady si ambulancie predstavujú a aké možnosti dáva poisťovniam zákon,“ dodáva analytik. Navyše práve tieto poplatky umožnili vznik polikliník, ktoré do ambulantného sektora prinášajú vítané spájanie ambulantných služieb pod jednu strechu a profesionálny manažment pacienta aspoň na ambulantnej úrovni.
Fond kvality zdravia, z ktorého majú zdravotné poisťovne hradiť objednávanie pacientov a manažment je podľa odborníka iba účtovnou kolónkou. No celkový objem prostriedkov v zdravotníctve zostáva rovnaký.
Analytik Martin Vlachynský sa obáva, že takýto zákon by mohol byť až kontraproduktívny tým, že by priniesol väčšiu motiváciu pre ambulantných lekárov opustiť verejnú sieť a prejsť na plne komerčný model poskytovania služieb. „Chápem argument, že poplatok, ktorým je podmienené poskytnutie služby sa pohybuje v šedej zóne z pohľadu myšlienky „bezplatného“ prístupu aj snahu zadefinovať objednanie ak súčasť výkonu. Ale už je najvyšší čas, aby sme pochopili, že bez nejakej miery spoluúčasti pacienta a bez možnosti otvárať dodatočné zdroje príjmov sa slovenské zdravotníctvo z krízy nevyhrabe,“ podotkol. Za vhodnejšiu alternatívu by považoval regulovaný rámec poplatkov, ktorý by obsahoval realistické stropy a prípadné ročné ochranné pásmo pre pacientov.
„Opäť sa vraciame k téme komplexného nároku. Chýba nám, okrem iného, aj zadefinovanie administratívneho nároku, katalóg výkonov, lepšie zadefinovanie siete, atď. V ideálnom stave, vo svete jasne zadefinovaného nároku, by samotné poisťovne hľadali motivačné schémy, ako presvedčiť lekárov, aby objednávali,“ uzavrel Martin Vlachynský.
U niektorých to nejde
„V našom zákone je napísané, že manažment pacienta je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a je to bezplatná služba. (…) My sme skvelý národ, ktorý si vie vymyslieť rôzne okľuky. Tak sa to vymyslelo tak, že ak to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, teda konkrétny lekár alebo ambulancia, deleguje na neposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, tak tam už zákon neplatí,“ citovala poslanca Petra Stachuru (KDH) agentúra TASR.
Pacienti sa tak podľa neho často musia k lekárovi na konkrétny termín objednávať za poplatok cez súkromné internetové portály. „Nemáme krajinu v Európe, kde by sa muselo zaplatiť za to, že sa objednávate k lekárovi, keď má zmluvu so zdravotnými poisťovňami,“ dodal. Novelou chcú presadiť, aby sa takéto náklady nemohli preniesť na pacienta.
Problémom je podľa poslanca aj to, že u niektorých lekárov sa nemožno na konkrétny termín objednať. KDH chce preto zaviesť pre lekárov povinnosť vyhradiť si časť ordinačných hodín na objednávanie.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pre TASR reagovalo, že v súčasnom systéme úhrad chce zaviesť transparentnosť, primárne chce ochrániť sociálne najslabšie skupiny. „Aby títo pacienti neodkladali návštevu lekára z dôvodu obavy z výšky poplatkov,“ uviedli z komunikačného oddelenia rezortu.
Ministerstvo deklarovalo, že aktuálne pracuje na audite poplatkov a doplatkov u lekárov. Pacientom pripomenulo, že ak majú podozrenie na neoprávnený výber poplatku, môžu sa so žiadosťou o prešetrenie obrátiť na príslušný samosprávny kraj. Na otázku TASR, či návrh KDH podporí, neodpovedalo.
