Do roku 2030 nám významne narastie počet ľudí vo veku 65+ rokov, ktorí majú častejšie aj chronické ochorenia ako diabetes, vysoký tlak. Zároveň nám poklesne počet ľudí vo veku 20 až 64 rokov. Z odvodov od týchto ľudí pochádza väčšina financií v zdravotníctve
Pri príležitosti osláv 30. výročia Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike sa konal jedinečný Festival budúcnosti, ktorý prináša pohľad na to, ako vznikajúce megatrendy formujú našu udržateľnú budúcnosť. Súčasťou festivalu bola aj konferencia Zdravá budúcnosť, ktorej sa zúčastnilo cez 200 účastníkov spomedzi aktérov zo súkromnej sféry, verejnej správy a profesijných zdravotníckych organizácii či združení. Mesačník Medicína bol mediálnym partnerom tejto konferencie.
Udržateľné financovanie
Podľa prognóz Európskej komisie slovenská populácia významne starne. Do roku 2030 nám významne narastie počet ľudí vo veku 65+ rokov, ktorí majú častejšie aj chronické ochorenia ako diabetes, vysoký tlak. Zároveň nám poklesne počet ľudí vo veku 20 až 64 rokov. Z odvodov od týchto ľudí pochádza väčšina financií v zdravotníctve. Sú pracovnou silou a mnohí z nich pracujú ako lekári a sestry. Preto potrebujeme premýšľať o tom ako nastaviť dlhodobo udržateľné a viaczdrojové financovanie zdravotníctva.
Vladimír Baláž, predseda výboru NR SR pre zdravotníctvo uvádza, že medzi najväčšie výzvy pred ktorými stojí a bude stáť slovenské zdravotníctvo je starnutie obyvateľov. Táto skutočnosť podľa jeho slov vyvolá tlaky na financovanie, personálne zdroje a procesy nielen v zdravotníctve, ale aj v sociálnej oblasti. „Ak chceme ovplyvniť základné ukazovatele výkonnosti nášho zdravotníctva, je potrebné, aby sme sa sústredili na včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení, s určením cesty pacienta v systéme. Tieto ciele sa nedajú vykonať bez dostatočného, transparentného a predvídateľného financovania a plnenie týchto cieľov sa nedá sledovať bez dôkladnej digitalizácie systému zdravotníctva a analyzovaniu zbieraných dát,“povedal
Ďalšími výzvami slovenského zdravotníctva je aj dostupnosť inovatívnych liekov. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník tvrdí, že je nevyhnutné prinášať prelomové a inovatívne lieky, ktoré zlepšia kvalitu života pacientov a posunú hranice medicíny. Ale tiež zlepšiť presnosť reportovaných údajov aj na základe implementácie nových systémov v e-Zdraví, zabezpečiť finančnú stabilitu v liekovej politike, ako aj v zdravotných pomôckach.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko priblížil niekoľko bodov, v ktorých sa krajiny s najlepším zdravotníctvom od ostatných líšia. „V prvom rade je to dlhodobo stabilné a dostatočné financovanie, pričom dlhodobosť je parameter, na ktorý sa v dnešných diskusiách pravidelne zabúda. Práve financovanie dokáže zabezpečiť primeraný a včasný prílev inovácií, ktorý je príznačný pre tie najlepšie krajiny. Na výdavky zdravotníctva sa nesmieme pozerať ako na náklady, ale ako na investície, ktoré nám aj prostredníctvom mnohých spill-over efektov prinesú aj z pohľadu národného hospodárstva pozitívny dlhodobý výsledok,“ povedal na konferencii Americkej obchodnej komory v SR Festival of Future s tým, že toto je možné sledovať v rámci determinantov zdravia naprieč všetkými krajinami Eurozóny.
Výdavky na chorú populáciu sú vyššie
Navyše, podľa posledného Ageing reportu Európskej únie z tohto roku by bol nárast podielu výdavkov na zdravotnú starostlivosť na HDP do roku 2070 takmer tri krát vyšší v prípade chorej populácie než v prípade zdravej populácie. „Aj toto nám jednoznačne implikuje potrebu zásadného zvýšenia dôrazu na lepšiu prevenciu, či už hovoríme o primárnej alebo sekundárnej,“ dodal M. Štofko.
Súčasne je podľa M. Štofka nevyhnutné venovať sa postupnému posunu kompetencií v rámci zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov na odbremenenie a postupnú stabilizáciu extrémne preťaženého personálu. Posledným a dôležitým faktorom je stabilný leadership, ktorý je schopný dlhodobo smerovať a udržiavať jednotlivé opatrenia.
Priemerná dĺžka pôsobenia ministra zdravotníctva na Slovensku je približne 1,5 roka. „V Nórsku sú to tri roky, v Holandsku viac ako päť rokov a vo Švajčiarsku viac ako šesť rokov. Je jasné, že bez dlhodobého smerovania k zabezpečeniu zdravej populácie, ktoré je podporené dostatočným a dlhodobým financovaním, silnou podporou opatrení a jasným pohľadom na zdravotné výdavky ako na investície, nebudeme môcť tým najlepším krajinám konkurovať ani v budúcnosti,“ podotkol M. Štofko.
Viac ako 60 eur v ambulanciách
Pokiaľ ide o financovanie, z medzinárodných porovnaní vyplýva, že slovenské zdravotníctvo je dlhodobo významne podfinancované. Slovenské zdravotníctvo má dlhodobo nízky rozpočet a to o 400 eur ročne na každého obyvateľa menej ako ma Česká republika. Prejavuje sa to dlhom v nemocniciach ale aj rastúcimi neoficiálnymi poplatkami v ambulanciách lekárov.
Podľa reprezentatívneho prieskumu z minulého roka dosiahli tieto neoficiálne poplatky len v ambulanciách lekárov 64 eur ročne na občana. K tomu platia pacienti ďalšie platby za lieky a zdravotnícke pomôcky. Pre mnohých občanov sú tieto poplatky stresujúce. Až 23 percent respondentov v prieskumu deklarovalo, že odložili svoju návštevu u lekára z obavy o to, koľko budú musieť zaplatiť a či na to budú mať. Odhadom tieto poplatky predstavujú 300 miliónov eur, čo je zhruba 25 percent výdavkov na ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Mohli by tak tvoriť základ pre viaczdrojové financovanie. Ale je potrebné v nich spraviť poriadok a nastaviť ich jednotne, transparentne a vo výške, ktorá je sociálne únosná aj pre najchudobnejších. Takéto riešenie podľa prieskumu podporuje až 73 percent obyvateľov Slovenska.
Zapojenie súkromných zdrojov
Štáty, vrátane Slovenska, čelia potrebe konsolidácii verejných financií a škrtom na strane výdavkov. No verejné zdravotné systémy plnia úlohu univerzálneho pokrytia a dostupnosti pre všetkých, pričom dopyt po zdravotnej starostlivosti bude narastať. Analytik INESS Martin Vlachynský uvádza, že „tradičný model verejného zdravotníctva začína narážať na svoje limity. Bude závisieť od regulátora, či skúsi hľadať synergie s vznikajúcimi komerčnými odpoveďami na potreby pacientov, alebo v zdravotníctve skončíme s dvoma oddelenými svetmi.“
Členovia Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike opakovane konštatujú, že dostatok zdrojov v zdravotníctve je investíciou do zdravia a ekonomického rastu. Partnerka Advance Healthcare Management Institute Henrieta Tulejová dodáva, že odvody už štát zvýšil. „Ale počet ekonomicky aktívnych, ktorí platia dane a odvody a sú pracovnou silou aj v zdravotníctve, nám v najbližších piatich rokoch poklesne o 200-tisíc ľudí. O približne rovnaké číslo narastie počet tých, čo najviac potrebujú dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Preto potrebujeme stabilizovať zapojenie súkromných zdrojov,“ uviedla s tým, že prvým krokom by mohlo byť zavedenie poriadku do neoficiálnych poplatkov a ich nastavenie sociálne únosným spôsobom.
Otázka udržateľného financovania je zásadná pre zdravotné poisťovne. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan podotko, že s udržateľnosťou financovania slovenského zdravotníctva je priamo spojená aj jeho funkčnosť, respektíve prežitie. „Už nie je otázkou, či je systém finančne udržateľný, ale dokedy. Vidíme a vnímame to všetci – odborníci, pacienti, celá spoločnosť. Preto sú potrebné razantné a, žiaľ, aj nepopulárne kroky zo strany politikov a kompetentných úradov,“ podotkol.
Dôležitosť spolupráce a komplexného prístupu
V komplexnom svete informácií, aktérov, záujmov a možností je nevyhnutné vytvárať priestor pre zmysluplné partnerstvá a inkluzívnu, strategickú a cielenú spoluprácu. Ináč tomu nie je ani pri budovaní moderného, dostupného, konkurencieschopného a odolného zdravotníckeho ekosystému. Verejná a súkromná sféra, vedecké a akademické inštitúcie, my všetci máme v rukách to či bude naša spoločnosť napredovať alebo kráčať po ceste späť.
„V Roche nám záleží na tom, aby sme prispievali k prosperite vo všetkých krajinách, kde pôsobíme. Iba vzdelaná a zdravá spoločnosť má šancu byť úspešnou, konkurencieschopnou a bezpečnou. Zdravotníctvo ako celospoločenská téma si vyžaduje partnerský prístup a systematickú spoluprácu založenú na odbornosti a dôvere. Práve o to sa snažíme aj v rámci AmCham Slovakia tak s našimi členmi, ako aj s externými partnermi. Som presvedčená, že projekt zdravej budúcnosti pre nás a ďalšie generácie má potenciál nás spájať a približovať k spoločnému cieľu: modernému, udržateľnému a spoľahlivému zdravotníctvu,“ uzavrela predsedníčka výboru AmCham pre zdravotníctvo, External Partnerships Lead, Roche Slovensko Martina Žemberová.
