Štátne nemocnice si na opakujúce sa oddlžovanie, ktoré sa stalo pravidlom, zvykli a považujú ho za bežný zdroj financovania ich činnosti, tvrdí analytik
Sociálna poisťovňa vymáha svoje pohľadávky voči všetkým dlžníkom rovnako, bez ohľadu na ich právnu formu. Kým fyzickým osobám môže okrem účtu v banke postihnúť aj dávku alebo mzdu, v systéme predsa len existujú inštitúcie, na ktoré siahnuť nemôže.
Štát najnovšie odpustil dlhy 15 nemocníc voči Sociálnej poisťovni vo výške 93 miliónov eur. „Dohody sa týkajú neuhradených pohľadávok na penále viažuce sa na poistné, ktoré bolo ku dňu 30 júna 2022 po lehote splatnosti, predpísané pôvodným veriteľom – Sociálnou poisťovňou,“ informovalo ministerstvo zdravotníctva.
Išlo o penále, ktoré sa viazalo na dlžné poistné. Odpustenie dlhu prebehlo prostredníctvo štátnej firmy Debitum, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Firma Debitum sa orientuje na koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni.
Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra firma Debitum od nej odkúpila pohľadávky v roku 2024, pričom nešlo o rovnakú sumu ako finančný objem týchto pohľadávok.
Najväčší dlžníci
Štátne nemocnice patria medzi najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovne. „Stav pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči sledovaným zdravotníckym zariadeniam bol k 31. decembru 2024 vo výške 477 miliónov eur,“ spresnil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Dohody o odpustení zmlúv sú uvedené v Centrálnom registri zmlúv. Najväčší dlh štát odpustil Univerzitnej nemocnici Bratislava, vo výške takmer 27 miliónov eur. Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura Košice odpustil dlh viac než 13,1 milióna eur, Univerzitnej nemocnici Martin takmer 10,7 milióna eur.
Univerzitná nemocnica Martin pre TASR uviedla, že každé odpustenie dlhu vníma pozitívne. „Dlh vznikol neuhrádzaním/omeškaným uhrádzaním odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnávateľa,“ reagovala nemocnica s tým, že vďaka odpusteniu dlhu došlo aj k zníženiu zadlženosti nemocnice. Pozitívny vplyv to malo aj z účtovného hľadiska, keďže sa nemocnici zlepšil hospodársky výsledok za rok 2024.
Štát odpustil dlhy Národnému ústavu detských chorôb (6,4 milióna eur), Fakultnej nemocnici Trnava (3,3 milióna eur), Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica (3,2 milióna eur), Národnej transfúznej službe SR (5,1 milióna eur), Univerzitnej nemocnici Bratislava (26,9 milióna eur), Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina (3,7 milióna eur), Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok – fakultnej nemocnici (4,7 milióna eur), Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach (4 miliónov eur), Nemocnici s poliklinikou Ilava (284-tisíc eur), Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosvelta v Banskej Bystrice (8,8 milióna eur),Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice (13,1 milióna eur), Univerzitnej nemocnici Martin (10,6 milióna eur), a ďalším.
Štátne nemocnice dostávajú viac peňazí, tvrdí analýza
V poslednom období na sporné financovanie nemocníc upozorňovalo najmä Lekárske odborové združenie (LOZ) na čele s Petrom Visolajským, ktorý tvrdí, že súkromné nemocnice sú financované lepšie ako štátne. Na financovanie nemocníc sa vo svojej analýze pozrel Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako upresnila hovorkyňa úradu Monika Beťková, analýzu zverejnili na základe dohodnutej zmluvy medzi LOZ a ministerstvom zdravotníctva.
Úrad pre dohľad v analýze uvádza, že jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva je narastajúci dlh štátnych nemocníc. Štát v minulom roku nalial do svojich nemocníc 191 miliónov eur, ktoré slúžili na ich oddlženie. Napriek tomuto finančnému objemu vykázali nemocnice stratu celkovo 165 miliónov eur.
Za problematické považuje úrad pre dohľad aj to, že pri analýze efektivity nemocníc sa zohľadňujú iba zdroje z verejného zdravotného poistenia, teda tie financie, ktoré nemocniciam posielajú zdravotné poisťovne a v debate o financovaní sa nehľadí na kapitálové výdavky, príspevky zriaďovateľov, financie na oddlženie a vôbec sa nespomína odpustenie dlhov.
„Táto metodologická prax môže skresľovať reálne výsledky financovania, keďže štátne nemocnice dostávajú podstatne viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ zistil úrad pre dohľad. A napriek tomu, že štátne nemocnice dosahujú v priemere vyššie efektívne základné sadzby v porovnaní s neštátnymi nemocnicami, a tým môžu štátne nemocnice operovať s vyššími zdrojmi, neznamená to, že dosahujú vyššiu efektivitu v hospodárení.
„Porovnávanie efektívnych základných sadzieb nemocníc naznačuje, že štátne nemocnice teda majú spravidla prístup k vyšším zdrojom, no ich efektivita v kontexte využitia týchto financií zostáva predmetom diskusie,“ konštatuje úrad pre dohľad s tým, že na peniaze z oddlženia sa často pri posudzovaní efektívnosti štátnych nemocníc zabúda.
Na oddlžovanie si štátne nemocnice zvykli
Problémom podľa analytika INEKO Dušana Zachara je, že štátne nemocnice si na opakujúce sa oddlžovanie, ktoré sa stalo pravidlom, zvykli a považujú ho za bežný zdroj financovania ich činnosti. Na spôsob financovania si zvykli už aj dodávatelia, ktorí skutočnosť neplatenia faktúr zo strany nemocníc a vedomie, že sa k peniazom dostanú až po nejakom čase a bez príslušenstva k svojim pohľadávkam, pretavujú do vyšších cien za svoje tovary a služby.
„Vzniká, v ekonomickej terminológii známy, efekt morálneho hazardu, ktorý ma veľmi negatívny vplyv na efektívnosť celého zdravotného systému – v konečnom dôsledku na to doplácajú pacienti, ktorí nedostávajú takú zdravotnú starostlivosť, v takej kvalite, dostupnosti a množstve, akú by mali dostávať za peniaze vyčlenené do zdravotníctva,“ uviedol D. Zachar. Cestou, ako z toho von, je podľa neho okrem prijímania iba takých opatrení v zdravotnej politike, ktoré sú kryté zdrojmi predovšetkým zavádzanie takzvaných tvrdých rozpočtových obmedzení v nemocničnom segmente.
Riešením by mohla byť transformácia nemocníc
Tvrdé rozpočtové opatrenia je však podľa analytika INESS Martina Vlachynského ťažké zaviesť bez transformácie nemocníc na obchodné spoločnosti. Aj keď sa finančne najlepšie darí práve tým nemocniciam, ktoré boli transformované už pred rokmi.
Práve transformácia nemocníc na akciové spoločnosti bola však pomyselnou červenou čiarou pre lekárskych odborárov, ktorý naďalej hrozia hromadnými výpoveďami viac než 3 300 lekárov v prípade, ak parlament neschváli legislatívny balík zdravotníckych zákonov do konca februára.
To, že sa nemocniciam ako akciovým spoločnostiam darí, potvrdzuje napríklad nemocnica v Poprade, ktorej akcionárom je štát. Zdravotnícke zariadenie bolo transformované na akciovú spoločnosť 20. februára 2006. Nemocnica sa od roku 2013 nachádzala v červených číslach iba v roku 2020 a 2019.
Právna forma nemocníc pritom neovplyvňuje ani platby zo strany zdravotných poisťovní, čo môže vysvetľovať práve finančnú disciplínu a vyššie nároky na akciové spoločnosti, než na subjekty, ktoré majú právnu formu príspevkovej organizácie, teda na štátne nemocnice.
Prísnejšie podmienky „akcioviek“
Ako vysvetlil M. Vlachynský, samotná transformácia nezaručí, že sa nemocnice prestanú zadlžovať. No zákon je ohľadom fungovania akciovej spoločnosti omnoho detailnejší a prísnejší, ako v prípade príspevkovej organizácie, keďže definuje jasnú štruktúru a právomoci orgánov, aj účtovné pravidlá. „Nad akciovou spoločnosťou visí riziko potenciálneho konkurzu, ale napríklad aj prísnejšie pravidlá ohľadom nedovolenej štátnej pomoci. Metaforicky napísané, je to väčší bič, ktorý by nad nimi plieskal,“ dodal M. Vlachynský.
Transformácia by však mala byť podľa analytika komplexná napríklad vo forme ujasnenej optimalizácii siete nemocníc. Tie by mali byť oddlžené a mali by získať štartovací kapitál. Rovnako by mala byť jasná úloha úhradového mechanizmu DRG a tiež by mal existovať zákonný zákaz ďalšieho oddlžovania. Alebo aspoň povinná podoba ozdravného plánu v prípade splnenia zákonných podmienok. „Zvážil by som aj presun niektorých menších štátnych nemocníc na regióny – štátne vlastníctvo toľkých nemocníc je skôr anomália,“ podotkol M. Vlachynský.
O návrhu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti informovala vládna koalícia v septembri 2024 v rámci predstavenia konsolidačného balíka. Lekárske odborové združenie však zásadne odmieta transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Odborári tvrdia, že práve transformácia nemocníc bude viesť k ich privatizácii. Premiér Robert Fico však viackrát prízvukoval, že ak by štát transformoval nemocnice na akciové spoločnosti, zároveň by zakázal ich privatizáciu. Faktom však je, že Slovensko má pozitívnu skúsenosť úspešných štátnych akcioviek, či sú to srdcovocievne ústavy, onkologické ústavy alebo popradská nemocnica.
