V prípade ďalšieho zhoršovania prostredia môžu farmaceutické spoločnosti postupne Slovensko vyraďovať zo svojich investičných plánov
Od nástupu ministra zdravotníctva Kamila Šaška v októbri 2024 sa takmer úplne zastavil vstup inovatívnych liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Informovala o tom Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Minister zdravotníctva podľa asociácie prestal podpisovať zmluvy s výrobcami liekov a plánuje zverejniť vyhlášku, ktorá zastavenie inovácií zakotví ako nový štandard. Závažne chorí pacienti na Slovensku, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej modernej liečbe ako je priemer Európskej únie, sa tak k liečbe už s pomocou štátu možno vôbec nedostanú, tvrdí asociácia.
Ani jeden liek
AIFP tvrdí, že na základe verejne publikovaných rozhodnutí ministerstvo zdravotníctva o zaradení liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia je potvrdeným faktom, že od nástupu Kamila Šaška do kresla ministra ministra zdravotníctva v októbri 2024 až do konca roka 2024 nebolo vydané rozhodnutie o zaradení do systému úhrad z verejného poistenia ani pre jeden nový inovatívny liek. Za prvé tri mesiace roka 2025 bolo vydané rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré boli podpísané ešte bývalou ministerkou Zuzanou Dolinkovou.
„Tento stav, kedy ministerstvo prestalo prijímať rozhodnutia o vstupe nových liekov, znamená zastavenie pozitívneho trendu z predošlých dvoch rokov,“ uviedla výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Iveta Pálešová.
V roku 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Keďže za prvý kvartál roku 2025 bolo rozhodnuté o vstupe len dvoch liekov, je podľa AIFP zrejmé, že Slovensko už tento pozitívny trend nedoženie.
V posledných rokoch išlo dokonca iba o trend dobiehania inovačnej priepasti z rokov 2011 až 2018, kedy bol vstup obmedzený a do systému úhrad vstúpilo minimum inovatívnych, život zachraňujúcich liekov.
„V praxi to znamená, že pacienti budú odkázaní na rozhodnutie zdravotných poisťovní, či liečbu, ktorú im stanoví ich lekár, uhradí na základe výnimiek. Rozpočet na túto liečbu je však limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na túto liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov,“ dodala I. Pálešová.
Slovensko si vyberá maďarskú cestu v zdravotníctve
Napriek už teraz zhoršenej situácii podľa informácií asociácie, plánuje ministerstvo zdravotníctva vydať vyhlášku, ktorá ešte viac sprísni podmienky vstupu liekov do úhrad z verejného zdravotného poistenia. Inšpiruje sa tak v krajinách Pobaltia či v Maďarsku, ktoré už dnes sú na konci rebríčka dostupnosti liekov. Ak ministerstvo vyhlášku prijme, hrozí, že slovenskí pacienti budú na liečbu čakať ešte dlhšie ako doteraz. To sa deje v čase, kedy slovenskí pacienti majú očakávanú dĺžku života v priemere o 3,5 roka nižšiu ako priemer EÚ.
„Je smutné, že napriek verejným deklaráciám o tom, že pacient je na prvom mieste, sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo šetriť na pacientoch a stavia často smrteľne chorých ľudí do nezávideniahodnej situácie. V moderných krajinách je zdravotníctvo prioritou. Tieto štáty chápu, že investície do inovatívnych liekov a technológií prinášajú dlhodobé výhody pre celú spoločnosť. Zdraví občania sú produktívnejší, menej zaťažujú sociálny systém a prispievajú k ekonomickému rastu. Slovensko však kráča opačným smerom. V praxi to znamená, že štát vysiela signál, že o inovácie pre zdravie svojich občanov nemá záujem,“ podotkla výkonná riaditeľka AIFP. .
Ministra zdravotníctva na situáciu upozornili
Asociácia tvrdí, že vyjadrila snahu konštruktívne diskutovať, a dokonca ministra zdravotníctva oficiálne upozornila na riziká.
Pre nastavenie politiky hrozí, že v prípade ďalšieho zhoršovania prostredia budú farmaceutické spoločnosti postupne Slovensko vyraďovať zo svojich investičných plánov. „Bude tu menej klinických skúšaní, niektoré lieky, ktoré sú štandardom v iných krajinách EÚ, sa sem vôbec nedostanú a farmaceutické spoločnosti budú priorizovať iné trhy. Pacienti, ktorí sú už teraz v mnohých prípadoch diskriminovaní voči iným krajinám v EÚ, vrátane našich susedov z Českej republiky, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie, či a za akých okolností sa k nim lieky dostanú,“ uzavrela I. Pálešová.
Redakcia Medicíny oslovila ministerstvo zdravotníctva so žiadosťou o reakciu.
