Výpovede vyše troch tisícok nemocničných lekárov ukázali, aké zraniteľné je slovenské zdravotníctvo. Stačí málo, napríklad pohroziť odchodom z nemocníc, a problém je na svete. Je však toto cesta k zmene systému zdravotníctva?
Nátlakové akcie dobre zorganizovaných záujmových skupín sú takmer vždy za zachovanie existujúceho stavu, nie za reformy. „Ak si odmyslíme celospoločenské revolúcie à la 1989, tak nátlakové akcie dobre zorganizovaných záujmových skupín sú takmer vždy za zachovanie existujúceho stavu, nie za reformy. Pointou reforiem je búrať zabehané poriadky, na čo zorientovaní účastníci systému málokedy pristúpia,“ zhodnotil koncoročnú akciu lekárskych odborárov analytik INESS Martin Vlachynský.
Ani podľa poslanca za KDH Petra Stachuru nátlakové akcie v podobe hromadných výpovedí nie sú pre Slovensko a jeho zdravotný systém dobré a z dlhodobého hľadiska ohrozujú udržateľnosť systému. „Dochádza k asymetrii v sile strán sporu a výrazne silnejšie karty majú v rukách zamestnanci ako tí, ktorí majú zodpovednosť za chod nemocničných zariadení. Na nastavenie potrebných zmien v ústavnej zdravotnej starostlivosti je preto nevyhnutné túto asymetriu odstrániť,“ uviedol.
Aj preto KDH v parlamente podľa jeho slov navrhlo zavedenie odstupňovanej výpovednej lehoty zo strany zamestnanca v závislosti od odpracovaných rokov, ktorá by zabránila plošným hromadným výpovediam. I keď podľa niektorých právnikov išlo o kontroverzný návrh, kresťanskí demokrati si za ním stoja.
„Žiaľ, predstavitelia vládnej koalície toto riešenie nepodporili. Rovnako by sa mali upraviť aj kolektívne zmluvy ohľadom riadneho pracovného času, nadčasov a pracovnej pohotovosti. Tak, aby zamestnávateľ mal možnosť pripraviť sa na zrušenie dobrovoľných nadčasov zo strany zamestnanca. Nie je možné, aby sa pri už rozpísaných službách niečo také udialo z večera na ráno. Súčasné nastavenia stavajú zamestnávateľa, v tomto prípade štát, prakticky pred neriešiteľnú situáciu, ktorá sa veľmi ľahko zvrháva z hľadania kompromisov na diktát,“ dodal Peter Stachura.
Podľa neho však aj z tej druhej strany musí existovať istota, ideálne v podobe širokej politickej dohody, na dlhodobom pláne rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov, ktorá bude súčasné problémy nemocníc riešiť a nie zametať pod koberec. „Potrebujeme nastaviť udržateľné, transparentné a spravodlivé financovanie nemocníc a zabezpečiť, aby plnili predovšetkým svoju verejnoprospešnú úlohu ochrany zdravia,“ dodal.
Postup odborárov sa nepáčil ani šéfovi zdravotníckeho výboru a poslancovi za Smer-SSD Vladimírovi Balážovi. „Nie je to dobrá cesta,“ uviedol.
Má zdravotníctvo na Slovensku šancu na systémové zmeny bez nátlakových akcií, akými boli napríklad hromadné výpovede lekárov? „Šanca existuje vždy. Len to vyžaduje lídra s víziou. Máme niekoho takého? Chýbajú tu buď lídri, alebo vízia, prípadne oboje. Povedať, že som pesimista, by bolo príliš optimistické,“ myslí si právnik a súdny lekár Peter Kováč. Ako dodal, lekári predstavujú len jednu zo záujmových skupín v systéme. „Zmeny pod nátlakom záujmových skupín sú prijímané narýchlo, bez odbornej diskusie. Skúsenosti ukazujú, že to vedie k deformáciám systému. Nemyslím si preto, že nátlakové akcie povedú k výsledkom prospešným systému,“ dodal.
Problémové dodatky
Aj keď tesne pred Vianocami minister zdravotníctva Kamil Šaško a šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský oznámili dohodu, ešte 31. januára nebolo isté, či 3 300 lekárov vôbec nastúpi do práce po 1. januári. Zhruba 20 lekárov totiž neuzavrelo dodatky k pracovným zmluvám s nemocnicami spoločností Agel a Penta Hospitals.
Dodatky k pracovným zmluvám, ktoré mali uzatvoriť lekári vo výpovedi, boli súčasťou dohody medzi LOZ a vládou. „Momentálne sú dodatky v nemocniciach vyzbierané, ale nie sú odovzdané na riaditeľstvo. Dohoda s ministerstvom bola taká, že buď sa vrátime všetci, alebo ani jeden. Možno podotknúť, že problém je iba v nemocniciach Agelu a Penty, všetky ostatné nemocnice v tomto štáte sa dohodli a dodatky svojim zamestnancom dali,“ tvrdil posledný deň minulého roku podpredseda Lekárskeho odborového združenia Miroslav Mendel.
Na rokovaniach neboli
Paradoxne šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský pritom už počas rokovaní v decembri mal problém s tým, že minister zdravotníctva Kamil Šaško pozval na rokovania aj zástupcov súkromných nemocníc. „Nevidím zmysel v tom, aby tam boli prítomní zástupcovia finančných skupín Agelu a Penty, pretože my, čo žiadame požiadavky, veľa z nich šliape na otlak týmto finančným skupinám. Nevidím dôvod, prečo ich pán minister volá na rokovanie,“ povedal Peter Visolajský pre portál aktuality.sk.
Žiadna zo neštátnych nemocníc tak nebola účastnou na rokovaniach medzi ministerstvom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením. Tieto nemocnice nerokovali o podmienkach dohody ani ju nepodpisovali. Navyše samotná dohoda medzi vládou a LOZ obsahuje konkrétne ustanovenia, v ktorých je jasne definované, že sa vzťahuje len na nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát.
Deklarujú to aj ustanovenia zmluvy. „Vláda však napriek svojmu úsiliu nie je zodpovedná za konanie tretích strán vo vzťahu k iným poskytovateľom, ako sú štátne nemocnice,“ píše sa v dohode medzi lekármi a vládou. Napriek tomu odborári trvali na tom, že dohodu musia plniť aj neštátne nemocnice.
Podľa lekára a advokáta Petra Kováča ministerstvo nemôže donútiť súkromné nemocnice, aby dodatky k pracovným zmluvám so svojimi zamestnancami podpísali. „Zmluvou medzi dvoma stranami nie je možné zaviazať tretiu stranu. To je v rozpore s akýmkoľvek právnym princípom,“ povedal pre Medicínu.
Nevykonateľná zmluva?
Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 82 nemocníc, informovala už 24. decembra ministerstvo zdravotníctva, že dohoda medzi vládou a LOZ nie je vykonateľná a nemocnice združené v asociácii ju v predloženom znení nemôžu podpísať, a to z viacerých dôvodov.
Akceptovanie pôvodného dodatku bude podľa šéfa asociácie Mariána Petka motivovať k výpovediam v ďalších kolách aj tých lekárov, ktorí doposiaľ výpovede nepodali, a preto je prístup k lekárom nerovnomerný. Teda tí, čo podržali systém a výpovede nepodali, prídu o výhody. „A tým pádom máme vo februári násobne viac výpovedí. Je to návod na celoplošnú revolúciu,“ uviedol M. Petko.
Navyše navrhovaná štruktúra a organizácia pracovného času sa podľa Mariána Petka nedá pokryť súčasnou kapacitou zamestnancov, čo povedie k likvidácii regionálneho zdravotníctva. Pracovný čas lekárov vo výpovediach by sa totiž mal podľa dodatkov zmeniť. Po novom by mali namiesto 40 hodín týždenne odpracovať 37,5 hodiny. Zmena vychádza z podmienky dodatku, podľa ktorej sa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti doplní o formuláciu, kedy sa nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti považuje za nepretržitú prevádzku. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec v nepretržitej prevádzke pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne. Lekári, ktorí výpovede podali, tak budú môcť podľa dodatku pracovať menej. Ostatných lekárov sa zmeny týkať nebudú.
Významné budú aj finančné dosahy riešení. „Pôjde o riešenie, ktoré bude generovať významne väčšiu potrebu dodatočných zdrojov. Upozorňujeme, že aktuálne rozpočet nepokrýva ani aktuálne platné zákonné povinnosti poskytovateľov,“ dodal M. Petko.
Sieť nemocníc Penta Hospitals v reakcii na vyjadrenia lekárskych odborárov informovala o tom, že neštátne nemocnice neboli súčasťou dohody medzi vládou a LOZ. „Návrh dodatkov o zmene pracovnej zmluvy lekárov vo výpovediach považujeme za diskriminačný, nesystémový a nezodpovedný,“ reagoval hovorca Penta Hospitals Tomáš Kráľ s tým, že nezodpovednosť spočíva v tom, že zmeny odmeňovania zamestnancov bez finančného krytia a zmeny pracovného režimu bez potrebnej legislatívy nie je možné považovať za kroky, ktoré by viedli k stabilite, vyššej spokojnosti na strane pacientov, ale aj k vyššej spokojnosti zamestnancov.
V prípade nemocníc Penty by sa dodatky mali týkať jedného percenta zo všetkých nemocničných lekárov siete Penta Hospitals. „Sme za systémové, ale nie antisystémové zmeny. Sme za transparentnosť, účelnosť a efektívnosť. Stojíme za princípmi spravodlivého financovania nemocníc na základe mechanizmov DRG. Vytváranie nerovnosti medzi zamestnancami v našich nemocniciach považujeme však za neprípustné,“ dodal Tomáš Kráľ, podľa ktorého z celkového počtu 42 výpovedí zostalo v celej sieti nestiahnutých už iba sedem. „Slobodné rozhodnutie spomínaných zvyšných lekárov sme akceptovali. Tento počet nijakým spôsobom neohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našich spádových regiónoch a už vôbec nie na Slovensku,“ dodal.
Len pár hodín pred koncom roka 2024 sa nakoniec situácia vyriešila, lekári výpovede stiahli. Napriek tomu, že šéf odborov si neželal na rokovaniach zástupcov majiteľov dvoch najväčších sietí nemocníc, Agel a Pentu, obe skupiny skritizoval. „Objektívne musíme uznať, že v štátnych nemocniciach, ktoré spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, zabezpečil minister Kamil Šaško hladký chod, za čo jemu a jeho tímu ďakujeme. Na druhej strane nemocnice vo vlastníctve finančných skupín zlyhali vo vzťahu k svojim lekárom a preukázali voči nim výraznú neúctu, dokonca ohrozovali celoštátnu dohodu a návrat všetkých lekárov. Opätovne tým ukázali, že záujem zdravotníkov a pacientov je pre finančné skupiny až na druhom mieste a ich prioritou zostáva bezohľadný zisk. Táto situácia nám zanechala pachuť a jasne demonštruje, že finančné skupiny v našom zdravotníctve stále uprednostňujú finančný profit pred kvalitnou zdravotnou starostlivosťou,“ uviedol.
Na jeho slová ostro zareagoval Tomáš Kráľ. „V prvom rade neúctu voči pacientom prejavili odborári LOZ. Chceli si diktovať oveľa viac, ako reálne vyrokovali. Svoju neúctu prejavili aj voči ostatným prevádzkovateľom a sektorovým partnerom, s ktorými odmietali rokovať. Samotné dodatky k zmluvám zdržiavali a neposúvali ich riaditeľom nemocníc. Navyše LOZ chcelo presadiť diskriminačný prístup voči všetkým lekárom, ktorí sa odmietli zúčastniť na protestných výpovediach. V posledných hodinách tohto roka uviedli celý sektor vrátane verejnosti do neistoty a ohrozili prevádzkyschopnosť veľkých štátnych nemocníc. Napriek tomu, že LOZ chce panovať celému sektoru zdravotníctva, odborári nie sú pripravení na vecnú odbornú diskusiu a už vôbec nechcú niesť zodpovednosť za škody, ku ktorým ich protestné akcie v konečnom dôsledku povedú. Toto nie je dobré východisko pre ďalšiu perspektívu slovenského zdravotníctva,“ uviedol.
Na čom sa dohodli?
Zmluva, ktorú schválila vláda s lekárskymi odborármi, obsahuje samostatnú kapitolu, ktorá sa venuje zabezpečeniu prijatia všetkých lekárov, ktorí podali výpovede, späť do pracovného pomeru. Text dokumentu uvádza, že vláda sa zaväzuje prijať v rámci svojej pôsobnosti opatrenia, ktoré umožnia, aby štátne nemocnice pripravili dodatky k pracovným zmluvám pre všetkých lekárov, ktorí podali výpoveď, a požiadajú ich o podpis dodatku s tým, že lekárom sa zachovajú ich pracovné zaradenia.
Tieto dodatky k pracovným zmluvám majú obsahovať dohodu o odvolaní výpovede a súhlas zamestnávateľa s odvolaním výpovede, dohodu o možnom ukončení pracovného pomeru ku koncu februára 2025 na základe rozhodnutia zamestnanca aj mzdové náležitosti. Vláda sa rovnako zaviazala, že požiada všetky neštátne nemocnice, aby rovnako pripravili dodatky k pracovným zmluvám pre lekárov, ktorí podali výpovede.
V štátnych nemocniciach mali lekári právo podpísať aj dodatky k pracovným zmluvám, ktoré im zabezpečia neurčitý čas pre lekárov vo výpovediach, okrem tých, ktorí boli prijatí na zastupovanie. Vláda sa zaviazala, že požiada aj ostatné, neštátne nemocnice, aby dodatky k pracovným zmluvám lekárov vo výpovedi túto možnosť obsahovali.
