V najbližšom období sa chce úrad zamerať aj na výdavky na mobilné odberové miesta v čase pandémie
Mimoriadnu situáciu spojenú s pandémiou covidu zvládlo Slovensko vďaka aktívnemu nasadeniu samospráv a väčšinu zodpovednosti prebrali hygienici a lekári, tvrdí predsa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ SR) Ľubomír Andrassy. Úrad publikoval súhrnnú správu, v ktorej skonštatoval viacero závažných záverov, ktoré zistil celkovo v piatich kontrolách.
Ceny zdravotníckych pomôcok
Na začiatku pandémie médiá informovali o možnej netransparentnosti pri nákupe zdravotníckych pomôcok štátom a inými subjektmi verejnej správy. Najvyšší kontrolný úrad sa preto zameral na pripravenosť štátu na mimoriadnu situáciu z pohľadu pohotovostných zásob zdravotníckych pomôcok. Úrad zistil, že orgány krízového riadenia, ako aj Správa štátnych hmotných rezerv SR neboli pripravené na pandemickú situáciu takého charakteru, akou bola pandémia covidu.
Zásadným zistením bolo, že od roku 2008 do 2020 nebola v rámci Slovenskej republiky identifikovaná potreba orgánu krízového riadenia doplniť zásoby vybraných zdravotníckych pomôcok napriek tomu, že boli definované ohrozenia epidemiologického vývoja nákaz vo svete. štátne hmotné rezervy, vyššie územné celky a mestá indikovali neprimerané predraženie zdravotníckych pomôcok, najmä okuliarov, rukavíc, chirurgických rúšok a masiek, návlekov na obuv či čiastočne ochranných oblekov.
Najvyšší kontrolný úrad v tejto oblasti odporučil realizovať koordináciu celoslovenskej databázy zdravotníckych pomôcok v rámci subjektov krízového riadenia pre preverovanie transparentnosti a hospodárnosti pri nákupe pomôcok.
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Kontrolný úrad prišiel so závermi, podľa ktorých kompetencie štátnych hmotných rezerv neboli nastavené správne a účinne. „Orgány krízového riadenia nekonali, neplnili si svoje povinnosti a neprispeli k flexibilite systéme. Zároveň do činnosti Správy štátnych hmotných rezerv SR zasahovali aj orgány bez zákonného oprávnenia,“ uvádza NKÚ SR.
Štátne hmotné rezervy nedokázali vyskladniť zásoby, o použití ktorých rozhodli. Dôvodom boli zle nastavené interné procesy, neexistujúci centrálny informačný systém a obmedzenie ekonomického informačného systému. Neexistoval ani mechanizmus na objektívne posúdenie požiadaviek a rozhodovanie, ako napríklad konzílium odborníkov alebo iný poradný orgán.
Najvyšší kontrolný úrad pritom štátne hmotné rezervy upozornil na nedostatočnú pripravenosť na druhú vlnu pandémie. 15. septembra 2020 mali totiž štátne hmotné rezervy pripravené zdravotnícke pomôcky iba 16 percent, čo bol dvojpercentný pokles v porovnaní s koncom prvej vlny napriek tomu, že počet nakazených rýchlo stúpal. NKÚ SR preto vydal viacero odporúčaní na odstránenie systémových chýb. A to zaviesť nový systém posudzovania žiadostí na poskytovanie pohotovostných zásob, implementovať nový centrálny informačný systém a optimalizáciu umiestnenia závodov v rámci Slovenska. Národnej rade SR zasa odporučil zaviazať ministerstvo vnútra, aby vykonalo hĺbkovú analýzu procesov štátu počas mimoriadnej situácie, prípadne prijať nové pravidlá v procese krízového manažmentu.
Ochrana pred infekčnými chorobami
NKÚ SR ešte pred vypuknutím pandémie rokovalo s kontrolnými inštitúciami Maďarska, Poľska a Bieloruska s cieľom uskutočniť kontrolu, ktorá by bola zameraná na ochranu obyvateľstva pred infekčnými chorobami. Cieľom orgánov bolo zistiť, ako štáty zabezpečovali kolektívnu ochranu obyvateľov, ako prijímali opatrenia v súvislosti s poklesom zaočkovanosti a aká bola dostupnosť vakcín.
Orgány prišli k záverom, podľa ktorých Slovensko nemalo dostatočnú kolektívnu imunitu pri všetkých prenosných ochoreniach, neexistoval centrálny register očkovaných osôb, aktivity, ktoré mali viesť k zvýšeniu zaočkovanosti neboli koordinované a inštitúcie nemerali ich úspešnosť. Boli zaznamenané výpadky očkovacích látok, chýbal monitoring dostupnosti vakcín a imunologické prehľady obyvateľstva nemali zákonom stanovený časový interval realizácie.
Najvyšší kontrolný úrad preto ministerstvu zdravotníctva odporučil prijať legislatívu, ktorá by definovala časové intervaly pre pravidelné sérologické prehľady zamerané na preventabilné ochorenia a monitorovanie imunitného stavu obyvateľov. Zdravotníckemu parlamentnému výboru zasa odporučil úpravu legislatívy, ktorá by jasne vymedzila kompetencie orgánov v oblasti.
Nákup vakcín
Samostatnou kapitolou je podľa NKÚ nákup vakcín proti covidu. Podľa analýzy totiž v roku 2022 Slovensko reálne nepotrebovalo nakúpiť ani jednu vakcínu, napriek tomu ich však nakúpilo 5,8 milióna dávok. „Na obstaranie nepotrebných vakcín pre rok 2022 bolo z verejných zdrojov vynaložených 151 miliónov eur. Výsledkom bolo, že ku koncu roka 2022 malo Slovensko na sklade viac ako 6,1 milióna dávok vakcín,“ uvádza úrad.
NKÚ bude kontrolovať aj naďalej
Manažment pandémie je naďalej stále aktuálnou témou. Najvyšší kontrolný úrad preto avizuje ďalšie analýzy. V Strategickom zameraní kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky 2024 – 2026 spomína napríklad zhodnotenie účinnosti a efektívnosti vybraných rozhodnutí, ktoré boli vykonané počas pandémie. Súčasťou analýzy budú aj údaje o výdavkoch na takzvané MOM-ky, teda mobilné odberové miesta.
