Najvýraznejšie sa to prejavilo pri tzv. trojdňových antibiotikách, kde sa počet vydaných receptov so samoplatbou dramaticky zvýšil
Blíži sa čas letných dovoleniek a s ním aj v posledných rokoch rozšírený trend – preventívne obstarávanie antibiotík. Potvrdila to aj analýza Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá za rok 2024 identifikovala konkrétne prípady, kedy si poistenci nechali vystaviť recepty na antibiotiká na vlastnú žiadosť, bez naviazania na existujúcu diagnózu, a teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov. Ako uviedla hovorkyňa VšZP Danka Capáková, išlo o zjavnú snahu poistencov pripraviť sa na možné zdravotné komplikácie počas dovolenky.
Ako dodala, najvýraznejšie sa to prejavilo pri tzv. trojdňových antibiotikách – azitromycíne, kde sa počet vydaných receptov so samoplatbou dramaticky zvýšil, a to zo 446 balení v marci na rekordných 5 522 balení v máji. Ako dodala, vysoké čísla pokračovali aj v júni (4 770 balení) a v júli (4 927 balení). Následne ich počet výrazne klesol v auguste na bežnú úroveň, kedy bolo predpísaných 704 balení týchto liekov.
„Z týchto čísiel je zrejmé, že ide o zabezpečenie si antibiotík pred dovolenkovou sezónou. Nárast zo 446 receptov v marci na viac ako 5 500 v máji predstavuje viac ako dvanásťnásobný skok, ktorý nemožno vysvetliť bežnou sezónnosťou ochorení,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Ako doplnila Capáková, pri voľnom prístupe k antibiotikám v rámci domácej či cestovnej lekárničky je vyššie riziko ich užitia bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom, respektíve bez realizácie CRP vyšetrenia potrebného na odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie.
Navyše obávané časté infekcie horných dýchacích ciest, kvôli ktorým sa ľudia pred dovolenkou zásobujú liekmi, sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu a antibiotiká pri nich nie sú účinné. „Takáto samoliečba antibiotikami nielen že neprináša liečebný efekt, ale naopak môže poškodiť črevnú mikroflóru a prispieť k rozvoju antibiotickej rezistencie, čo je jeden z vážnych globálnych zdravotných problémov súčasnosti. Je dôležité rozlišovať medzi oprávneným užívaním antibiotík pri konkrétnych diagnózach a problematickým trendom zásobovania sa týmito liekmi preventívne,“ vysvetlila riaditeľka sekcie zdravotných činností VšZP MUDr. Lucia Vitárius.
Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu šírenia chorôb ročne umiera viac ako 35-tisíc Európanov na infekcie spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám.
Preto by podľa Capákovej predpisu antibiotík pred dovolenkou by mala vždy predchádzať dôkladná konzultácia s ošetrujúcim lekárom. „Ten zohľadní destináciu a dostupnosť liečby v nej a na základe zdravotných potrieb pacienta predpíše prípadnú adekvátnu antibiotickú liečbu“, dodala.
Ako ďalej uviedla, analýza VšZP tiež rozlišuje medzi oprávneným nárastom antibiotík pri typických letných diagnózach a problematickým obstarávaním si liekov „do zásoby“. Sú totiž diagnózy, ktorých počet počas leta prirodzene narastá. Ide napríklad o kožné infekcie, ako kožný absces či flegmóna, pri ktorých počet prirodzene stúpa v letných mesiacoch z obvyklých 1 000 na 1 100-1 300 vydaných receptov, čo súvisí s vyššou teplotou, potením a pobytom vonku.
Ďalšou diagnózou, ktorá v lete stúpa, je lymská borelióza. „Logický skok z januárových 400 receptov na viac ako 2 000 v júni a júli, keďže kliešte sú aktívne práve v teplých mesiacoch,“ dodala Capáková. Treťou častou diagnózou v lete, na liečbu ktorej sa predpisujú antibiotiká, bývajú infekcie močových ciest.
