Slovensko má jednu z najvyšších DPH na menštruačné potreby v rámci Európy, až 23 percent
Nemajú peniaze na vložky, a tak nejdú do školy. Namiesto vložiek používajú handry alebo plienky. Toto je realita, ktorú prežívajú každý mesiac tisíce dievčat a žien na Slovensku.
Menštruačná chudoba je reálny problém a potvrdzuje to aj najnovší výskum o menštruačnom vylúčení v marginalizovaných oblastiach na Slovensku, na ktorom spolupracovalo Tesco a občianske združenie InTYMYta.
Podľa výskumu takmer 40 percent respondentiek nemá vždy dostatok menštruačných potrieb, aby mohli menštruáciu prežívať dôstojne, 3,6 percent žien uviedlo, že ako náhradu používajú handry.
Odborníčky upozornili aj na ďalší problém, ktorý menštruačná chudoba spôsobuje – viaceré dievčatá kvôli chýbajúcim menštruačným potrebám pravidelne vynechávajú vyučovanie v škole. Problémom je aj nedostatok informácií. „Takmer 40 percent respondentiek nemalo pred prvou menštruáciou dostatočné informácie o menštruácii,“ upozornila Natália Blahová zo združenia InTYMYta a koordinátorka Iniciatívy za dôstojnú menštruáciu.
Nedostatok vložiek nie je jediným problémom. Viac ako štvrtina opýtaných dievčat a žien nemá vo svojom domove prístup k teplej vode (28 percent), sprche (25 percent) alebo splachovaciemu WC (25 percent).
„Obmedzený prístup k týmto zariadeniam negatívne vplýva na bezpečné, zdravé a dôstojné prežívanie menštruácie. Až 3,6 percent opýtaných uviedlo, že používa handry, ďalšie uviedli používanie toaletného papiera alebo plienok ako náhradu menštruačných potrieb,“ dodala Natália Blahová. Výrazne horší prístup k základným hygienickým zariadeniam majú respondentky rómskej národnosti.
Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku na hranici chudoby až 943-tisíc ľudí, pričom medzi ohrozené skupiny patria najmä domácnosti jednorodičov a domácnosti s tromi a viac deťmi. Menštruačná chudoba nie je len slovenský problém. Aj dáta z iných krajín EÚ ukazujú, že až 42 percent opýtaných respondentiek bolo zasiahnutých menštruačnou chudobou v posledných 12 mesiacoch od opýtania.
„Najčastejšie zasahuje zraniteľné osoby, osoby z vylúčených komunít, ľudí žijúcich na pokraji chudoby či ľudí bez domova. Veľmi často sa v rizikovej skupine nachádzajú práve mladé ženy a mladé mamičky,“ upozornila vedúca oddelenia rodovej rovnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR) Veronika Čábi.
Menštruačná chudoba môže mať vážne psychické, fyzické, sociálne aj finančné dôsledky. „Keď si žena či dievča nemôže dovoliť základné hygienické potreby, neohrozuje to len jej zdravie — vytvára to bariéry v škole, v práci aj v bežnom sociálnom živote a prináša dlhodobú psychickú záťaž, stres či pocit hanby. Veríme, že menštruačná chudoba nie je len individuálnym problémom, ale komplexnou spoločenskou výzvou, ktorá si vyžaduje systematické riešenia a spoluprácu rôznych sektorov,“ dodala.
Zníženie DPH neprešlo
Mnohé krajiny na zmiernenie menštruačnej chudoby pristúpili napríklad k zníženiu sadzby DPH na vložky či tampóny. Väčšina štátov EÚ totiž považuje menštruačné pomôcky za základnú potrebu a uplatňuje na ne zníženú daň, napríklad Nemecko (7 percent), Španielsko (4 percentá), Portugalsko (6 percent), Francúzsko (5,5 percenta), Fínsko (13,5 percenta), Poľsko a Taliansko (5 percent), Luxembursko (3 percentá), Malta, Cyprus a Írsko (0 percent). Napríklad Francúzsko prepláca náklady na menštruačné pomôcky osobám do 25 rokov a ženám v zraniteľnej situácii ich poskytuje zdarma.
Naopak, Slovensko má jednu z najvyšších DPH na menštruačné potreby v rámci Európy, až 23 percent, čím sa zaradila na štvrté miesto za Maďarsko, Dánsko a Švédsko. Sadzba sa zvýšila v rámci konsolidačného balíka, zníženú sadzbu schválili poslanci len na hygienické vložky a tampóny určené na inkontinenciu.
Návrh na zníženie sadzby na päť percent pre menštruačné pomôcky predložili poslankyne Martina Bajo Holečková a Jana Žitňanská, s podporou poslankýň za SaS a Hnutie Slovensko ešte v roku 2024. Zníženú sadzbu žiadali len pre vložky a tampóny, i keď pôvodne chceli presadiť nižšiu DPH aj na menštruačné kalíšky a nohavičky.
„Žena v priemere zaplatí za svoj život 3 800 eur za vložky a tampóny. Okolité krajiny Európskej únie majú na tieto hygienické pomôcky oveľa nižšiu DPH-čku, sú dokonca krajiny mimo EÚ, ktoré majú nulovú DPH-čku na vložky a tampóny, pretože naozaj ženy to potrebujú, nedávajú si to len preto, aby boli krajšie,“ uviedla v čase predkladania návrhu Jana Žitňanská. Návrh však koaliční poslanci odmietli.
O zníženie sadzby DPH pre tieto pomôcky sa pokúsila Martina Bajo Holečková aj vlani, parlament však tento návrh na presun menštruačných potrieb do päťpercentnej sadzby neposunul do druhého čítania.
Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu
Pred rokom na Slovensku vznikla Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorá dnes združuje už 30 partnerov z verejného, súkromného aj neziskového sektora. Jej cieľom je edukovať o téme menštruačnej chudoby, destigmatizovať menštruáciu a podnikať aktívne kroky k zníženiu dosahov menštruačného vylúčenia. Iniciatíva po celom Slovensku nainštalovala aj tzv. červené skrinky, kde majú ženy voľne dostupné potrebné vložky. Jedna skrinka vyjde približne na 500 eur a je v nej približne 100 kusov vložiek.
Dlhodobo sa problému menštruačnej chudobe venuje aj Banskobystrický samosprávny kraj. „Menštruačné potreby by mali byť na toaletách rovnakou samozrejmosťou ako papier či mydlo. Banskobystrický samosprávny kraj preto už od roku 2022 zabezpečuje ich bezplatnú dostupnosť na stredných školách. Chceme ísť príkladom a ukázať, že aj verejná správa môže aktívne pomáhať odstraňovať menštruačnú chudobu a otvárať tému, o ktorej sa ešte stále hovorí príliš málo,“ uviedol šéf BBSK Ondrej Lunter.
Ku banskobystrickému kraju sa vlani pridal aj trnavský samosprávny kraj. „Tému dôstojnej menštruácie v Trnavskom samosprávnom kraji vnímame v celej jej šírke, preto sme popri stredoškoláčkach, ktorým župa zaobstarala hygienické potreby, pomohli aj dievčatám so zdravotným znevýhodnením prostredníctvom pilotného projektu menštruačných nohavičiek. Tento inovatívny prístup na špeciálnej škole v Trnave sa stretol s veľmi pozitívnym ohlasom a jeho úspešné vyhodnotenie potvrdilo zmysel tohto projektu“ upresnila konzultantka Trnavského samosprávneho kraja Jana Žitňanská.
Čo všetko zistil výskum:
• Takmer 40 percent respondentiek nemalo pred prvou menštruáciou dostatočné informácie. Respondentky so skorou menštruáciou (≤ 10 rokov) boli na tom najhoršie — potrebné informácie im neboli zdieľané dostatočne včas.
• Viac ako štvrtina respondentiek nemá doma prístup k teplej vode (28 percent), sprche (25 percent) alebo splachovaciemu WC (25 percent). Obmedzený prístup k týmto zariadeniam negatívne vplýva na bezpečné, zdravé a dôstojné prežívanie menštruácie.
• Takmer 40 percent respondentiek nemá vždy dostatok menštruačných potrieb na prežívanie ich menštruácie dôstojne. 3,6 percent uviedlo používanie handier a ďalšie ako náhradu používajú toaletný papier alebo plienky.
• Nedostatok informácií a nedostatok potrieb sa vyskytujú spoločne. Respondentky, ktoré nemali pred prvou menštruáciou dostatok informácií, vykazujú horší prístup k menštruačným potrebám a častejšie siahajú po nedôstojných náhradách menštruačných potrieb.
• Respondentky závislé od externých zdrojov (komunitné centrá, školy) vykazujú vyššiu mieru nedostatku menštruačných potrieb v porovnaní s tými, ktoré si potreby kupujú samy alebo ich získavajú z domu.
• Respondentky rómskej národnosti majú výrazne horší prístup k základnému vybaveniu (36 percent bez teplej vody vs. 21 percent v nerómskej populácii; 31 percent bez WC vs. 19 percent).
• Študentky čelia špecifickým prekážkam spojeným so školským prostredím a sociálnym tlakom, ktoré sa u neštudujúcich respondentov nevyskytujú v rovnakej miere.
Autorka výskumu: Blahová, N. (2025). Menštruačné vylúčenie na Slovensku. OZ inTYMYta, projekt Dôstojná menštruácia.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
