Z uvádzaného zisku 382 miliónov eur, o ktorom hovoria odborári a ktorý pripisujú finančným skupinám, dosiahli 270 miliónov eur ambulancie. „Viaceré z nich prevádzkujú a vlastnia lekári, ktorí majú aj úväzky v nemocniciach a dnes podávajú výpovede“, hovoria zdravotnícki lídri Penty
Aktuálny stav slovenského zdravotníctva je neudržateľný. Zhodli sa na tom zdravotnícki lídri investičnej skupiny Penta, ktorá v zdravotníctve pôsobí viac ako 20 rokov. Aj preto by podľa nich zdravotníctvo malo byť prioritou aj súčasnej vlády.
„Vítame každú racionálnu diskusiu o problémoch a konkrétnych riešeniach, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie v slovenskom zdravotníctve,“ uvádza v tlačovej správe skupina Penta, pod ktorú sa podpísal spolumajiteľ a zakladateľ investičnej skupiny Jaroslav Haščák, partner skupiny zodpovedný za zdravotníctvo Václav Jirků, generálny riaditeľ Penta Hospitals International Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha a generálny riaditeľ Dôvera zdravotná poisťovňa Martin Kultan.
Finančná skupina tak reaguje na vyjadrenia Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré za zlý stav v slovenskom zdravotníctve viní najmä finančné skupiny. Odborári tvrdia, že oligarchovia a finančné skupiny majú obrovské zisky práve zo zdravotníctva. Penta však tvrdí, že objemy spomínané aj šéfom odborárom Petrom Violajským nie sú ziskami Penty.
„Z uvádzaného zisku 382 miliónov eur, ktorý mali súkromné firmy dosiahnuť v roku 2023, predstavuje 270 miliónov eur zisk ambulancií. Viaceré z nich prevádzkujú a vlastnia lekári, ktorí majú aj úväzky v nemocniciach a dnes podávajú výpovede,“ vysvetľujú zdravotnícki lídri skupiny. Penta dodáva, že na Slovensku nepodniká v medicínskych laboratóriách, ani vo farmaceutickom priemysle, ktoré sú dlhodobo najziskovejšie časti sektoru.
Profituje inde, nie v zdravotníctve
Penta vo svojom stanovisku ďalej uvádza, že veľkosť a profitabilita skupiny nie je postavená na dosahovaní ziskov v slovenskom zdravotníctve. Z celkového zisku skupiny Penta za minulý rok predstavuje slovenské zdravotníctvo vrátane pôsobenia spoločnosti Penta Hospitals Slovensko a zdravotnej poisťovne Dôvera menej ako desať percent.
Priznáva, že nemocnice a zdravotnícke zariadenia Penta Hospitals Slovensko sú už niekoľko rokov v prevádzkovom zisku. Netýka sa to novej Nemocnice Bory. Vzhľadom na rozsah potrebných investícií do modernizácie a rozvoja má však Penta z investícií do nových nemocníc z pohľadu finančnej bilancie zápornú návratnosť. „Celkové investície na modernizáciu slovenských nemocníc už presiahli pol miliardy eur,“ dodáva investičná skupina.
Skupina uvádza, že v stredoeurópskom regióne prevádzkuje takmer 50 nemocníc, desiatky polikliník a zariadení dlhodobej starostlivosti a v tomto sektore zamestnáva viac ako 20-tisíc ľudí. Navyše zdravotná poisťovňa Dôvera, v ktorej je poistených 1,7 milióna ľudí investuje do inovatívnych digitálnych riešení, ako bol napríklad e-recept. Penta zároveň postavila dve moderné nemocnice novej generácie v Bratislave a Michalovciach a aktuálne pracuje na výstavbe tretej v Spišskej Novej Vsi, celkovo za takmer 400 miliónov eur. „S ohľadom na tieto skutočnosti sme presvedčení, že náš názor na stav a vývoj slovenského zdravotníctva je dôležitý a relevantný,“ dodávajú predstavitelia Penty.
Zisk dosahujú v súlade so zákonom
Finančná skupina reagovala aj na otázku zisku. „Snaha dosahovať aj v zdravotníctve zisk je v súlade so zákonom a zdravým rozumom. Len vďaka schopnosti dosahovať zisk môžeme aj v slovenskom zdravotníctve dlhodobo investovať stovky miliónov eur. Dlhy štátnych nemocníc sú nielen amorálne, ale ruinujú a destabilizujú celé zdravotníctvo,“ podotýka skupina s tým, že lekárski odborári sa snažia dosiahnuť vyššie platy bez toho, aby tento krok bol krytý nárastom produktivity práce či lepšou kvalitou zdravotnej starostlivosti. Takéto aktivity by však ťahali slovenské zdravotníctvo do ešte hlbšej priepasti. Penta zároveň podotýka, že neovplyvňuje a ani nemá záujem vstupovať do rozhodnutia štátu alebo vlády v otázke novej štátnej koncovej nemocnice.
„Sme toho názoru, že štátna/národná koncová nemocnica by mala ošetrovať prioritne pacientov, ktorým nedokáže pomôcť iná nemocnica, takže z podstaty veci nie je konkurenciou pre Nemocnicu Bory,“ tvrdí skupina. Konkurencia podľa nej vzniká v oblasti personálu, čo je skôr pozitívna správa pre lekárov a sestry, keďže získavajú možnosť voľby.
Nevyhnutné reformy v slovenskom zdravotníctve
Slovenské zdravotníctvo potrebuje podľa predstaviteľov investičnej skupiny systémové reformy, taktiež dokončiť optimalizáciu siete nemocníc, skvalitniť úhradový mechanizmus DRG a centralizáciu riadenia štátnych nemocníc, ktoré by viedli k spomaleniu neudržateľného rastu nákladov na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Za kľúčové pre stabilizáciu zdravotníctva považuje vhodné podmienky pre zdravotnícky personál, teda pre lekárov, zdravotné sestry či záchranárov. A to nielen finančné, ale aj materiálno-technické zabezpečenie pracovísk, možnosti ďalšieho vzdelávania, priateľský kolektív, a podobne.
„Súhlasíme s Lekárskym odborovým združením, že je potrebné napredovať v reforme vzdelávania. Slovenskí pacienti nepotrebujú hádky a politizovanie, ale potrebujú nové nemocnice, kvalitných lekárov a sestry. Potrebujú vyšší výkon zdravotníctva ako celku,“ konštatujú zdravotnícki lídri skupiny. V priebehu roku 2024 sa skupine podarilo prijať do zamestnania viac ako 100 nových mladých lekárov, čo považuje v tomto za najlepší výsledok za posledné desaťročie.
Z pohľadu finančnej stability slovenského zdravotníctva považuje za potrebné, aby sa Slovensko v platbe za poistenca štátu aspoň priblížilo na úroveň Českej republiky. „V opačnom prípade bude do Česka stále odchádzať medicínska elita a my budeme naďalej zaostávať. Je úlohou každej vlády, aby si z pohľadu finančného hospodárenia v tomto smere správne utriedila svoje priority,“ uzatvára Penta.
Minister: Aktivity LOZ zaváňajú politikou
Koncom októbra podalo výpovede viac ako 2 700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky uvedené v memorande, ktoré uzavreli lekárski odborári s vládou Eduarda Hegera v roku 2022. Odborári zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva Kamil Šaško potvrdil, že je otvorený ďalším rokovaniam, pričom verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.
Otázka transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá je červenou čiarou pre lekárskych odborárov nie je podľa ministra plánom. „Mne ide o cieľ a ten máme spoločný, zefektívniť toky financií v sektore zdravotníctva, respektíve hospodárenie štátnych nemocníc. Nikto transformáciu aktívne nepripravuje,“ povedal s tým, že svoje kroky nebude prispôsobovať diktátu nikoho, ani odborárov. „Zodpovednosť za zdravotníctvo totiž nesie vláda a minister zdravotníctva,“ podotkol.
V súvislosti s požiadavkou lekárskych odborárov, aby sa národná univerzitná nemocnica postavila na Rázsochách, nie v Ružinove, uviedol, že rešpektuje aktuálne platný právny stav.
Výpoveďami podľa jeho slov lekári nijak nepomôžu k lepšiemu zdravotníctvu, naopak, idú podľa neho proti pacientovi. Za úplne scestné označil minister zdravotníctva to, že lekárski odborári vyzývajú na výpovede aj ostatných zdravotníkov, ktorým sa platové podmienky nijak nemenia. „To mi oveľa viac ako obhajobou svojich pracovných práv, čo je z princípu úloha odborov, zaváňa politikou,“ uzavrel minister.
Mesačník Medicína patrí do porfólia NHM vydavateľstva, ktoré vlastní skupina Penta.
