Nové typy záchraniek a rozšírená sieť staníc menia systém, ovplyvnia aj rozpočet
Od začiatku roka môžu fungovať nové typy záchraniek. Na Slovensku pribudol aj nový typ zdravotníckeho pracovníka, tzv. asistent prepravy či záchranár špecialista. S novými typmi personálu súvisí aj ich vzdelávanie a akreditácia. Prijala sa tiež nová sieť záchraniek. Parlament minulý rok totiž schválil najväčšie novinky v oblasti záchraniek za posledných 20 rokov.
Návrh zákona o záchrankách vtedy uvádzal, že zmeny budú rozpočtovo neutrálne. Projektovým manažérom reformy bol na ministerstve zdravotníctva analytik Gaston Ivanov a jeho zástupcom vtedajší hlavný lekár Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Pred schválením legislatívy v októbri 2024 pre Medicínu uviedli, že zmeny si nebudú vyžadovať veľké navýšenie.
„Naďalej sme presvedčení o to, že dopady na rozpočet, ak nebudú neutrálne, tak budú marginálne. Čo sa týka operačného strediska, tu je financovanie vyriešené. V prípade akreditovaných kurzov, už teraz máme inštitúcie, ktoré sa venujú vzdelávaniu záchranárov. V tomto pôjde o minimálny dopad na rozpočet. Čo sa týka nového typu zdravotníckeho pracovníka alebo nových typov ambulancií, rozumiem tomu, že vyvolávajú presvedčenie o tom, že si budú vyžadovať dodatočné financie. No keď hovoríme o rozšírení typov záchraniek neznamená to automaticky navýšenie výdavkov. Dopad na rozpočet sa bude vyvíjať od vyhlášky od sieti záchraniek či iných vykonávacích predpisov,“ povedal pre Medicínu v tom čase Gaston Ivanov.
Šesť miliónov eur
Aj keď predkladatelia návrhu tvrdili, že zmeny nebudú mať výrazný vplyv na rozpočet, ukázalo sa že budú napokon stáť hneď niekoľko miliónov eur. A nielen v tomto roku.
Ako uvádza ministerstvo zdravotníctva v návrhu takzvanej prerozdeľovacej vyhláške pre rok 2026, neodkladná zdravotná starostlivosť pre kritických pacientov je jednou z kľúčových priorít verejného sektora.
Ministerstvo odhaduje, že tieto zmeny v záchrankách budú v roku 2026 stáť štátny rozpočet 5,8 milióna eur. Tieto náklady si vyžiada najmä rozšírenie počtu staníc o 23 a zmena záchranných ambulancií na vozidlá, ktoré budú vybavené posádkou zloženou z dvoch záchranárov.
V roku 2027 by sa tieto výdavky mali dokonca navýšiť na 6,1 milióna eur a v roku 2028 až 6,4 milióna eur.
Rozšírenie siete záchrannej zdravotnej služby a transformácie záchranných zdravotníckych vozidiel má podľa ministerstva zlepšiť efektívnosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti, čím sa podľa rezortu predpokladá významný vplyv na rozpočet verejnej správy.
Zmeny boli v pláne
Na otázku, prečo sa zmenili potrebné výdavky na záchranky Gaston Ivanov uviedol, že pôvodne sa počítalo s menšou sieťou záchraniek. Napokon sa však schválila sieť s 344 pozemnými stanicami a siedmymi stanicami pre vrtuľníky. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím tak bude na Slovensku o 23 pozemných staníc viac. „Napokon sme sa po všetkých pripomienkach, ktoré sa týkali existujúcich alebo aj nových typov staníc a ich počtov dostali na konečné číslo 344,“ vysvetlil G. Ivanov.
Okrem toho, že sa rozšírila sieť záchraniek o 23 bodov, zmenil sa aj počet jednotlivých druhov ambulancií, čo spôsobilo dopad na verejné financie.
Nové typy záchraniek však boli plánované od začiatku procesu. Redakcii Medicína sa podarilo dostať k pripravovanému materiálu v čase, keď bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania. Už vtedy sa v ňom uvádzala hybridná posádka rýchlej lekárskej pomoci/rýchlej zdravotníckej pomoci, rýchla zdravotná pomoc so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ambulancia špecializovanej prepravy, ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky a ambulancia asistenčnej zdravotnej služby.
Materiál o zmenách v záchrankách sa dostal do medzirezortného pripomienkového konania v októbri 2024, no zmeny mali byť platné už od 1. januára 2025.
S materiálom sa ponáhľali
Projektový manažér zmien pre Medicínu uviedol, že tímu sa za štyri mesiace príprav podarilo dostať materiál do medzirezortného pripomienkového konania. Predtým bol pripravený iba návrh projektu, ktorý sa schvaľoval interne. Materiál mal byť schválený skráteným legislatívnym konaním, ktoré však slúži iba na mimoriadne situácie. V tom čase Gaston Ivanov tvrdil, že ide o mimoriadnu situáciu, pretože ak by sa nevyužilo skrátené legislatívne konanie a nestihla by sa účinnosť od 1. januára 2025, ministerstvo by nevedelo vypísať tender na záchranky a ďalších šesť rokov by systém pokračoval v pôvodnom nastavení.
„My musíme urobiť zmenu. Súčasný stav je dlhodobo neudržateľný. Návrhov na zmenu je viacero. Budeme radi, ak sa podarí prijať tie, ktoré zásadnejšie ovplyvnia fungovanie záchranného zdravotného systému. Tá zmena musí prísť. Ak nie, máme veľmi vážne problémy v záchrannom zdravotnom systéme,“ obhajoval pripravované zmeny v tom čase Jozef Karaš.
„My netvrdíme, že systém je zlý. Ale dlhodobo neudržateľný a nie je možné ďalej takto fungovať,“ doplnil G. Ivanov.
Prijatie zmien však blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. Pôvodne nesúhlasil s tým, aby sa zaviedla nová tiesňová linka 16117. Namietal aj redukciu posádok rýchlej lekárskej pomoci. Nepáčilo sa mu ani rozšírenie kompetencií záchranárov špecialistov, a ich vzdelanie označil za nedostatočné.
Vláda napokon schválila novú legislatívu až v marci 2025. Parlament ju prerokoval v zrýchlenom konaní.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
