Záchranná zdravotná služba je predĺženou rukou urgentných príjmov
Po takmer mesiaci, kedy minister zdravotníctva Kamil Šaško zrušil tender na prevádzkovanie záchraniek, stále nie je jasné, aká bude budúcnosť poskytovania záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
Vo verejných debatách sa objavili viaceré alternatívy. Jednou z nich je aj návrh, aby záchrannú zdravotnú službu prevádzkovali nemocnice. Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 81 nemocníc na Slovensku tvrdí, že záchranky viazané na urgenty by mali prevádzkovať práve nemocnice. „Pretože záchranná zdravotná služba je predĺženou rukou urgentných príjmov. O ostatné stanovištia by sa malo súťažiť, aby bol zachovaný férový a kvalitný systém,“ reagovali nemocnice na návrhy organizovania záchraniek.
Našli by sa úspory
Ako vhodnú alternatívu vníma tento model aj zdravotnícky analytik Martin Smatana. Posádky záchrannej starostlivosti by sa podľa jeho názoru mohli prideliť prislúchajúcemu spádu urgentného príjmu v nemocnici, a to podľa typu príjmu a prirodzeného dojazdového spádu.
„Toto riešenie by teda prirodzene prepojilo posádky s nemocnicami kam sa pacienti prevážajú, a aj keď urgentných príjmov je na Slovensku 46, dajú sa podľa vlastníka zoskupiť do 11 skupín, čiže by to nebola príliš veľká fragmentácia služieb a podarilo by sa dosiahnuť úspory z rozsahu,“ uviedol M. Smatana pre Medicínu.
Za hlavný problém tejto alternatívy považuje to, že nie všetky nemocnice s urgentným príjmom majú dostatočné zdroje alebo kapacity, prípadne vôbec ochotu prevádzkovať záchranné zdravotné služby.
„Ak by sa síce body pridelili nemocniciam s urgentným príjmom, body by nemocnice mohli, podobne ako v diagnostike, outsourcovať na iného poskytovateľa. Pochopiteľne za nejakú platbu, nájom, alebo inú protihodnotu. Nemocnica by bola stále poberateľom paušálu a garantom služby, ale prevádzkovať bod by mohla aj spoločnosť, ktorá sa na to špecializuje,“ vysvetlil.
Lepší manažment pacienta
Redakcia Medicíny zisťovala, či by nemocnice boli skutočne ochotné záchrannú zdravotnú službu prevádzkovať v spádovej oblasti. Prípadne, či by zvážili zazmluvnenie externej firmy na ich prevádzku.
Riaditeľ žilinskej nemocnice Juraj Kacian tvrdí, že záchranky by mali zabezpečovať predovšetkým takí poskytovatelia, ktorí sú odborne spôsobilí nielen po personálnej, ale aj materiálno-technickej stránke. Ich úlohou je, aby zabezpečili prednemocničnú zdravotnú starostlivosť na takej úrovni, aby bol pacient po prevoze do nemocnice odovzdaný v čo najstabilnejšom stave.
„Žilinská nemocnica je pripravená zabezpečiť poskytovanie prednemocničnej zdravotnej starostlivosti v spádovej oblasti. Významná časť záchranárov ešte pred nástupom do pozície v záchrannej zdravotnej službe pôsobí na urgentných príjmoch nemocníc, kde získava praktické skúsenosti a adekvátne zaškolenie. Po dosiahnutí potrebného vzdelania následne prechádzajú do tímov záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetľuje Juraj Kacian.
Naviazanie záchraniek na urgentný príjem by však podľa jeho názoru prinieslo zlepšenie najmä z hľadiska celkového manažmentu starostlivosti o pacienta. Urgentný príjem je totiž súčasťou prednemocničnej zdravotnej starostlivosti.
Efektívnejšia koordinácia
Na otázku, či by žilinská nemocnica v prípade zmeny organizácie záchraniek zazmluvnila externú firmu, v tejto chvíli nevie odpovedať. „Nepoznáme konkrétne podmienky, za akých by mala byť zdravotná starostlivosť poskytovaná,“ dodal riaditeľ nemocnice. Žilinská nemocnica sa do tohtoročného výberového konania neprihlásila.
„Ak by sme mali možnosť koordinovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti od okamihu poškodenia zdravia, či už pri úraze, alebo chorobe, až po prijatie pacienta na jednotlivé oddelenia nemocnice v rámci jedného tímu, mohlo by to byť pre pacientov prínosom. Platí to aj z hľadiska komunikácie – pokiaľ by išlo o našich vlastných zamestnancov a posádky, koordinácia by bola vyššia, ako v prípade spolupráce s viacerými externými firmami,“ dodáva J. Kacian.
Každá externá spoločnosť má totiž v komunikácii a procesoch svoje špecifiká, čo môže spôsobovať nejednotnosť, aj keď činnosť riadi krajské operačné stredisko. V praxi sa totiž vyskytujú situácie, kedy je koordinácia medzi jednotlivými poskytovateľmi rozličná.
Nemocnice by mali byť uprednostnené
Riaditeľka nemocnice v Myjave Elena Štefíková je presvedčená o tom, že optimálnymi prevádzkovateľmi záchraniek sú práve nemocnice, v ktorých spádovom území sa nachádzajú sídla staníc záchraniek. „Prevádzkovanie záchraniek by malo byť umožnené týmto nemocniciam prednostne a na dobu neurčitú, pokiaľ splnia zákonom stanovené podmienky,“ myslí si riaditeľka. Presné podmienky by mohol upraviť zákon podobne, ako je to v prípade vydania povolenia na detské mobilné intenzívne jednotky. Podľa zákona totiž povolenie na prevádzkovanie detskej mobilnej intenzívnej jednotky vydáva ministerstvo zdravotníctva nemocnici, ktorá má odbor detskej anesteziológie a intenzívnej medicíny
Takéto prepojenie má podľa E. Štefíkovej prirodzenú logiku a prinieslo by významné benefity od priameho nadviazania na ústavnú starostlivosť, cez efektívnejšiu komunikáciu medzi prednemocničnou a nemocničnou starostlivosťou, až po lepšie zapojenie špecialistov do koordinácie starostlivosti o pacienta. Navyše, pacient by tým získal väčšiu istotu, že starostlivosť na mieste zásahu aj v nemocnici bude navzájom zosúladená.
„Naša nemocnica už v súčasnosti prevádzkuje ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci v sídle stanice Myjava a uchádzala sa o ďalšie body. Máme pripravenú stratégiu rozvoja ZZS na nasledujúce obdobie. Disponujeme odborným personálom, organizačným zázemím aj technikou, ktoré nám umožňujú ZZS poskytovať kvalitne, stabilne a bezpečne. Sme pripravení zabezpečovať túto službu aj naďalej v našej spádovej oblasti. Aktuálne máme dostatočné kapacity, ktoré nám umožňujú záchrannú zdravotnú službu naďalej prevádzkovať, ale aj rozšíriť o nové stanice,“ dodala riaditeľka Myjavskej nemocnice.
Nad externou firmou pre prevádzku záchraniek myjavská nemocnica neuvažuje. Priamy výkon služby nemocnicou totiž podľa riaditeľky prináša najvyššiu mieru odbornosti, kontinuity a dôvery pre pacientov.
„Prevádzkovanie ZZS priamo nemocnicou prináša viacero výhod – od plynulého manažmentu pacienta a rýchlejšej komunikácie medzi výjazdovými skupinami a jednotlivými oddeleniami až po efektívnejšie využitie personálu a zdrojov. Vnímame to ako prínos nielen pre samotnú nemocnicu, ale najmä pre obyvateľov regiónu, ktorým chceme garantovať dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ dodala E. Štefíková s tým, že záchranná zdravotná služba je prvý kontakt pacienta so systémom a práve tu sa začína dôvera v zdravotnú starostlivosť.
Šlo by o pozitívnu zmenu
Začlenenie záchraniek k urgentným príjmom by bol pozitívnym krokom aj pre prešovskú nemocnicu. „Určite by mala táto zmena aj svoje pozitíva, predovšetkým z pohľadu, že veľké krajské, respektíve regionálne nemocnice by mali vo svojej réžii koordináciu spádu a rozvozu pacientov aj s ohľadom na odbornosti a kapacity,“ uviedla pre Medicínu PR manažérka fakultnej nemocnice v Prešove Martina Pavlíková.
Keďže ochrana života a zdravia je ukotvená v Ústave SR, od tohto kontextu možno odvodiť, že záchranná zdravotná služba je vnímaná ako prvok kritickej infraštruktúry, myslí si riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková.
„To, ako je organizovaná, a teda zabezpečená, je politickým rozhodnutím. Vo svete sú rôzne príklady ako vie byť táto služba zabezpečená. V minulosti bola aj na Slovensku organizovaná ústavnými zdravotníckymi zariadeniami, čiže cesty ako ju zabezpečiť sú rôzne. Všetky ďalšie kroky poskytovateľov sa samozrejme budú odvíjať od platných a účinných legislatívnych podmienok,“ uzavrela.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
