Nedoužívané lieky každoročne vytvárajú stovky ton odpadu
Jesenné mesiace prinášajú nielen viac respiračných ochorení, ale aj receptov na antibiotiká. Ako upozornila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), tisíce poistencov si nechávajú predpísať tieto lieky aj na vlastnú žiadosť, bez naviazania na existujúcu diagnózu, teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov. „Užívanie antibiotík bez predchádzajúceho vyšetrenia, ako aj nadmerné zásobovanie sa týmito liekmi môže mať negatívne dôsledky nielen na zdravie, ale aj na životné prostredie“, upozornila VšZP.
Ako dodala, v septembri a októbri stúpol počet receptov na antibiotiká, ktoré si poistenci nechali vystaviť na vlastnú žiadosť. „Ide o prípady, kedy predpísanie antibiotík nebolo naviazané na existujúcu diagnózu, teda s plnou úhradou z vlastných zdrojov poistencov. Snaha o takéto zásobenie sa antibiotikami môže byť spojená s obavou z vyššej chorobnosti v jesennom období a po návrate do kolektívov“, uviedla.
Potvrdzujú to aj dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne o liekoch na plnú úhradu, ktorých najvyššia spotreba bola podľa jej slov v minulom roku práve počas októbra, kedy si poistenci na vlastnú žiadosť plne uhradili až 24-tisíc balení antibiotík. „Tento rok bol zatiaľ najväčší dopyt po týchto liekoch plne hradených poistencami zaznamenaný v septembri, kedy išlo o 19-tisíc balení“, uviedla poisťovňa s tým, že poistenci VšZP za obdobie od januára do konca septembra 2025 minuli na antibiotiká celkovo 986-tisíc eur, pričom išlo zatiaľ celkovo o 140-tisíc balení týchto liekov, plne hradených poistencami.
Ako ďalej upozornila, väčšina infekcií horných dýchacích ciest má vírusový pôvod a antibiotikami sa nelieči, pričom efektívnym diagnostickým nástrojom, ktorý pomáha rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu, je CRP test. Na základe výsledkov tohto vyšetrenia môže lekár cielene rozhodnúť o potrebe nasadenia antibiotickej liečby. „Pokiaľ je neopodstatnená, antibiotiká strácajú svoju účinnosť a zvyšujú riziko rezistencie baktérií voči týmto dôležitým liekom. Užívanie antibiotík bez predchádzajúceho určenia diagnózy lekárom môže byť zároveň neefektívne a prispievať k vedľajším účinkom“, dodala.
Stovky ton odpadu
Zásobovanie sa liekmi bez predchádzajúcej lekárskej indikácie, teda zaobstarávanie antibiotík „pre istotu“ a následná samoliečba je nebezpečný trend, ktorý môže mať okrem neželaného dopadu na zdravie aj ďalšie negatívne dôsledky. Nadmerné predpisovanie, nedoužívanie antibiotík a vytváranie zbytočných zásob liekov zvyšuje pravdepodobnosť, že časť týchto balení skončí ako liekový odpad, či už oficiálne odovzdaný do lekárne alebo vyhodený do komunálneho odpadu.
Na základe údajov zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) slovenské lekárne v roku 2024 zozbierali približne 291 ton liekového odpadu, pričom už na jar to bolo približne 237 ton a zvyšok sa vyzbieral počas jesene.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
