Na Slovensku absolvuje mamografický skríning iba 30 percent žien, kým v Čechách sa úroveň skríningu pohybuje na 75 percentách
Rakovina prsníka je najčastejší zhubný nádor u žien na Slovensku. Každý rok zomrie na rakovinu prsníka zhruba 300 žien. Ak je nádor malý a zistený včas, žena má vysokú šancu na vyliečenie. Napriek tomu sa podmienky pre skríning rakoviny prsníka zmenili.
„Pacientke, ktorá nemala ťažkosti, som pri preventívnej prehliadke navrhol, aby absolvovala preventívne mamografické vyšetrenie. Po vyšetrení bola pacientka ihneď biopsovaná a následne operovaná. Vďaka tejto možnosti absolvovala rakovinové obdobie bez problémov a dokázali sme vďaka preventívnej mamografie zamedziť ťažkému poškodeniu zdravia. Doteraz žije vďaka prevencii plnohodnotný život. Nebol to ojedinelý prípad,“ opisuje svoju skúsenosť prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
Vyhodnotenie mamografického skríningu za posledný rok pritom uvádza, že incidencia na Slovensku stúpla. „Bolo až okolo 3 700 novodiagnostikovaných prípadov. Incidencia však nestúpa iba na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch,“ uviedla pre Medicínu gynekologička Katarína Starovecká, ktorá je zároveň členkou výboru Slovenskej spoločnosti ambulantných gynekológov. Problém vidí najmä v tom, že kým máme na Slovensku obdobnú incidenciu, ako v Českej republike, Slovensko sa borí s vyššou úmrtnosťou. „Akoby sme tie karcinómy zachytávali neskôr. Pretože liečiť ich vieme. Tam problém nevidím,“ dodala s tým, že na Slovensku absolvuje mamografický skríning iba 30 percent žien, kým v Čechách sa úroveň skríningu pohybuje na 75 percentách.
Zmeny v skríningoch
Ženy sa po novom na preventívne vyšetrenie karcinómu prsníka tak ľahko nedostanú. Od 1. júla už totiž nie je súčasťou preventívnej prehliadky u gynekológa ultrazvukové vyšetrenie prsníkov. Mamografické vyšetrenie majú postúpiť už iba ženy od 45 do 74 rokov raz až dva krát ročne. Mamografia je pritom najspoľahlivejšou metódou k odhaľovaniu nádorov prsníka, a to aj v počiatočnom štádiu ochorenia. Vyšetrenie je bezpečné a neprekračuje odporúčanú úroveň ožiarenia žien pri vyšetrení. Ministerstvo zdravotníctva pri obhajobe zmien uviedlo, že zmeny vychádzajú z odporúčaní slovenských a európskych odborníkov.
„Na svojich pacientoch vidím, že onkologické ochorenia sú na vzostupe. Z môjho pohľadu všeobecného lekára je obmedzenie mamografického preventívneho vyšetrenia hazardovanie s ľudským zdravím. Navyše po obmedzení skríningu je riziko, že budú lekári špecialisti zahltení ťažšími pacientmi, ktorým sa zdravie nemuselo natoľko poškodiť,“ dodáva M. Šóth.
Neprediskutované zmeny
Asociácia súkromných lekárov pri zavádzaní zmien upozornila na to, že zmeny pri skríningových programoch, a teda aj pri odhaľovaní rakoviny prsníka, neboli riadne odkomunikované a odsúhlasené v pracovných skupinách. „Samotný predseda jednej z pracovných skupín oficiálne namieta, že dokumenty predložené do medzirezortného pripomienkového konania sa zásadne líšia od dokumentov, ktoré odsúhlasila pracovná skupina,“ uviedla asociácia s tým, že v návrhu ministerstva sa objavilo množstvo odborných chýb či právne vady, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou. Návrh skríningového programu podľa asociácie nerešpektuje ani odborné postupy.
Ministerstvo v návrhu neuvádza dopad na rozpočet či podnikateľské prostredie. Lekári preto ministerstvo žiadajú garancie, že všetky súvisiace výkony budú hradené v plnej výške nad rámec dohodnutých zmluvných objemov. Ako príklad uvádza rádiologické pracoviská, ktoré majú zmluvne dohodnutý objem, ktorá je plne vyčerpaný na diagnostické výkony.
Pozvánky chcú posielať listom
Pacienti by mali byť podľa nových pravidiel pozývaní listom od zdravotnej poisťovne, prípadne im skríning ponúkne gynekológ, všeobecný lekár či klinický onkológ. Na preventívne prehliadky by mohli podľa rezortu pozývať pacientky aj mamografické pracoviská. Tie však nemajú údaje o tom, či bol skríning realizovaný na inom mamografickom pracovisku a kedy ho žena absolvovala naposledy.
Marián Šóth upozorňuje na to, že každý občan dostáva do poštovej schránky množstvo letákov. „Načo vyhadzovať peniaze na papierovú formu pozvánky, keď máme systém aplikácií či SMS správy,“ upozorňuje lekár. „Príkladom je samodiagnostický test na okultné krvácanie. Z praxe vidím, že pacienti s testom nevedia pracovať. Ľudská tvorivosť je aj v tejto oblasti veľmi rozporuplná,“ dodal.
Časť zmien v skríningových programov onkologických ochorení by mali byť podľa lekára v rukách všeobecných lekárov. „Nová vyhláška ministerstva zdravotníctva hovorí o tom, že základné vyšetrenie môže urobiť pacientovi aj onkológ či rádiológ. No do ich rúk prevencia nespadá. Ide o špecializované pracoviská, kam pacientov posielajú všeobecní lekári alebo špecialisti. Ako si budú onkológovia či rádiológovia pozývať pacientov?“ pýta sa M. Šóth.
Zmeny v genetickom testovaní
Zmeny sa majú týkať aj takých pacientok, ktoré majú vyššie riziko vzniku karcinómu prsníka. Do tejto skupiny zahrnulo ministerstvo aj ženy, ktoré nemajú dokázané potenciálne patogénny alebo patogénny genetický variant na základe stupňa rizika, ktoré sa určí genetickým vyšetrením. Asociácia súkromných lekárov upozorňuje na to, že nie je jasné, kto má takýmto pacientkam určiť mieru genetického rizika vzniku rakoviny a stanoviť indikačné kritériá na absolvovanie genetických testov. Na Slovensku to totiž doteraz nebolo povinnou súčasťou genetického vyšetrenia.
„Ženy bez dokázanej mutácie s vysoko pozitívnou rodinnou anamnézou často nemajú zhodnotený stupeň rizika. Genetické ambulancie nemajú žiadne metodické usmernenie na realizáciu týchto prepočtov a častokrát to dodatočne už v minulosti vyšetreným pacientkam odmietajú počítať,“ upozorňujú lekári.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité novinky či analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
