Naopak ambulantní lekári sú z programovej vyhlášky rezortu zdravotníctva rozčarovaní. Pacientom hrozia poplatky
Štátne nemocnice by sa v tomto roku mohli dofinancovať stovkami miliónov eur. O postupe a mechanizme sa aktuálne rokuje. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre TASR.
Rezort pri otázke tlačovej agentúry, koľko peňazí by nemocnice mohli dostať, odkázal na programovú vyhlášku k prerozdeleniu financií pre zdravotníctvo. Podľa nej sú očakávané náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť 2,55 miliardy eur, pričom rozpočet na tento rok predstavuje 2,96 miliardy eur. „Rozdiel predstavuje 410 miliónov eur,“ poznamenali z ministerstva.
O samotnom mechanizme a postupe dofinancovania aktuálne rokujú rezort zdravotníctva, zdravotné poisťovne a Asociácia štátnych nemocníc. „Je dôležité, aby bolo dofinancovanie nemocníc sprevádzané aj ďalšími krokmi a opatreniami zameranými na posilnenie kontroly, finančnej zodpovednosti a vnútorných procesov, ale aj na samotnú produkciu a efektívnosť,“ dodalo ministerstvo.
Rezort avizoval, že dofinancovanie sa bude týkať štátnych nemocníc v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Konkrétne nemocníc, ktoré okrem svojej základnej činnosti vykonávajú aj ďalšie významné činnosti, ako napríklad vzdelávanie, vedu a výskum, prvý kontaktný bod v krízových situáciách, stále subjekty hospodárskej mobilizácie.
Nespokojné ambulancie
Ministerstvo zdravotníctva tento týždeň zverejnilo vyhlášku o rozdelení peňazí medzi jednotlivé segmenty v rezorte. Kým nemocnice môžu byť spokojné, výška objemu peňazí pre ambulantný rezort lekárov zaskočila. S medziročným nárastom pre ich sektor sú nespokojní.
„To, že do zdravotníctva pôjde takmer o miliardu viac než vlani, zaznievalo pri bilancii prvých 100 dní vlády. V kontexte s týmto vyjadrením až absurdne vyznieva medziročný nárast pre ambulantný sektor na rok 2024, ktorého sme sa dočkali v tzv. prerozdeľovacej vyhláške, ktorá je od včera v pripomienkovom konaní“, reagovala Asociácia súkromných lekárov.
Navrhovaný rast v ambulantnom sektore, ktorý neprekračuje 6 percent v špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS) aj všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS), je pre ambulantných lekárov združených v ASL neakceptovateľný, rovnako ako plánovaný nárast v segmente SVLZ.
„Ak máme medziročný rast inflácie 10,5 percent, navrhovaný nárast znamená pokles reálne disponibilných zdrojov na prevádzku zdravotníckych zariadení a krytie ich nákladov. V praxi to znamená aj to, že nevieme získať personál, pretože nevieme v mzdových podmienkach konkurovať ústavným zariadeniam, ktoré majú rast miezd garantovaný, krytý rozpočtom a nie sú zaťažené odvodmi, pretože ich neplatia. Pre porovnanie v ústavnej starostlivosti je deklarovaný trikrát vyšší nárast zdrojov ako v ambulantnom sektore a podľa dôvodovej správy ďalšie zdroje smerujú do oddĺženia nemocníc“, dodala asociácia.
Paradoxom podľa ASL je, že dodatočné zdroje do segmentu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorý, ako zdôraznili, netvorí dlh, určené pre podfinancované špecializácie ambulantnej starostlivosti s cieľom zvýšenia dostupnosti starostlivosti a skrátenia čakacích dôb, je podmienený úsporami ktoré majú byť vo výške 99 miliónov eur.
„Pokiaľ sa situácia nezmení, budeme nútení informovať pacientsku verejnosť, že pri takomto nastavení financovania, žiaľ, musí počítať s ďalším znížením dostupnosti zdravotnej starostlivosti v ambulantnom sektore, plošné zavádzanie poplatkov a redukciu administratívnych výkonov.
Žiadame okamžité otvorenie rokovaní a garancie nárastu zdrojov do ambulantného sektora porovnateľného s nárastom v ústavnej zdravotnej starostlivosti najneskôr od 1. júla 2024,“ dodala asociácia.
Ani na základnú infláciu
Takzvaná prerozdeľovacia vyhláška ukázala, že ambulantný sektor nie je prioritou, skôr naopak. Pre TASR to uviedla výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová. Poukázala na to, že neprináša žiadne alebo len minimálne zvýšenie financií. Ak sa v tejto podobe pretaví do zmlúv so zdravotnými poisťovňami, nevie si predstaviť, že by ich ambulancie podpísali.
„Sme veľmi sklamaní. Síce rozumieme tomu, že je potrebné riešiť aktuálnu zadlženosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, na druhej strane si však nemyslíme, že vhodnou cestou je to robiť na úkor ambulantnej sféry, ktorá má na pleciach viac ako 70 percent starostlivosti o pacientov,“ skonštatovala.
Trenčanská Bedušová upozornila na to, že neprichádza k žiadnemu, respektíve len veľmi minimálnemu zvýšeniu v ambulantnom sektore. „Nepokryje ani základnú infláciu a rast vstupných nákladov,“ podotkla. Nebude podľa jej slov možné ani dorovnať mzdy personálu na úroveň nemocníc z minulého roka. Nevie si predstaviť, žeby ambulancie so zdravotnými poisťovňami v takomto prípade podpísali zmluvy. Avizovala, že vyhlášku budú pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Zároveň upozornila na pokračovanie trendu zatvárania ambulancií. „Päťdesiat percent lekárov je v dôchodkovom veku, oni nebudú chcieť v tomto marazme ďalej pokračovať,“ poznamenala. Pokiaľ nedôjde k relevantnému zvýšeniu, hrozí podľa nej aj to, že lekári-špecialisti prejdú hromadne na nezmluvné vzťahy. „To je jediná legálna cesta, akou si môžu financovať ambulancie na základe reálnych cien, a tak zachovať ich existenciu pre pacientov,“ dodala.
Poukázala tiež na to, že ministerstvo deklarovalo, že ak sa zrealizujú úspory z revízie výdavkov, môžu zdravotné poisťovne usporené prostriedky smerovať do špecializovanej zdravotnej starostlivosti na zavádzanie nového zoznamu výkonov. „Nielenže sú finančné prostriedky alokované vyhláškou na ambulantnú zdravotnú starostlivosť nedostatočné, ale i podmienené úsporami. Je to podmienka na podmienku a, navyše, nerealizovateľná,“ uzavrela.
(kl, tasr)
