Starší lekári majú odpracovaných menej hodín mesačne vrátane nadčasov, než ich mladší kolegovia. Mesačná mzda im však narástla o 30 percent
Kým počet zamestnancov v nemocniciach rastie, počet hospitalizačných prípadov tento trend nereflektuje. Tvrdí to analýza ministerstva financií Revízia výdavkov na nemocnice, na ktorej spolupracovalo s ministerstvo zdravotníctva.
Pozreli sa na štátne nemocnice
Analýza odhalila, že v 13 fakultných a univerzitných nemocniciach najrýchlejšie rástol počet administratívnych pracovníkov. V porovnaní s rokom 2025 sa ich počet zvýšil o 39 percent. Výrazne sa zvýšil aj počet lekárov, ktorých je o 22 percent viac. Celkový počet zamestnancov v štátnych nemocniciach vzrástol o 18 percent na celkových 27-tisíc.
„Zvýšenie zamestnanosti sa však neprejavilo do väčšieho počtu hospitalizačných prípadov, ktoré prudko klesali počas pandémie covid-19 a zatiaľ sa nevrátili na pôvodnú úroveň,“ uvádza analýza.
Takmer sedemtisíc mesačne
Efektivitu je potrebné kontrolovať podľa štúdie najmä u seniornejších lekárov, ktorí majú od roku 2023 zákonom garantované vysoké mzdy. Tie im zaručil platobný automat, ktorý parlament schválil po akcii hromadných výpovedí lekárov na čele s Lekárskym odborovým združením (LOZ) na čele s Petrom Visolajským v roku 2022. Odborníci platovému automatu vyčítali, že nereflektuje efektivitu a množstvo vykonanej práce a mzdy lekárom garantuje len na základe počtu odpracovaných rokov.
S podobnými závermi prišla aj analýza ministerstva financií a zdravotníctva. Autori v nej uvádzajú, že vysoké mzdy lekárov sú garantované vďaka rokom praxe bez ohľadu na ich výkonnosť, odbornosť alebo typ nemocnice, v ktorej pracujú. Vďaka tomuto jednorazovému navýšeniu a platovému automatu, ktorý garantuje každoročné navyšovanie miezd lekárov a zdravotníckeho personálu, stúpli priemerné mzdy lekárov o 26 percent na 4 410 eur.
Desať percent najlepšie zarábajúcich lekárov pritom dosahujú mzdu až 6 692 eur mesačne. Platy niektorých najlepšie platených lekárov sú dokonca vyššie než 10-tisíc eur mesačne. Lepšie zarábajúcich 60 percent lekárov je v priemere o 9,2 roka starších ako spodných 40 percent príjmovej distribúcie.
Menej práce, vyššie platy
Platový automat, ktorý lekárom a zdravotníckemu personálu garantuje každoročné navýšenie miezd bez ohľadu na výkonnosť, začal platiť od 1. januára 2023. Ten značne navýšil mzdy zdravotníkov. Najviac sa zvýšili koeficienty, ktoré slúžia na výpočet mzdy pre lekárov.
Systém odmeňovania, ktorý zohľadňuje predovšetkým roky praxe vyhovuje najmä seniornejším lekárom. Aj keď sa platy lekárov v roku 2023 zvyšovali plošne, najviac z nich vyťažili tí, ktorí už pred prijatím platového automatu patrili k lepšie ohodnoteným lekárom, tvrdí analýza.
Dáta ukázali, že lekárom starším ako 50 rokov narástla mzda v priemere o 30 percent, mladším ako 40 rokov sa zvýšila o 21 percent. Najväčší nárast miezd zaznamenali lekári vo veku 60 až 64 rokov, ktorých mzda sa zvýšila priemerne o 1 354 eur mesačne. Starší lekári pritom podľa analýzy majú odpracovaných menej hodín mesačne vrátane nadčasov, než ich mladší kolegovia.
V rokoch 2024 a 2025 bol podľa autorov štúdie rozpočtovaný nárast zdravotníckych miezd o ďalších 18 percent, čo znamená, že platy lekárov v roku 2025 by mali byť v priemere o 18 percent vyššie ako hodnoty uvedené pre rok 2023. Rast skutočných miezd v praxi zodpovedal alebo dokonca predbiehal rozpočtovaný nárast.
Autori štúdie vychádzali z anonymizovaných mesačných vymeriavacích základov sociálneho poistenia. Ako dodávajú, za nemocničných boli označení takí, ktorí boli po celý rok v pracovnoprávnom vzťahu s jednou z 13 fakultných a univerzitných nemocníc. Z dát Sociálnej poisťovne však nevedeli určiť veľkosť úväzku ani objem nadčasov a preto do analýzy zahrnuli iba tých lekárov, ktorých mesačný príjem z nemocnice zodpovedal aspoň najnižšej základnej mzde neatestovaného lekára, ktorá sa v roku 2023 pohybovala na úrovni 1 816,5 eura mesačne, respektíve 21 798 eur ročne.
Nevedia o ďalších úväzkoch
Analytici zistili, že nemocnice nesledujú, ktorý lekár má ďalší úväzok mimo nemocnice, v ktorej pracuje. Pritom v roku 2023 malo až 49 percent lekárov aj vedľajší príjem zo závislej práce. Viac ako polovica z nich pracovala na slovenských vysokých školách. Priemerný príjem z bočných úväzkov dosiahol 1 102 eur mesačne, mediánový priemer dosiahol 529 eur.
Vedľajší príjem vo výške viac ako 2 000 eur v roku 2023 malo 461 nemocničných lekárov. Priemerne si títo lekári polepšili o 3 477 eur mesačne, pričom v nemocnici zarábali priemerne 3 921 eur. Autori štúdie pritom zahrnuli iba zárobky zo závislej práce a príjmy z podnikania nezohľadňovali. Ako príklad uviedli prácu lekárov vo vlastných ambulanciách, z ktorých môžu mať aj iné ako mzdové príjmy, napríklad podiel na zisku.
Výrazné rozdiely v efektivite
Autori analýzy zistili, že medzi jednotlivými nemocnicami sú výrazné rozdiely v efektivite osobných nákladov, pričom pracoviská s vyššími odmenami pre zamestnancov nemajú vyššiu produktivitu. Ak by sa produktivita zamestnancov dorovnala na priemer podobne veľkých nemocníc podľa toho, ako to určuje Centrum pre klasifikačný systém DRG, ktorý spadá pod ministerstvo zdravotníctva, veľké fakultné a univerzitné nemocnice by ušetrili takmer 39 miliónov eur ročne.
Osobné náklady tvoria v štátnych nemocniciach až 56 percent z celkových nákladov nemocníc a podľa analýzy ide o oblasť s najväčším potenciálom zvýšenia efektívnosti. Podiel nákladov sa však líši medzi nemocnicami. Kým v Univerzitnej nemocnici Bratislava tvoria 49 percent, v nemocnici v Žiline až 64 percent. Dôvodov môže byť podľa analytikov viacero. Napríklad rozdielna náročnosť produkcie a s tým spojené vyššie náklady napríklad na špeciálny zdravotnícky materiál, krv alebo odpis technológií, využitie externých dodávateľov pre niektoré služby alebo odlišná efektivita využitia personálu.
Zmena platového automatu a nový pracovník
Medzi odporúčania ministerstva financií a analytikov z rezortu zdravotníctva je prehodnotenie aktuálne nastaveného platového automatu. Znížiť by sa mal najmä princíp odmeňovania za odpracované roky a posilniť odmeňovanie na základe produktivity, odbornosťou a ďalšími činnosťami, akými je napríklad manažment, vzdelávanie alebo vedecká činnosť. V roku 2024 mal aj atestovaný lekár s 30 ročnou praxou v malej nemocnici minimálny plat 4 238 eur. „Potom nemusí ostávať dosť peňazí na odmeňovanie motivujúce k zvyšovaniu produktivity a kvality zdravotnej starostlivosti,“ píšu autori štúdie.
Nemocnice by na základe výsledkov analýzy mali sledovať aj úhrn úväzkov svojich lekárov a dbať na efektívne a spravodlivé využitie ich pracovného fondu, vrátane adekvátneho ohodnotenia za výkonnosť. Z výsledkov vyplýva, že finančne prilepšiť si vedia najmä starší lekári.
Na zváženie je aj vytvorenie pozície univerzitný lekár, aby nemocnice a univerzity vedeli o spoločných odmenách týchto zamestnancov, keďže oba príjmy plynú z verejných zdrojov. „Je preto namieste vedieť, aký veľký je takýto úhrnný úväzok a aké celkové príjmy z týchto činností lekári a akademici majú,“ uzavreli analytici.
