Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že spôsob predpisovania eReceptov bude potrebne doriešiť technicky a je to náročnejší proces, ktorý je technologického charakteru a bude musieť byť všeobecne prijatý aj poisťovňami
Elektronizácia zdravotníctva by mala priniesť úsporu financií a času pacientov a lekárov a zjednodušiť jednotlivé procesy. Jednotlivé funkcionality, ktoré má v kompetencii Národné centrum zdravotníckych informácií však stále neprináša také benefity, aké sľubuje. Nefunkčnosť viacerých z nich kritizujú lekári aj zdravotné poisťovne. Tento rok pritom inštitúcii pošlú zdravotné poisťovne viac než 30 miliónov eur.
Stále nefunkčný eRecept
Jedným z príkladov je elektronické predpisovanie receptov, ktoré ani po štyroch mesiacoch od novely zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, nie je plne funkčné. Ide pritom o jednu z najvyužívanejších funkcionalít eZdravia v správe NCZI, ktorej využívanie za všetky zdravotné poisťovne dosahuje priemerne 98 percent. Od 1. januára 2025 však pre novelizáciu zákona lekári nemohli vypisovať pacientom zhruba 18 percent elektronických receptov a pacienti boli nútení pre opakované vystavenie receptu navštíviť ambulancie lekárov.
V praxi tak nielenže pacienti a lekári stratili komfort, ale zvýšili sa aj náklady zdravotných poisťovní, keďže lekári museli požiadavky pacientov vyriešiť osobne, čo predražilo poskytnutú zdravotnú starostlivosť a čakacie lehoty u lekárov narástli.
Aj keď NCZI tvrdí, že eRecept je opäť funkčný, stále nefunguje tak, ako v predchádzajúcom období. Nezmluvní lekári totiž stále nemajú možnosť predpisovať elektronické recepty. Legislatívnu úpravu, ktorá by to mohla vyriešiť, ministerstvo zdravotníctva stále nepredložilo, čo naďalej obmedzuje pacientov a poskytovateľov. Rezort tvrdí, že spôsob predpisovania e-receptov bude potrebne doriešiť technicky a je to náročnejší proces, ktorý je technologického charakteru a bude musieť byť všeobecne prijatý aj poisťovňami. „eRecepty sú zložité, systémy integrujú množstvo aktérov (lekári, lekárne, zdravotné poisťovne), čo komplikuje implementáciu komplexného riešenia naraz. Postupné odhaľovanie problémov – niektoré problémy sa objavia až po implementácii prvotných riešení a používaní v praxi,“ reagovalo ministerstvo zdravotníctva.
Ambíciou národného centra podľa informácií redakcie Medicína je vrátiť sa k vlastnému riešeniu eReceptu z roku 2018 a vynoviť ho napriek tomu, že nie je funkčný. Namiesto toho, aby pracovalo na sfunkčnení už existujúceho eReceptu.
Na otázku, kedy môžu pacienti počítať s funkčným eReceptom, národné centrum uviedlo, že službu eRecept neprevádzkuje. „Je to jediný systém v elektronickom zdravotníctve, ktorý prevádzkujú zdravotné poisťovne. To znamená, že NCZI nemalo a nemá možnosť ovplyvniť, aká časť funkcionality tohto systému bude dostupná. Preto sme v januári nemohli zabrániť tomu, že niektoré recepty nebolo možné vydať elektronicky. Aj keď tieto problémy vznikli mimo našej pôsobnosti, je nám ľúto, že spôsobili nepríjemnosti pacientom a lekárom,“ uviedla hovorkyňa centra Alena Krčová s tým, že eRecept, prevádzkovaný poisťovňami, nikdy nemal slúžiť nezmluvným lekárom. A napriek nesprávnym informáciám, ktoré odzneli k téme eReceptu, zostáva podľa nej faktom, že eRecept je produktom zdravotných poisťovní a NCZI nemá kontrolu nad tokom dát.
Zdravotná poisťovňa Dôvera zasa tvrdí, že postup, rozsah a obsah dát, ktoré sa vymieňajú medzi subjektami pri predpise dát určuje zákon a integračný manuál NCZI. „Tvrdenie, že NCZI nemá nič spoločné s prevádzkou, neplatí, ba je priam absurdné. To by sme mohli konštatovať, že Daňový úrad nemá kontrolu nad výberom daní, hoci dane posielajú daňovníci. Skrátka, informácie o predpisoch aj výdajoch liekov a pomôcok sa zapisujú vo finále do NZIS a NCZI poskytuje reporting k stavu eReceptov. NCZI priamo neposkytuje služby pre zápis, vyhľadanie a výdaj, ale určuje postup a pravidlá. Zmena zákona, ktorá čiastočne ochromila prístup k ereceptom pre nemalú časť populácie nebola iniciovaná ani poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ani žiadnou zdravotnou poisťovňou. Komplikáciu spôsobil práve nedomyslený zásah do legislatívy. Zmena zákona nie je o technickej kontrole nad tokom dát, ale práve o pravidlách. Zdravotné poisťovne opakovane upozorňovali na hroziaci problém v dôsledku zlej legislatívy iniciovanej zo strany NCZI. A ten aj na prelome rokov nastal a svojim spôsobom pretrváva dodnes,“ priblížil hovorca Dôvery Branislav Cehlárik.
Faktom však je, že podľa platnej legislatívy je NCZI zodpovedné za eZdravie vrátane eReceptu. Národné centrum je totiž podľa zákona správcom a prevádzkovateľom národného zdravotníckeho informačného systému. Zároveň je autorom zákona, ktorý definuje, aké dáta zdravotne poisťovne spracuvávajú. A ak NCZI obmedzí týmto zákonom rozsah dát, zdravotná poisťovňa sa musí podriadiť tomuto zákonu.
eLab vraj funguje naplno
Ďalšou funkciou, ktorú malo NCZI rozbehnúť naplno je eLab. Ide o funkciu, ktorá má umožniť laboratóriám zapísať záznam o výsledku z laboratórneho vyšetrenia. Takto sa má predchádzať duplicitným vyšetreniam a zároveň šetriť financie v zdravotníctve. Redakcia Medicíny sa opýtala NCZI, koľko poskytovateľov je plne integrovaných do tejto služby a koľkí využívajú elektronickú žiadanku na vyšetrenia.
Centrum totiž oficiálne neinformuje o tom, koľko laboratórií naplno využíva eLab, a tiež koľko výsledkov je zapísaných v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS), ktorý spravuje NCZI. Rovnako nie je známe, či sa poskytovatelia vedia dostať k týmto informáciám. Napríklad, NCZI verejne informuje o štatistikách používania eReceptu a eVyšetrenia. Pri eLabe tieto údaje nie sú verejne dostupné. Centrum redakcii Medicína odpovedalo, že reporting služby eLab plánuje zverejňovať 1. júla 2025.
„Od novembra 2024 prebieha pilotné testovanie, ktoré sa zameriava na optimalizáciu užívateľského rozhrania a zabezpečenie plynulého toku dát. NCZI taktiež oslovilo ďalších 25 laboratórií a 73 nemocníc a polikliník, pričom väčšina z nich prejavila záujem o spoluprácu pri nasadení eLabu. Aktuálne sú zapojené najväčšie laboratóriá, ktoré zapisujú výsledky. Proces zapojenia zdravotných poisťovní prebieha postupne, očakáva sa do konca druhého štvrťroku,“ odpovedala Alena Krčová. Kľúčovým faktorom úspechu využívania služby však bude aktívna účasť lekárov, ktorí by sa podľa centra mali informovať u svojich dodávateľov informačných systémov o možnostiach zapojenia do modulu eLab. Podľa NCZI v priebehu tohto roka laboratóriá zapísali zhruba 100-tisíc výsledkov do eZdravia a implementácia služby prebieha v súlade s časovým harmonogramom.
Centrum má mať podľa hovorkyne A. Krčovej hotové technické riešenie a údajne už spustilo roll-out služby po schválení potrebnej legislatívy (pozn. redakcie novela zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme).
Prax je však podľa informácií redakcie Medicína odlišná. Veľké laboratóriá na pracovných stretnutiach s NCZI mali implementované riešenie eLabu kritizovať. Údajne totiž nevedia využívať elektronický preukaz zdravotníkov a výsledky nevedia zapisovať do systému priamo pod poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Na eLab bolo pritom doposiaľ vynaložených 964 136 eur s DPH.
eVyšetrenie a kritika zo strany ambulancií
Ďalšou funkcionalitou NCZI je eVyšetrenie, ktoré centrum spustilo v roku 2019. To zase kritizujú ambulantní lekári, a to najmä pre problémy s e-výmenným lístkom. Všeobecní lekári ho odmietajú, pričom poukazujú na chýbajúce procesy z praxe. NCZI doposiaľ ich pripomienky nezapracovalo a nová verzia, ktorá by vyriešila elektronický výmenný lístok nebola implementovaná viac ako tri roky.
Elektronická dokumentácia je tak podľa lekárov neúplná, lekári sa nevedia dostať k relevantným údajom o pacientovi, čo zvyšuje riziko vzniku chýb a omylov. Vplyv to má aj na pacientov, ktorí si musia dokumentáciu nosiť so sebou v papierovej forme.
Pri eObjednávaní nesplnili zákon
Od začiatku roka 2025 vstúpila do platnosti tiež legislatíva o národnom objednávkovom systéme. NCZI síce deklaruje, že táto služba je funkčná, no lekári tvrdia, že nie je jasné, čo táto služba vlastne je a ako ovplyvní procesy od všeobecného lekára k špecialistovi. Rovnako podľa lekárov nie je jasné, aký je rozdiel medzi národným objednávkovým systémom a komerčnými objednávkovými systémami, ktoré lekári aktuálne v praxi využívajú.
„Služba eObjednanie funguje dlhodobo a v porovnaní s komerčnými objednávkovými službami je zadarmo. Pre pacientov je vypublikovaná na webovej stránke www.npz.sk a dostupné sú pre nich termíny, ktoré lekári vypublikujú. Práve tento fakt je aj limitujúcim faktorom pre využívanie služby,“ vysvetlila hovorkyňa NCZI.
Hovorca ministerstva zdravotníctva Andrej Wallner pre RTVS uviedol, že využívanie eObjednávania závisí od ochoty lekárov sprístupniť svoje kalendáre. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová dodala, že lekári si vyberaním poplatkov za objednávanie pacientov dofinancovávajú stratu, ktorú im spôsobuje štát. Pacient však cez národný portál nemá možnosť objednať sa k lekárovi na presný termín. Väčšina lekárov dokonca túto možnosť nemá ani aktivovanú a nevyužíva ju.
Čakacie listiny nefungujú
Problémové sú aj čakacie listiny. Jednou z kľúčových informácií, ktoré by mali pacienti podľa zákona vedieť, je dĺžka čakacích lehôt na výkony v nemocniciach. Informovať o tom má práve NCZI od začiatku roka 2025. Aj keď NCZI spustilo webovú stránku, tzv. Národný portál zdravia, neimplementovalo všetky potrebné zmeny a celkové dáta stále nie sú aktuálne. NCZI o tom informuje aj na webe. „Ospravedlňujeme sa, vzhľadom na prebiehajúce technické úpravy systému nie sú dáta v čakacích listinách aktualizované,“ píše centrum na svojej stránke. Podľa lekárov sa dokonca výpočty čakacích lehôt v niektorých prípadoch líšia od skutočných termínov v nemocniciach. Pacienti tak nedostávajú relevantné informácie o dĺžke „čakačiek“ na výkony.
NCZI však tvrdí, že legislatívne povinnosti k „eČakačkám“ sú realizované, teda platné a účinné od začiatku roka 2025. Zverejňovanie aktuálnych zoznamov na webovom sídle pre pacientov však muselo prejsť technickými zmenami, ktoré mali dosah na nasadenie. „Aktuálne sme vo finálnej fáze nasadenia a v priebehu apríla budú mať pacienti úplný prístup k informáciám o ich zaradení na čakacích zoznamoch,“ podotkla hovorkyňa centra A. Krčová. Faktom však je, že svoju zákonnú povinnosť NCZI nesplnilo ani pri tejto službe.
eDohody v nedohľadne
Od 1. marca 2025 majú kapitujúci lekári, teda všeobecní lekári, pediatri a gynekológovia, zákonnú povinnosť zasielať informáciu o dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do NCZI. Služba slúži na to, aby sa vyriešili roky staré problémy pri zmene lekárov a bolo jasné, ktorý lekár má za daného pacienta poberať kapitačnú platbu. Lekári však pre nefungujúci systém nemôžu dodržiavať zákon.
Národné centrum redakcii Medicína odpísalo, že v súčasnosti službu eDohody iba zavádzajú jednotliví prevádzkovatelia informačných systémov a NCZI so zdravotnými poisťovňami iba pripravuje a testuje naplnenie registra dohôd. Tento register sa podľa centra vytvára postupne, v niekoľkých krokoch, aby sa odstránili duplicitné, neaktuálne a nesprávne údaje v celom zdravotníckom systéme.
Lekári eDohodám vyčítali, že nemali možnosť si ho pilotne vyskúšať. „Referenčný register sa nedá tvoriť pilotnou prevádzkou. Komplexnosť tohto registra a rozsah zmien u vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by neumožnili otestovať celkovú funkčnosť systému,“ podotkla hovorkyňa.
Aj keď centrum zaslalo integračný materiál dodávateľom ambulantných informačných systémov s dostatočným predstihom, dodávatelia pre technické problémy nedokázali systém aplikovať. Výsledkom tak je, že lekári nie vlastnou vinou nedokážu dodržiavať zákon. Absurdnosť postoja NCZI sa prejavila tým, že centrum iniciovalo legislatívny odklad, aby poskytovatelia neporušovali zákon. Po novom by mali byť lekári povinní používať eDohody od 1. júna 2025. Ak sa však technické problémy do tohto dátumu nevyriešia, a poskytovatelia nebudú zasielať údaje priamo do NCZI, nebudú im poskytnuté financie za ošetrenie pacientov.
Neaktuálne štatistiky
Dlhodobým problémom národného centra sú podľa poskytovateľov aj neaktuálne ročenky. Kvôli administratívnej záťaži NCZI nespracúva dáta priebežne. Svedčí o tom aj posledná zverejnená ročenka, ktorá pochádza z roku 2022. Príkladom je tiež publikácia o incidencii zhubných nádorov, alebo takzvaný onkoregister, ktorého najnovšie dáta má NCZI z roku 2014.
NCZI tvrdí, že aktuálne pripravuje ročenku za rok 2023 a informácie, ktoré v nej budú, sú už niekoľko mesiacov zverejnené na webovom sídle centra v časti tematické štatistické výstupy. „NCZI nemá žiadnu legislatívnu povinnosť ročenku vydávať, robíme to v záujme edukácie a osvety. Navyše, ide len o prierezovú publikáciu,“ uviedla hovorkyňa pre Medicínu.
Kritika na neaktuálne dáta sa však objavuje aj z prostredia ministerstva zdravotníctva. Podľa členov Inštitútu zdravotníckych analýz sa pre neaktuálne dáta NCZI nastavujú zdravotné politiky ťažko a z toho dôvodu sa obracajú skôr na zdravotné poisťovne, keďže dáta z NCZI sú podľa ich názoru takmer nepoužiteľné. „Na ministerstve zdravotníctva ani nemáme poriadne zabezpečený prístup k dátam NCZI, na základe ktorých by sa dali politiky nastavovať. A nejde v tomto prípade iba o štátne politiky, ale aj o nastavenie cesty pacienta, vytváranie profilu pacienta, na základe ktorého by sa mala odvíjať jeho liečba či už prebiehajúca alebo budúca. Veľmi ťažko sa tieto úlohy napĺňajú, keď nemáme na ministerstve z čoho vychádzať a často môžeme naozaj iba hádať,“ vysvetlila Veronika Rybanská z Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva.
„Myslíme si, že tak ako dokážu rýchlo poskytnúť dáta zdravotné poisťovne, by ich malo vedieť poskytnúť aj NCZI, pretože disponuje všetkými našimi údajmi. Dodnes nebola vyvrátená pochybnosť, že by NCZI dodávalo niečo včas alebo v kvalite,“ povedala riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková.
Nové riešenia?
Napriek mnohým nefungujúcim službám podpísalo NCZI zmluvu za 9,3 milióna eur. Za tento rozpočet plánuje národné centrum zmeniť dodávateľa riešení a pracovať na nových projektoch.
Jedným z najväčších projektov je takzvané eZúčtovanie, ktoré má nahradiť funkčné zúčtovanie v zdravotných poisťovniach. Ide však o duplicitné riešenie a vynaložené financie by tak mohli byť použité na opravu už existujúcich služieb. Zdravotné poisťovne tvrdia, že implementáciou tejto funkcionality zostanú závislé od dát NCZI a nie je im jasné, akým spôsobom sa zlepší proces pre samotných lekárov a pacientov. Pretože ak NCZI nespracuje a neodovzdá dáta zdravotným poisťovniam včas, tie nebudú vedieť lekárom zaplatiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Pneumologička a ftizeologička Katarína Dostálová na konferencii ITAPA dodala, že väčšina ambulantných lekárov má viac než 50 rokov. „Keď sa spustí nová funkcionalita elektronického zdravotníctva, často ju nevedia ani identifikovať, nie to ešte používať. Zároveň, špecialisti nevidia zdravotnú dokumentáciu pacienta, čo je škoda. To znamená, ja sa musím všetko opakovane pýtať pacienta a žiadať od neho informácie nie raz v papierovej forme. Ak by boli informácie dostupné v eZdraví, ušetrilo by to množstvo času lekárov a pacientom a vyhli by sme sa chybovosti,“ povedala K. Dostálová.
Inštitúcia za 20 miliónov ročne
Štát financuje Národné centrum zdravotníckych informácií primárne cez zdravotné poisťovne. Každý rok štát vyčlení sumu, ktorú sú poisťovne povinné centru zaplatiť. Iba za posledné dva roky získalo NCZI celkovo 41 miliónov eur na prevádzku a rozvoj elektronického zdravotníctva, ktoré, ako sa zdá, naplno nefunguje.
Na otázku, akým spôsobom je NCZI financované, centrum odpovedalo, že má rozpočtové prostriedky na svoju činnosť výlučne zo zdroja 11H = Transfer od ostatných subjektov verejnej správy. „Vlastné zdroje z predaja knižničných služieb má NCZI v priemere vo výške 30-tisíc eur ročne. Z uvedených zdrojov rieši doplnenie knižničného fondu a potreby lekárskej knižnice. V súvislosti s participovaním na medzinárodných projektoch financovaných z medzinárodných grantov má NCZI v roku 2025 k dispozícií prostriedky z medzinárodných grantov, konkrétne na projekt NCPeH, 834 209,70 eura, na projekt HeDAB , 291 776,16 eura a na projekt TEHDAS, 30 506,98 eura,“ uviedlo NCZI.
Okrem príspevkov zo zdravotných poisťovní však získava NCZI peniaze zo štrukturálnych fondov a rôznych programov, pričom informácie sú dostupné v Centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Podľa verejne dostupných informácií má táto inštitúcia za projekty, ktoré začínajú v roku 2025 dostať 2,3 milióna eur na budovanie životných situácií pre organizáciu NCZI, 7,1 milióna eur za manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby, 33,2 milióna eur za privátny komunitný zdravotnícky cloud či 9,3 milióna eur za sanáciu kritickej infraštruktúry.
Napriek investovaným miliónom sú lekári nútení naďalej vypisovať papierovú evidenciu a v systéme dochádza k nízkemu zdieľaniu informácií. Možnosť nastavovať štátnu zdravotnícku politiku na základe dát Národného centra zdravotníckych informácií je tak otázna. „Zdravotné poisťovne majú záujem o to, aby príbeh NCZI bol úspešný. Pretože jediný úspešný príbeh NCZI je eRecept, ktorý centru dodala súkromná zdravotná poisťovňa,“ uzavrela D. Petríková.
