Jana Bittó Cigániková: Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa bude naďalej bankomatom pre politických nominantov
Finančný dohľad nad hospodárením zdravotných poisťovní bude naďalej oslabený. Koalícia nepodporila návrh zákona, ktorý mal Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prinavrátiť kompetenciu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán či nútenú správu v prípade poklesu vlastného imania pod zákonom stanovenú výšku 16,6 milióna eur. Pod túto hranicu sa dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa už niekoľkokrát. Ako uviedla poslankyňa strany SASKA Jana Bittó Cigánková, tento rok jej hrozí strata opäť, a to na úrovni 190 miliónov eur.
Návrh zákona predložila do parlamentu opozičná strana Sloboda a Solidarita. Cieľom poslancov bolo zvýšiť zodpovednosť zdravotných poisťovní a zabezpečiť pre nich dlhodobú schopnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť poistencom. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková v reakcii na rozhodnutie parlamentu uviedla, že vládni politici ponechali štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v pozícii bankomatu pre politických nominantov.
Idú proti sebe
Ambíciou vlády Roberta Fica, ktorú deklarovala aj v programovom vyhlásení je, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol spôsobilý adresne vykonávať dohľad a kontrolu nad hospodárnosťou, účelnosťou a efektivitou využívania zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Bez kompetencie úradu nariadiť ozdravný plán či uložiť zdravotnej poisťovni nútenú správu sa to vláde nemusí podariť.
Navyše, ministerstvo zdravotníctva koncom februára 2024 informovalo o pripravených 30 projektoch, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády. Jednou z ambícií rezortu bola tiež podpora dozornej funkcie úradu pre dohľad. „Úrad pre dohľad má mať silné postavenie v oblasti dohľadu a kontroly v rámci zdravotníctva. Kompetencie na to mnohé má, no niektoré mu boli odobraté. Najzávažnejšou bola kompetencia úradu naradiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán, respektíve nútenú správu v prípade náležitostí vlastného imania zdravotnej poisťovne. Veľmi radi by sme úradu túto funkciu prinavrátili. Hovoríme o veľmi jednoduchej a rýchlej legislatívnej zmene,“ povedal v tom čase štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
O tom, či by mal mať ÚDZS povinnosť alebo možnosť nariadiť ozdravný plán či nútenú správu mal rezort zdravotníctva rozhodnúť na jar 2024. Pokiaľ by však štát chcel posilniť mandát úradu pre dohľad, malo by ísť o povinnosť. „Úrad pre dohľad má mandát na vykonávanie kontroly. Pokiaľ sa naplnia legislatívne podmienky, mal by mať kompetenciu zasiahnuť. Ak by sa mu nariadila povinnosť, budeme musieť zaviesť aj ďalšie ochranné parametre,“ dodal štátny tajomník M. Štofko, pričom poznamenal, že ochranným parametrom nebude navýšenie kapitálového imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Po ani nie troch mesiacoch je však realita úplne iná. Úrad pre dohľad posilnenú kompetenciu nebude mať a zdravotným poisťovniam politici ponechali možnosť „šafáriť“ so zdravotnými odvodmi.
V minulosti návrh podporili, teraz ho odmietli
Úrad pre dohľad prišiel o právomoc nariadiť ozdravný plán, prípadne nútenú správu poisťovne koncom roka 2022, kedy parlament schválil novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Tá okrem oslabenia pozície ÚDZS zaviedla aj reguláciu zisku zdravotných poisťovní na úrovni jedného percenta z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného. Kým zisk zdravotných poisťovní parlament zareguloval, ich straty zostali po novom bez dohľadu a obmedzení.
Už v čase prijatia legislatívy vykazovala Všeobecná zdravotná poisťovňa stratu 154 miliónov eur. „Vtedajšia vláda na čele s hnutím OĽaNO vykastrovala zákon a zabránila tomu, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa musela vypracovať ozdravný plán. Doslova odrezala ruky úradu pre dohľad. Na čo máme úrad pre dohľad, keď nemá nástroje na to, aby dokázal urobiť poriadok v sektore,“ podotkol poslanec T. Szalay, podľa ktorého politici evidentne nepovažujú za problém, ak štátna zdravotná poisťovňa môže neefektívne hospodáriť. A ich postoj by sa zmenil, ak by sa do obdobných hospodárskych výsledkov dostali súkromné zdravotné poisťovne Dôvera či Union.
Strana SASKA v minulosti predložila pozmeňujúci návrh, ktorým chcela úradu vrátiť kľúčovú kompetenciu. V tom čase opozičné strany Smer-SD a Hlas-SD legislatívu podporili. Počet hlasov však nebol dostatočný, návrhu chýbala podpora zo strany hnutia OĽaNO (súčasné hnutie Slovensko) a hnutia Sme rodina. Paradoxne, obdobný legislatívny návrh, ktorý mal posilniť kompetenciu ÚDZS po novom v súčasnosti koaličné strany Smer-SSD a Hlas-SD nepodporili.
Poisťovniam v súčasnosti nič nehrozí
Podľa súčasnej legislatívy úrad pre dohľad nariadi zdravotnej poisťovni, aby predložila ozdravný plán, ak poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán. Aká veľká však musí byť odchýlka poisťovne od obchodno-finančného plánu, podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu nie je jasné, pretože metodické usmernenie, ktoré by to definovalo, neexistuje.
Ozdravný plán môže úrad pre dohľad nariadiť zdravotnej poisťovni aj vtedy, ak neplní povinnosti ustanovené zákonom, a keď vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť zdravotnej poisťovni plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia. Prípadne, ak nezabezpečuje platobnú schopnosť počas troch kalendárnych mesiacov v priebehu uplynulých 12 mesiacov. Takto vie poisťovňa prežiť prakticky v akejkoľvek strate, pokiaľ tri mesiace nemá problém s likviditou.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v čase, kedy Všeobecná zdravotná poisťovňa nespĺňala legislatívou dané podmienky a nemala zákonom stanovenú minimálnu výšku vlastného imania na úrovni 16,6 milióna eur, obhajoval svoju nečinnosť tým, že nemá kompetencie zasiahnuť a že jeho jedinou možnosťou je iba sledovať platobnú schopnosť poisťovne a napomínať ju.
Nútená správa zdravotnej poisťovne
Úrad pre dohľad môže nariadiť zdravotnej poisťovni aj nútenú správu, ak poisťovňa nesplní opatrenia ozdravného plánu, alebo ak úrad ozdravný plán, ktorý zdravotná poisťovňa predložila, zamietol. Dôvodom na zavedenie nútenej správy sú aj nedostatky v činnosti, ktoré ohrozujú fungovanie verejného zdravotného poistenia a ak akcionári poisťovne neprijali potrebné kroky na ich odstránenie. Prípadne, ak bolo voči zdravotnej poisťovni začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku.
