Súkromné vlastníctvo v zdravotníctve znižuje prevádzkové náklady o 20 percent v porovnaní s verejným vlastníctvom, tvrdí analytik INESS Lukáš Žemla vo svojej analýze s názvom Vplyv vlastníctva na finančný výkon nemocníc
Hlbšia analýza ukázala, že neefektívnosť je vyššia pri nemocniciach v štátnom vlastníctve. Zaujímavé sú podľa autora aj zistenia v oblasti ziskovosti. Výsledky analýzy naznačujú, že vplyv typu vlastníctva nie je taký jednoznačný. „V analýze nebol zistený štatisticky významný vplyv súkromného vlastníctva v porovnaní s verejným vlastníctvom. No podrobnejšia analýza ukázala, že súkromné vlastníctvo zvyšuje ziskovú maržu o 5,13 percentuálneho bodu v porovnaní so štátnym vlastníctvom,“ uvádza L. Žemla.
Z výsledkov štúdie je možné podľa analytika vyvodiť, že typ vlastníctva pozitívne ovplyvňuje nákladovú efektívnosť v prospech súkromných a regionálnych nemocníc v porovnaní so štátnymi nemocnicami. No vplyv typu vlastníctva na ukazovatele ziskovosti nebol jednoznačne preukázaný.
Čo vravia štúdie?
Závery analýz, ktoré skúmali rozdiely vo finančnej výkonnosti medzi súkromnými a verejnými nemocnicami, nie sú úplne jednoznačné. Niektoré štúdie potvrdili nadradenosť súkromných nemocníc z hľadiska finančnej výkonnosti a efektívnosti, iné potvrdili lepšie výsledky v prospech verejných nemocníc. A ďalšie nenašli žiaden významný vzťah medzi typom vlastníka a výkonnosťou nemocnice.
Analýza autora L. Žemlu skúma systém zdravotnej starostlivosti v inštitucionálnom kontexte. Autor sa zameral na ukazovatele ziskovosti, ktoré – aj keď na ne verejné nemocnice nie sú zamerané – sú stále pre tvorcov politík dôležité. „Dlhodobé straty vo verejných nemocniciach vedú k neustálym vládnym dotáciám, čo zaťažuje verejné rozpočty. Dobre riadené nemocnice znižujú závislosť od dotácií, čím sa zvyšuje udržateľnosť nemocníc aj verejných financií,“ vysvetlil. Okrem ziskovosti sa pozrel aj na nákladovú efektívnosť nemocníc. Aj tá je pre tvorcov politík dôležitá, keďže finančné problémy brzdia ich možnosť investovať do technológií, robiť štrukturálne zmeny či prilákať odborníkov.
Autor štúdie zahrnul celkovo 55 nemocníc, ktoré poskytujú všeobecnú zdravotnú starostlivosť, a vylúčil všetky špecializované nemocnice a nemocnice vo vlastníctve cirkvi.
V štúdii L. Žemla poukazuje na to, že verejný sektor zabezpečuje viac špecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť, kým súkromné nemocnice poskytujú najmä lokalizovanú, komunitnú starostlivosť. Svedčí o tom fakt, že verejné nemocnice sú kategorizované prevažne do štvrtej a piatej úrovne, kým tie súkromné na prvú či druhú úroveň.
Výsledky štúdie
Analýza dospela k viacerým záverom. Jedným z nich je, že priemerné prevádzkové náklady súkromných nemocníc oproti verejným nemocniciam sú nižšie, a to až do 70 percent. „Po zohľadnení viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú náklady nemocníc, sa rozdiel zmenší, no stále je výrazný, pričom náklady súkromných nemocníc sú v priemere o 20 percent nižšie. To podporuje myšlienku, že súkromné nemocnice sú nákladovo efektívnejšie,“ píše L. Žemla.
Analýza však nepotvrdila teóriu, že súkromné vlastníctvo má vyššiu ziskovosť v porovnaní s verejným. V oblasti prevádzkových nákladov analytik zistil, že regionálne a súkromné nemocnice majú nižšie prevádzkové náklady v porovnaní so štátnymi nemocnicami, aj po zohľadnení ďalších faktorov. V porovnaní so štátnym vlastníctvom regionálne vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 34 percent a súkromné vlastníctvo až o 41 percent. To naznačuje, že nemocnice riadené regiónmi či súkromnými subjektmi sú nákladovo efektívnejšie než tie, ktoré riadi štát. To poukazuje na potenciálnu neefektívnosť štátnych nemocníc.
Navyše po zohľadnení viacerých premenných sa ukazuje, že typ vlastníctva nemocnice nemá významný vplyv na rentabilitu aktív. Súkromné vlastníctvo má však významný vplyv na ziskovú maržu. „A v prípade ziskovosti boli rozdiely medzi skupinami nemocníc menšie, čo naznačuje, že vyššia nákladová efektivita sa plne nepremieta do ziskov, ale časť z nej ostáva v systéme,“ dopĺňa autor.
Prečo sú regionálne nemocnice efektívnejšie?
Podľa analytika časť 34-percentného zníženia prevádzkových nákladov, ktorú pripisuje regionálnemu vlastníctvu nemocníc, môže byť vysvetlená princípom subsidiarity. Znamená to, že politická decentralizácia zvyšuje ekonomickú efektívnosť. Záverom je, že miestne vlády vedia poskytovať služby efektívnejšie ako centrálna vláda.
Významný rozdiel medzi regionálnymi a štátnymi nemocnicami možno pripísať historickému procesu privatizácie na Slovensku. Mnohé súkromné nemocnice totiž vznikli zhruba pred 20 rokmi z regionálnych nemocníc, ktoré sa potýkali so zlými hospodárskymi výsledkami. „To znamená, že súčasné regionálne a súkromné nemocnice sú výsledkom selekčného procesu, ktorý sa uskutočnil, keď všetky tieto nemocnice boli spravované regiónmi a tie, ktoré boli v najhoršej finančnej kondícii, boli privatizované,“ vysvetľuje L. Žemla s tým, že to naznačuje dva závery. A teda že súčasná podobnosť nákladovej efektívnosti medzi nemocnicami vo vlastníctve regiónov a súkromnými nemocnicami je spôsobená zlepšením prevádzky súkromných nemocníc. A po druhé značný rozdiel v nákladovej efektívnosti medzi štátnymi a regionálnymi nemocnicami je čiastočne spôsobený tým, že len najlepšie regionálne nemocnice zostali pod správou krajov.
Tri teórie
Ako uvádza autor analýzy, existujú tri teórie, na ktoré sa odborníci odvolávajú pri argumentácii, prečo súkromné subjekty fungujú efektívnejšie v porovnaní s verejnými, respektíve so štátnymi.
Teória zastúpenia hovorí o tom, že manažéri v snahe o maximalizáciu vlastného úžitku uprednostňujú vlastné ciele pred cieľmi vlastníkov. Ak by sme túto teóriu premietli do nemocničného sektora, mohli by sme tvrdiť, že súkromné nemocnice môžu použiť zisky na meranie výkonu manažéra a prepojiť manažérovu mzdu so ziskami spoločnosti. Manažér je tak motivovaný konať v súlade so záujmami vlastníka. Na druhej strane verejné nemocnice sa nezameriavajú na zisk, a tým chýba meradlo výkonu manažéra alebo nie je spojené s finančnými výsledkami.
Teória vlastníckych práv zasa predpokladá, že súkromné podniky majú lepšie finančné výsledky. „Vlastníctvo spoločnosti zaručuje vlastníkovi právo kontrolovať spoločnosť a zároveň právo ponechať si zisky spoločnosti, čo je najväčší rozdiel v porovnaní s verejnými organizáciami,“ uvádza štúdia s tým, že časť zisku môžu inštitúcie prideliť manažmentu, čím ho motivujú prijímať rozhodnutia, ktoré budú maximalizovať finančnú výkonnosť spoločnosti.
Tretia, teória verejnej voľby opisuje zasa správanie politikov, ktorí konajú najmä vo vlastnom záujme, pričom majú sklon uplatňovať svoje ciele aj na verejné organizácie, ktoré sú pod ich vplyvom. No tieto ciele nemusia byť vždy kompatibilné s maximalizáciou zisku a efektívnosti. A súkromné nemocnice, ktoré nie sú ovplyvnené politickým tlakom, sa môžu viac zameriavať na dosahovanie lepších finančných výsledkov.
Autor štúdie na záver upozorňuje na to, že pri zohľadnení politickej situácie si štúdia vyžaduje opatrnú interpretáciu. „Ak je cieľom vládnej politiky na Slovensku zvýšiť nákladovú efektívnosť zdravotnej starostlivosti, mohla by byť preskúmaná myšlienka úpravy vlastníckej štruktúry nemocníc,“ píše L. Žemla.
Analýza poukazuje na to, že z ekonomického hľadiska by privatizácia štátnych nemocníc mohla viesť k zníženiu nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom by sa zachovala jej kvalita. Možnou alternatívou by bol aj prevod vlastníctva štátnych nemocníc na regióny, keďže výsledky naznačujú, že nemocnice vo vlastníctve regiónov môžu efektívnejšie spravovať náklady.
