Minister zdravotníctva Kamil Šaško prišiel s rozsiahlym, takmer 500-stranovým dokumentom s názvom Národná stratégia – Stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040. Otázne je, ako ho chce pretaviť do praxe
Ministerstvo na čele s Kamilom Šaškom pomenovalo vízie a riešenia strategických problémov, možné nástroje na riešenie nedostatku personálu, konkrétne opatrenia s vymedzením kompetentných inštitúcií a analýzu súčasného stavu ľudských zdrojov.
Dokument si stihol vyslúžiť kritiku zo strany opozičného poslanca za SaS Tomáša Szalaya. Ostatní poslanci – zdravotnícki experti politických strán sa k stratégii nevyjadrili. Dlhoročný analytik a lekár analýze vyčíta, že jej chýbajú merateľné ciele, neuvádza, koľko budú jednotlivé opatrenia stáť alebo odkiaľ na ne ministerstvo vezme peniaze. „Veľká časť opatrení je priamo v náplni práce ministerstva. Je fakt, že si svoje úlohy neplnilo. Ale teraz, keď už to napísali do neodpočtovateľnej stratégie, ich bude plniť?“ pýta sa poslanec.
Stratégia obsahuje celkovo 47 opatrení. No podľa T. Szalaya z nich sála totálna prázdnota a byrokratický formalizmus. Jedno z opatrení na stabilizáciu ľudí v sektore znie: „Ministerstvo preskúma, či na plnenie úloh vyplývajúcich zo stratégie nepotrebuje viac zamestnancov.“ Cieľom stratégie malo byť, ako čeliť nedostatku sestier. „Obávam sa však, že tento dokument neprinesie ani jednu novú sestru,“ tvrdí poslanec.
Nedostatočné a nekvalitné dáta
Ministerstvo v dokumente uvádza, že dlhodobé problémy slovenského zdravotníctva nie sú výsledkom jednorazových zlyhaní, ale odrážajú hlboký nesúlad medzi rastúcimi požiadavkami na zdravotnú starostlivosť a disponibilnými zdrojmi systému. Aktuálne analýzy poukazujú na viacero kľúčových oblastí, ktoré zásadne ovplyvňujú jeho efektívnosť, udržateľnosť a schopnosť reagovať na budúce výzvy.
Jedným zo základných nedostatkov je podľa rezortu absencia komplexných a integrovaných dát. Efektívne riadenie zdravotníctva si vyžaduje dostupnosť kvalitných a prepojených údajov, ktoré umožňujú identifikovať slabé miesta, optimalizovať alokáciu zdrojov a objektívne hodnotiť dosah prijatých opatrení. V súčasnosti však chýbajú robustné systémy zberu a analýzy dát, čo výrazne obmedzuje schopnosť strategického plánovania a implementácie dlhodobých reforiem. Je to fakt, ktorý rezortu vyčíta aj opozičný poslanec.
Nepriaznivý demografický vývoj
Kritickým problémom je aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom zdravotníkov na tisíc obyvateľov v regióne, pričom deficit je obzvlášť výrazný v prípade lekárov a sestier. Situáciu zhoršuje nepriaznivá veková štruktúra s vysokým podielom pracovníkov v preddôchodkovom a dôchodkovom veku. Tento trend poukazuje na nevyhnutnosť nielen doplnenia personálnych kapacít, ale aj systematického plánovania ich obnovy a udržateľnosti.
V zdravotníckych povolaniach bude do roku 2030 chýbať zhruba 10 300 zamestnancov. Do roku 2040 sa dopyt zvýši na približne 33-tisíc osôb, z ktorých bude takmer 58 percent na pracovných miestach v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V dôsledku súčasnej demografickej štruktúry zamestnancov v zdravotníckych povolaniach budú celkové potreby ľudských zdrojov rásť z približne 1 600 v roku 2026 až na 2 500 v roku 2038. Najväčší dopyt, až 70 percent, bude po sestrách (41 percent), lekároch (20 percent) a sanitároch (9 percent).
Budúci vývoj dopytu po zdravotnej starostlivosti bude ovplyvnený viacerými faktormi. Na jednej strane starnutie populácie priamo zvyšuje dopyt po starostlivosti, keďže starší pacienti vyžadujú častejšiu a komplexnejšiu starostlivosť. Na druhej strane celkový pokles populácie môže tento dopyt čiastočne tlmiť. Súčasne dochádza k znižovaniu miery hospitalizácií pri menej závažných diagnózach a k skracovaniu priemernej dĺžky hospitalizácie, čo poukazuje na meniaci sa charakter poskytovanej starostlivosti a rastúci význam ambulantného sektora a efektivity systému.
Zlé vyhliadky
Prognózy vývoja ľudských zdrojov sú však mimoriadne alarmujúce. Do roku 2040 bude slovenské zdravotníctvo potrebovať doplniť desiatky tisíc pracovníkov, pričom väčšinu tohto dopytu bude tvoriť takzvaný nahrádzajúci dopyt – teda kompenzácia prirodzených odchodov do dôchodku či iných foriem ukončenia pracovnej činnosti. Najväčší dopyt bude po sestrách.
Významnou bariérou rozvoja je aj technologické zaostávanie. Napriek projektom zameraným na digitalizáciu zdravotníctva zostáva implementácia moderných nástrojov, ako sú telemedicína, analýza veľkých dát či umelá inteligencia, nedostatočná. Zastarané procesy zvyšujú administratívnu záťaž zdravotníkov a znižujú efektívnosť ich práce, čím sa prehlbuje tlak na už aj tak obmedzené personálne kapacity.
Mladí odchádzajú do zahraničia
Závažným problémom je aj odliv talentov do zahraničia. Ide pritom nielen o absolventov medicínskych fakúlt, ale najmä o mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať zdravotnícke odbory do zahraničia a už sa nevracajú. Hlavným motivátorom sú lepšie pracovné podmienky a vyššie finančné ohodnotenie. Tento trend vedie k systematickej strate kvalifikovaných odborníkov, čo ďalej prehlbuje personálnu krízu v sektore.
Na problém nadväzujú aj kapacitné limity vzdelávacieho systému. Napriek rastúcemu záujmu o zdravotnícke profesie nie je systém schopný adekvátne reagovať, najmä z dôvodu nedostatočného financovania. To obmedzuje možnosti zvyšovania počtu študentov, ako aj modernizácie výučbových procesov a infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu budúcich zdravotníckych pracovníkov.
Paradoxne pritom existuje aj nevyužitý potenciál v podobe nezamestnaných zdravotníkov. Evidencia úradov práce zahŕňa tisíce osôb so zdravotníckym vzdelaním, ktoré by mohli relatívne rýchlo posilniť personálne kapacity systému. Ich efektívna reintegrácia však vyžaduje cielené opatrenia a flexibilné nástroje zamestnávania.
Stratégie na papieri
Napokon, jedným z najzásadnejších systémových zlyhaní je nedostatočná kontinuita strategického riadenia. Schválené stratégie a akčné plány často zostávajú len na papieri, bez dôslednej implementácie a kontroly plnenia. Absencia nadrezortného riadenia a koordinácie medzi jednotlivými sektormi navyše komplikuje efektívne využívanie ľudských zdrojov a bráni synergickému rozvoju systému.
Komplexnosť identifikovaných problémov poukazuje na potrebu zásadnej transformácie zdravotníctva na Slovensku. Bez systematického prístupu, založeného na dátach, stabilnom riadení a dlhodobej vízii, nebude možné zabezpečiť udržateľnosť systému ani jeho schopnosť reagovať na dynamicky sa meniace potreby spoločnosti.
Systémové opatrenia pre stabilizáciu
Súčasný stav zdravotníctva na Slovensku, charakterizovaný najmä nedostatkom kvalifikovaného personálu, si vyžaduje zásadný posun od krátkodobých a izolovaných riešení k systematickému a dlhodobo udržateľnému prístupu. Rezort vypracoval konkrétne opatrenia pre zvrátenie alebo aspoň zastavenie negatívneho trendu.
Jedným zo základných pilierov zmeny je integrácia dátových zdrojov. Efektívne riadenie zdravotníctva si vyžaduje jasne definovanú dátovú autoritu, ktorú by malo zastrešovať práve ministerstvo zdravotníctva. Nevyhnutné je prepojenie existujúcich dátových systémov, ich harmonizácia a pravidelná aktualizácia.
Technológie a telemedicína
Druhou zásadnou oblasťou je technologická transformácia. Zavádzanie moderných technológií vrátane telemedicíny a nástrojov umelej inteligencie má potenciál výrazne zvýšiť efektivitu zdravotníckeho systému. Digitalizácia procesov, ako je zber anamnézy či elektronická komunikácia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (napr. e-žiadanky, e-laboratórne výsledky či objednávacie systémy), môže znížiť administratívnu záťaž a umožniť zdravotníkom sústrediť sa na samotnú starostlivosť o pacienta.
Moderné vzdelávanie a kompetencie
Medzi opatreniami je aj posilnenie podporných profesií a zavádzanie nových pracovných rolí. Administratívni pracovníci, asistenti či podporný personál môžu prevziať časť rutinných úloh, čím odbremenia lekárov a sestry. Dôležitú úlohu zohrávajú aj špecializované profesie, ako sú klinickí farmaceuti či komunitné sestry, ktoré prispievajú k optimalizácii liečby a k poskytovaniu starostlivosti v prirodzenom prostredí pacienta. Tento prístup umožňuje efektívnejšie využitie vysokokvalifikovaného personálu tam, kde ho systém najviac potrebuje.
Kľúčovým faktorom udržateľnosti zdravotníctva je modernizácia vzdelávania. Ministerstvo navrhuje zvýšenie finančných investícií do školstva, rozšírenie kapacít študijných programov a zlepšenie kvality praktickej výučby. Nevyhnutné je aj zavedenie simulačnej medicíny, podpora pedagogických pracovníkov a budovanie moderných vzdelávacích centier na prípravu budúcich zdravotníkov. Dôležitým nástrojom môžu byť aj motivačné štipendiá viazané na následné pôsobenie v slovenskom zdravotníctve, ako aj aktívna propagácia zdravotníckych profesií medzi mladými ľuďmi.
Odmeňovanie personálu
Samostatnú kapitolu predstavuje optimalizácia odmeňovania a pracovných podmienok. Zvýšenie atraktivity sektora si vyžaduje transparentný a konkurencieschopný systém odmeňovania, ktorý zohľadňuje odbornú špecializáciu a nedostatkové profesie. Okrem finančných stimulov je dôležité zlepšovať aj nefinančné aspekty práce, akými sú flexibilita pracovných úväzkov, kvalita pracovného prostredia, bezpečnostné štandardy či podpora duševného zdravia.
Osobitnú pozornosť si zasluhujú opatrenia zamerané na návrat zdravotníkov zo zahraničia. Cielené programy by mali zahŕňať kariérne poradenstvo, finančné stimuly, ako napríklad príspevky na bývanie, a vytváranie kontaktu so slovenským zdravotníctvom už počas štúdia v zahraničí. Takýto prístup môže pomôcť zmierniť dlhodobý odliv kvalifikovaných odborníkov.
Navrhované opatrenia poukazujú na potrebu komplexnej reformy, ktorá presahuje jednotlivé segmenty zdravotníctva. Ich úspech bude závisieť od koordinovanej implementácie, politickej vôle a schopnosti systému adaptovať sa na meniace sa podmienky. Len systematický a dátovo podložený prístup môže zabezpečiť stabilizáciu ľudských zdrojov a dlhodobú udržateľnosť zdravotníckeho systému na Slovensku.
Evidencia personálu
Jednou z prioritných oblastí je integrácia a skvalitnenie dátových zdrojov. Kľúčovým krokom je zabezpečenie kompletného a systematického napĺňania Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Cieľom tohto opatrenia je získať presné a individuálne údaje o zdravotníckych pracovníkoch, ktoré presahujú rámec agregovaných štatistík. Takéto dáta sú nevyhnutné pre efektívne plánovanie kapacít, identifikáciu nedostatkových profesií a riadenie ľudských zdrojov v reálnom čase.
Ďalším zásadným krokom je legislatívne vymedzenie dátovej autority ministerstva zdravotníctva. Bez jasne definovaných kompetencií v oblasti zberu, spracovania a zdieľania dát nie je možné zabezpečiť efektívne riadenie systému. Cieľom tohto opatrenia je umožniť prístup k relevantným údajom z rôznych zdrojov vrátane Sociálnej poisťovne, informačných systémov trhu práce či údajov o voľných pracovných miestach v zdravotníckych zariadeniach.
Monitorovanie migrácie
Strednodobé ciele v oblasti ľudských zdrojov v zdravotníctve predstavujú kľúčový most medzi okamžitými stabilizačnými zásahmi a dlhodobou transformáciou systému. Ich hlavným cieľom je zlepšiť personálnu udržateľnosť zdravotníctva prostredníctvom modernizácie vzdelávania, optimalizácie kompetencií, lepšieho využitia dostupných kapacít a efektívnejšej organizácie práce zdravotníckych aj nezdravotníckych profesií.
Jednou z prioritných oblastí je systematické monitorovanie migrácie absolventov zdravotníckych škôl a pracovníkov do zahraničia aj v rámci Slovenska. Zavedenie takéhoto systému umožní presnejšie identifikovať odliv talentov a analyzovať dôvody odchodu zo systému. Tieto dáta sú nevyhnutné pre tvorbu účinných motivačných opatrení a stabilizačných politík.
Mentoring pre študentov
Významným nástrojom podpory vzdelávania a adaptácie mladých pracovníkov je zavedenie mentoringových programov, v rámci ktorých by starší študenti alebo žiaci podporovali mladších kolegov. Takýto prístup môže zlepšiť integráciu do štúdia, zvýšiť motiváciu a posilniť kontinuitu vzdelávacieho procesu.
Súčasťou strednodobých opatrení je aj modernizácia systému vzdelávania a ďalšieho profesijného rozvoja. Ide najmä o inovácie minimálnych štandardov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych povolaní, rozšírenie a aktiváciu študijných odborov, ako napríklad diplomovaná všeobecná sestra, a analýzu financovania stredných zdravotníckych škôl a pomaturitného štúdia. Cieľom týchto krokov je zvýšiť atraktivitu štúdia a zabezpečiť dostatočné kapacity pre budúce potreby systému.
Rezidenti a nezdravotníci
Dôležitou súčasťou personálnej politiky je aj posilnenie rezidentského štúdia v nedostatkových špecializáciách. Zabezpečenie jeho stabilného financovania predstavuje kľúčový nástroj pre doplnenie chýbajúcich odborníkov v systéme a zvýšenie dostupnosti špecializovanej starostlivosti.
Významnú úlohu zohráva aj rozšírenie personálnych kapacít prostredníctvom zapojenia nezdravotníckych profesií. Ide o pracovníkov v oblasti dlhodobej starostlivosti, opatrovateľov, administratívnych pracovníkov či sociálnych pracovníkov, ktorí môžu výrazne odbremeniť zdravotnícky personál a umožniť mu sústrediť sa na odborné klinické činnosti. Tento prístup reflektuje potrebu efektívnejšieho využitia dostupných ľudských zdrojov v systéme.
Zreálnenie výkonov na dopyt
Ďalším dôležitým krokom je revízia a aktualizácia zoznamu zdravotných a ošetrovateľských výkonov, najmä v oblasti primárnej, následnej a dlhodobej starostlivosti. Cieľom je lepšie prispôsobiť rozsah výkonov reálnym potrebám pacientov, znížiť tlak na ústavnú starostlivosť a podporiť kontinuitu liečby v komunitnom prostredí.
S tým súvisí aj posilnenie úlohy sestier s pokročilou praxou. Rozšírenie ich kompetencií v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby môže výrazne zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v komunitnom a dlhodobom segmente. Súčasťou tejto zmeny je aj diskusia o preskripčných právomociach a úhradových mechanizmoch z verejného zdravotného poistenia.
Opatrenia zahŕňajú aj prehodnotenie modelu samostatnej praxe viacerých zdravotníckych profesií, ako sú ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, nutričná terapia či dentálna hygiena. Cieľom je optimalizovať kompetenčné hranice, zlepšiť koordináciu starostlivosti a zároveň vyhodnotiť ekonomické dosahy takýchto zmien na systém verejného zdravotného poistenia.
Celkovo možno tieto opatrenia vnímať ako snahu o modernizáciu personálnej politiky v zdravotníctve, ktorá reaguje na reálne potreby systému – od nedostatku pracovníkov cez starnutie personálu až po meniace sa potreby pacientov. Ich úspech bude závisieť od schopnosti prepojiť vzdelávanie, legislatívu, financovanie a organizáciu práce do jedného funkčného a dlhodobo udržateľného celku.
Napriek rozsahu a tematickej komplexnosti stratégia pôsobí ako deklaratívny materiál než ako reálny plán zmeny. Identifikuje síce kľúčové problémy slovenského zdravotníctva pomerne presne, no ostáva otázne, či dokáže priniesť konkrétne výsledky v praxi. Skutočným testom tejto stratégie preto nebude jej obsah, ale schopnosť štátu pretaviť navrhované opatrenia do realizovateľných krokov, ktoré sa prejavia v stabilizácii personálu a reálnom zlepšení dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
