Skutočným problémom sa postupne stáva personálne zabezpečenie ambulancií, ich výkonnosť a najmä generačná obmena
Každoročné vyhodnotenie verejnej optimálnej siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti patrí medzi najdôležitejšie analytické materiály, ktoré poskytujú ucelený obraz o stave ambulantného sektora na Slovensku. Jeho význam pritom nespočíva iba v tom, že sumarizuje počty ambulancií alebo lekárov. Predovšetkým umožňuje objektívne posúdiť, či sieť ambulantných poskytovateľov dokáže zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v rozsahu a kvalite, ktoré zodpovedajú potrebám obyvateľstva.
Vyhodnotenie stavu verejnej optimálnej siete k 1. januáru 2026 ukazuje zaujímavý paradox. Na jednej strane sa potvrdzuje, že z pohľadu miestnej dostupnosti patrí slovenská ambulantná sieť medzi pomerne stabilné systémy. Väčšina obyvateľov má zabezpečený prístup k všeobecnému lekárovi, pediatrovi či gynekológovi v zákonom stanovenej dojazdovej vzdialenosti.
Na druhej strane sa čoraz výraznejšie ukazuje, že samotná fyzická existencia ambulancie ešte neznamená dostatočnú kapacitu systému. Skutočným problémom sa postupne stáva personálne zabezpečenie ambulancií, ich výkonnosť a najmä generačná obmena zdravotníckych pracovníkov.
Práve tento posun od otázky geografickej dostupnosti k otázke dlhodobej udržateľnosti predstavuje jedno z najvýznamnejších zistení tohtoročného hodnotenia.
Dostupnosť nie je jediným ukazovateľom
Pri hodnotení verejnej optimálnej siete sa neberie do úvahy iba počet ambulancií. Kapacita siete sa prepočítava na štandardizované ambulancie podľa rozsahu ordinačných hodín, personálneho zabezpečenia a ďalších parametrov, ktoré lepšie odrážajú skutočnú schopnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť. Tento prístup umožňuje odhaliť rozdiel medzi formálnou existenciou ambulancie a jej reálnou výkonnosťou.
Výsledky za rok 2026 ukazujú, že práve tento rozdiel je v niektorých segmentoch významný. Ambulancia môže byť zapísaná vo verejnej sieti, avšak skrátené ordinačné hodiny alebo nedostatočné personálne obsadenie znižujú jej reálnu kapacitu. Z pohľadu pacienta síce ambulancia existuje, no z pohľadu systému nemusí postačovať na zabezpečenie optimálnej zdravotnej starostlivosti.
Takýto spôsob hodnotenia zároveň poskytuje zdravotnej politike podstatne presnejší obraz o tom, kde je potrebné posilniť kapacity a kde postačuje zachovať existujúci stav.
Chýbajú stovky ambulacií
Vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých tvorilo verejnú sieť viac ako dvetisíc ambulancií, ktoré po prepočte predstavovali 2 129 štandardizovaných ambulancií. Napriek tomu optimálnu kapacitu spĺňali iba tri okresy Slovenska, pričom na dosiahnutie optimálneho stavu by bolo potrebné približne ďalších štyristo ambulancií.
Na prvý pohľad môže tento údaj pôsobiť alarmujúco. Pri interpretácii výsledkov je však potrebné rozlišovať medzi kapacitou siete a miestnou dostupnosťou. Hoci optimálna kapacita nie je vo väčšine okresov naplnená, všetci poistenci majú zabezpečený prístup k všeobecnému lekárovi v zákonom stanovenej dojazdovej vzdialenosti.
Inými slovami, problémom dnes nie je to, že by obyvatelia nemali ambulanciu vo svojom regióne. Väčšou výzvou je rastúce zaťaženie existujúcich ambulancií, ktoré môže viesť k vyššiemu počtu registrovaných pacientov na jedného lekára, dlhším čakacím lehotám či obmedzeným možnostiam prijímať nových poistencov.
Veková štruktúra je výzvou
Ak existuje ukazovateľ, ktorý si zaslúži mimoriadnu pozornosť, je to veková štruktúra lekárov. Priemerný vek všeobecných lekárov dosahuje 57 rokov a takmer štyria z desiatich lekárov už majú 63 rokov alebo viac. Naopak, lekári mladší ako štyridsať rokov predstavujú iba malú časť celého systému.
| Veková skupina | Počet lekárov |
|---|---|
| do 39 rokov | 267 |
| 40 – 49 rokov | 384 |
| 50 – 59 rokov | 572 |
| 60 – 69 rokov | 460 |
| 70 – 79 rokov | 471 |
| 80 rokov a viac | 58 |
| Spolu | 2 212 |
Tieto čísla nepredstavujú iba demografickú zaujímavosť. Sú predovšetkým signálom budúceho vývoja. V horizonte niekoľkých rokov možno očakávať prirodzený odchod významnej časti všeobecných lekárov do dôchodku. Ak nebude tento proces sprevádzaný dostatočným príchodom mladých lekárov do ambulantnej sféry, dnešné kapacitné problémy sa môžu ešte prehĺbiť.
Otázka generačnej výmeny sa preto stáva jednou z kľúčových tém primárnej zdravotnej starostlivosti.
Pediatria potvrdzuje podobný trend
Podobnú situáciu možno pozorovať aj vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast. Z hľadiska kapacity je situácia priaznivejšia ako pri všeobecných lekároch pre dospelých a deficit ambulancií je podstatne nižší. Rovnako pozitívne vyznieva aj hodnotenie miestnej dostupnosti. Bez zabezpečenej dostupnosti zostáva iba veľmi malý počet poistencov v piatich obciach okresu Humenné.
Ani pediatria sa však nevyhla nepriaznivému demografickému vývoju. Priemerný vek pediatrov dosahuje 59 rokov a takmer polovica z nich už prekročila vek 63 rokov. Ide o ešte menej priaznivú vekovú štruktúru ako pri všeobecných lekároch pre dospelých.
Preto možno očakávať, že zabezpečenie pediatrickej starostlivosti bude v nasledujúcom desaťročí výrazne závisieť od úspešnosti prípravy nových špecialistov a od motivácie mladých lekárov pôsobiť v ambulantnom sektore.
Údaje z gynekológie chýbajú
Výsledky hodnotenia gynekologickej ambulantnej starostlivosti sú relatívne priaznivé. Deficit ambulancií je nízky a miestna dostupnosť zostáva prakticky úplná.
Sieť primárnej gynekologickej starostlivosti tvorilo 622 poskytovateľov so 713 ambulanciami (737 štandardizovaných ambulancií po prepočte na 30 hodinový týždenný úväzok). Optimálna kapacita bola zabezpečená v 41 okresoch.
Ambulancie fungovali v 222 obciach a dostupnosť do 35 minút nemalo zabezpečenú len 81 poisteniek vo veku 15 a viac rokov, a to z obce Nová Sedlica v okrese Snina.
Zaujímavejším zistením je však skutočnosť, že nebolo možné komplexne vyhodnotiť personálne zabezpečenie siete. Dôvodom bolo nedostatočné nahlasovanie údajov zo strany poskytovateľov.
Špecialisti sú najväčšou výzvou
Najzložitejšia situácia pretrváva v špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ani jedna zo sledovaných odborností nedosiahla optimálnu kapacitu vo všetkých regiónoch Slovenska.
Sieť tvorilo 3 444 poskytovateľov s 6 673 ambulanciami (6 778 štandardizovaných ambulancií po prepočte).
V žiadnom z 42 druhov špecializovaných ambulancií nebola optimálna kapacita zabezpečená vo všetkých okresoch ani krajoch Slovenska, a to v žiadnej zo zdravotných poisťovní.
Najväčšie nedostatky sa opakovane koncentrujú v rehabilitačných ambulanciách, psychiatrii, klinickej psychológii a neurológii. Spoločným menovateľom týchto odborov je rastúci dopyt po poskytovaných službách. Starnutie populácie, rast počtu chronických ochorení aj narastajúce potreby v oblasti duševného zdravia spôsobujú, že tlak na tieto ambulancie bude pravdepodobne pokračovať aj v ďalších rokoch.
Analýza ÚDZS ukazuje dvojaký obraz slovenského ambulantného zdravotníctva. Na jednej strane je geografická dostupnosť všeobecnej starostlivosti pre dospelých aj deti prakticky vyriešená. Drvivá väčšina poistencov má lekára v dojazde do 25 minút. Na druhej strane chýba dostatočný počet ambulancií vzhľadom na reálnu záťaž a demografiu. Najmä pri všeobecných lekároch pre dospelých (chýba 408 ambulancií) a naprieč celou špecializovanou starostlivosťou, kde nedostatok je plošný a týka sa všetkých 42 odborov.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
