Alkohol, lieky, pervitín, kokaín, marihuana. Drogy sa nevyhýbajú ani lekárom a sestrám. Dôvodov je viacero: stres, tlak, nočné služby, vyhorenie. Na rozdiel od iných skupín sa však o závislostiach zdravotníkov takmer vôbec nehovorí
Tento článok nie je o kauze z plastickej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá nedávno rezonovala v médiách. Prípad dvoch lekárov, u ktorých vraj testy potvrdili prítomnosť drogy v tele, len odhalil to, čo sa v kuloároch a medicínskych kruhoch šepká už dlho. Sú zdravotníci, ktorí majú problém so závislosťou. A nejde len o alkohol. Stresová práca, obrovská zodpovednosť, hrozba vyhorenia a ľahký prístup k niektorým látkam – to všetko je len krok k závislosti.
Nie sme sami
Potvrdzujú to aj štatistiky zo sveta. Podľa štúdie publikovanej v Journal of Medical Regulation sa odhaduje, že pri 10 až 15 percentách lekárov sa počas kariéry rozvinie závislosť od alkoholu alebo drog, čo je podľa autorov štúdie porovnateľné alebo vyššie ako v bežnej populácii. Najčastejšie ide o alkohol, nasledujú opioidy. Obzvlášť rizikovou skupinou sú podľa štúdie anestéziológovia, a to najmä kvôli prístupu k silným liekom.
Ďalší americký prieskum s 1 943 lekármi ukázal tiež zaujímavé čísla: 18,9 percenta z nich priznalo rizikové užívanie alkoholu, tri percentá lekárov uviedli užívanie drog (vrátane rekreačných a liekov na predpis). Prieskum sa zameral aj na najrizikovejšie profesionálne skupiny – najviac rizikoví sa ukázali internisti a urgentní lekári.
Holandská štúdia z rokov 2011 až 2016 ukázala, že 0,3 percenta lekárov malo diagnostikovanú poruchu užívania návykových látok. Lekári boli podľa štúdie častejšie diagnostikovaní so závislosťou od sedatív a hypnotík než bežná populácia. Celkovo sedatíva a benzodiazepíny sa ukázali častejšie zneužívané než alkohol.
Prieskum s 1 093 lekármi vo Francúzsku ukázal, že 36,4 percenta lekárov z nich bolo kategorizovali ako „hazardných pijanov“. Len 2,9 percenta z nich konzultovalo svoju závislosť s odborníkom na závislosti, 56 percent však preukázalo záujem o odborné poradenstvo. Medzi hlavné dôvody, prečo percento tých, ktorí sa obrátili na odborníka, nie je vyššie, patrí popieranie problému, strach z odsúdenia, obavy o anonymitu, ale aj pokus o samoliečbu. Prieskum z roku 2014 z Dánska zase zistil, že rizikové pitie dosahuje 18,8 percenta lekárov a 3,2 percenta uviedlo rizikové užívanie drog. V Taliansku vykazovalo rizikové pitie dokonca 30 až 35 percent lekárov.
Prieskumy zisťovali aj to, ktoré špecializácie sú najviac náchylné na závislosť. Štúdie z Rakúska, Nemecka a zo Švajčiarska potvrdili vyššie riziko ťažkého pitia u chirurgov a internistov. Anestéziológovia sú zase náchylní na závislosti od opioidov a anestetík, niektoré štúdie uvádzajú 2,7-násobne vyššiu mieru než pri iných odboroch. V Dánsku prieskum zaznamenal pri 24 percentách lekárov internej a urgentnej medicíny rizikové pitie a 5,6 percenta lekárov z týchto odborov malo problém drogami. Aby sme to zhrnuli, v rámci Európy štatistiky ukazujú rizikové pitie pri 18 až 24 percentách lekárov, pritom vyššie čísla sú u internistov, chirurgov a urgentných lekárov.
Alkohol v službe? Nič výnimočné
Vráťme sa však na Slovensko. Staršia generácia lekárov si ešte pamätá benevolentný prístup v nemocniciach k alkoholu. „Ja som zažil ešte ,zlaté časy‘, keď sa v službe otvorila fľaša vína a vypila sa. Dvaja sme vypili fľašu vína, ale neboli sme opití. Iste, keď sa niekto veľmi opil, bolo to postihované. Ale to, že si dal lekár dve deci vína, to kedysi bývalo bežným štandardom. Dnes to tak už nefunguje, jednak každý chodí do práce autom, a ak dnes pacienti vidia, že lekár požil alkohol alebo inú látku a nie je v poriadku, zavolajú hneď políciu a rieši sa to,“ uviedol MUDr. Robert Vetrák.
Ako dodal, dôvodom, prečo niektorí lekári siahajú po alkohole alebo iných látkach, je to, že zdravotnícke povolanie je veľmi stresové. Lekári robia nočné služby, počas nich takmer nespia. „Veľké stresy majú najmä chirurgické odbory,“ uviedol. Bez stresu však podľa neho nie sú ani ostatné odbory, napríklad internisti. „Príde do ambulancie alebo na urgentný príjem pacient s bolesťami hrudníka alebo s bolesťami brucha. Lekárovi trvá minimálne polhodinu, kým sa v rámci diferenciálnej diagnostiky k niečomu dopracuje. Je to stres, pretože to môže byť len nejaký zápal povedzme nervu alebo ho seklo v krížoch. Ale môže to byť aj infarkt. Na to, aby sa k tomu dopracoval, potrebuje spraviť niekoľko vyšetrení, a ak nesprávne stanoví diagnózu, hrozí sťažnosť pacienta na úrade pre dohľad. Alebo si zoberme sestry, ktoré majú dvoj- alebo trojzmenné prevádzky. Fungujú na plný pracovný výkon, takže by vôbec nemali spať. Tým pádom ich biorytmus je rozhádzaný,“ dodal.
Okrem stresu a rozbitého biorytmu sa na tom podľa neho podieľa aj správanie niektorých pacientov, mnohí sú podľa Vetráka veľmi nepríjemní. „Celkovo je celospoločenská atmosféra veľmi zlá, medzi ľuďmi je veľa agresivity a arogancie. Vidíte to, keď idete v aute alebo do obchodu. A to sa prenáša aj do vzťahu pacient – lekár. Niektorí ľudia ten stres nedokážu dlhodobo spracovať prirodzeným spôsobom, napríklad športovaním alebo pri nejakom hobby. A riešia to konzumáciou alkoholu, prípadne inými látkami, ktoré sú už dnes dostupné. Nechcem obhajovať lekárov, ktorí užívajú psychotropné látky, len chcem poukázať na to, že ide o veľmi stresujúce povolanie a niektorí z nich ho odbúravajú neprirodzeným spôsobom, teda alkoholom alebo drogami,“ dodal.
Rozdiely oproti minulosti vidí aj riaditeľ bardejovskej nemocnice Marián Petko. „Keď to porovnám s obdobím do roku 1989, určite nastalo zlepšenie. Dovtedy to bolo oveľa voľnejšie, čo sa týka alkoholu. Ale čo sa týka drog, myslím si, že situácia je dnes horšia, ako bola vtedy, lebo dnes sú väčšie možnosti. Napríklad v prípade amfetamínových látok. Myslím si, že situácia môže byť horšia, ako sa tvárime,“ uviedol.
Ako dodal, mali by sa stanoviť pravidlá hry, keďže dostupnosť rôznych látok je relatívne veľmi dobrá, hlavne pre lekárov. „A nemyslím si, že to je raritná vec. Otázka je, čo s tým,“ uviedol Petko. Podľa neho by to v prvom rade mal riešiť regulátor, teda ministerstvo zdravotníctva. „Predpokladám, že riaditelia majú svoje smernice, ako postupovať v takých prípadoch a aké dôsledky vyvodiť. To však musí byť aj spoločenská téma a parametre by malo nastaviť ministerstvo zdravotníctva. Myslím si, že alkohol veľkým problémom nie je, hlavne u lekárov. Ale tváriť sa, že drogy neexistujú a že u nás ten problém nie je, by bolo falošné,“ dodal.
Bez dozoru
Kým však v nemocniciach sú závislosti podľa neho viac či menej pod kontrolou zamestnávateľa, v ambulanciách sú lekári „bez dozoru“. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov MUDr. Mariána Šótha sú však títo lekári pod dohľadom pacientov. „Ak lekár nemá zamestnávateľa, nikto mu nemôže ,nariadiť‘ test na alkohol alebo drogy spôsobom, aký platí pre zamestnancov. Ale myslím, že ak sa takéto javy vyskytnú v ambulantnej praxi, lekár prichádza o pacientov, čo vedie to k zániku poskytovateľa. Takéto informácie sa vždy veľmi rýchlo šíria,“ uviedol.
V asociácii sťažnosti nezaznamenal. „Ak sa vyskytli takéto prípady, sťažnosti smerovali na VÚC, SLK alebo sa privolala polícia. Následne sa problém rieši a môže byť ohrozená licencia takéhoto lekára,“ dodal.
Ale aj podľa neho sú závislosti od návykových látok u lekárov problém. „V dobe ,iba alkoholu‘ to bolo jednoduchšie. V súčasnosti sa závislosť od rôznych látok prejavuje veľmi nebadane a ťažko sa deteguje. V minulosti bolo cítiť alkohol a bolo vybavené, okamžite bol daný dôvod na ďalší postup. V súčasnosti, pokiaľ ide o iné návykové látky, to veľmi ťažko detegovať, zmeny prichádzajú pomaly, často nemusia byť hlavne v začiatku jednoznačné. Myslím, že to majú v tomto prípade zamestnávatelia ťažké, pretože ak ide o drogy, nemôžu jednostranne nariadiť testovanie. Musia získať súhlas zamestnanca alebo problém napríklad riešiť v súčinnosti s políciou,“ dodal.
V čase, keď ešte bol zamestnancom, zažil prípad kolegyne zamestnankyne, ktorá bola alkoholička. „Dokonca to bola manželka vedúceho. Bolo nutné to riešiť, ale našťastie to dopadlo dobre, pretože aj ona sama sa už chcela z toho dostať. Chodila k nám ráno pred prácou užiť antabus a ja som jej to podpisoval do knižky. To je ten pozitívny koniec, no nie vždy sa takého dočkáme,“ dodal M. Šóth.
Pohľad mladých lekárov
A ako problém s návykovými látkami vidí mladá generácia? Krátko po medializácii prípadu v UNB platforma Mladí lekári v rámci ich pravidelného reportu spravila anonymný poll. Ten ukázal, že lekári a študenti najčastejšie užívajú alkohol (49 percent), benzodiazepíny (20 percent) a stimulanciá (12 percent). Ako uviedol zakladateľ platformy MUDr. Tomáš Havran, on osobne sa počas svojho štúdia na lekárskej fakulte nestretol s kolegom, ktorý by mal problém s užívaním drog. „No z toho, čo zachytávam v rozhovoroch, sa ako problém častejšie spomínajú závislosti od anxiolytík a stimulačných liekov. Pravdepodobne pre ich relatívnu dostupnosť,“ uviedol.
Negatívnu skúsenosť nemal ani v nemocnici. „Počas školy som však vnímal, že niektorí pedagógovia boli pravidelne pod vplyvom alkoholu, všetci to vedeli a nikto to neriešil. Ani ja som sa vtedy neozval, čo by som dnes zrejme urobil inak. Vnímam, že zamestnávatelia, a z pohľadu študentov, ich fakulty, by mali jasne komunikovať, že takéto správanie je neprípustné, ponúknuť spôsob, ako ho bezpečne nahlásiť, a zároveň vytvárať mechanizmy na pomoc zamestnancovi a zabezpečenie profesionálneho prostredia,“ dodal.
„Obzvlášť rizikovou skupinou sú anestéziológovia, a to najmä pre prístup k silným liekom.“
Alkohol je podľa neho na ústupe, ale problém nie je zažehnaný. „Zároveň chcem veriť, že ak aj niekto experimentuje s psychotropnými látkami, robí to podľa možnosti zodpovedne a mimo pracovného prostredia, tak, aby to neovplyvnilo pacientov. Ale zároveň viem, že takéto problémy sa skrývajú, a keď sa neotvárajú, nemôžu sa riešiť. Potrebujeme bezpečný priestor, kde sa dá o tom hovoriť bez strachu, stigmy a hlavne v prospech pacientov aj samotných lekárov. Za závislosťami sa môžu skrývať ďalšie duševné problémy, vyhorenie alebo osamelosť,“ uviedol Tomáš Havran.
Rozoberá sa problém závislostí na lekárskej fakulte? „Zatiaľ som nezachytil, že by sa táto téma riešila systematicky. Najbližšie k nej majú podľa mňa aktivity prof. Bražinovej z LFUK zamerané na well-being zdravotníkov. V Mladých lekároch by sme túto tému radi časom otvorili širšie. Významne nám tu chýba kultúra, ale aj systém pre nahlasovanie obáv, že môže byť zdravotník ohrozený, napríklad aj závislosťou, alebo pacient nejakou neštandardnou komunikáciou či postupom lekára. Bez toho, aby sa nahlasovanie vnímalo ako nekolegiálne. Je to prvý krok k tomu, aby zamestnávatelia mohli tieto riziká adresovať a poskytnúť pomoc. V Spojenom kráľovstve ide o úplne bežnú prax na ochranu zdravotníkov aj pacientov,“ dodal.
Pomoc lekárom
Pomocnú ruku závislým lekárom podávajú okrem Spojeného kráľovstva aj iné krajiny. V USA existujú špecializované programy pre lekárov s poruchami užívania návykových látok, ktoré kombinujú liečbu a ich monitorovanie. Programy majú vysokú úspešnosť, pričom približne 80 percent lekárov sa po liečbe úspešne vráti k praxi. Takzvané Physician Health Programs (PHP) vznikli v USA koncom 70. rokov a rozšírili sa aj do Európy, fungujú v Španielsku, Nórsku, vo Švajčiarsku či v Spojenom kráľovstve. Cieľom programu je poskytnúť dôverný servis na rozpoznávanie a liečbu závislostí a duševných problémov, dlhodobejšie monitorovanie (tri až päť rokov toxikologické testy) aj integráciu liečby a pracovnej rehabilitácie bez automatickej straty licencie.
V spomínanom Spojenom kráľovstve veľmi dobre funguje program Practitioner Health Programme, ktorý ponúka diskrétnu podporu pre lekárov a zubných lekárov s duševným ochorením alebo so závislosťou, pričom 75 až 96 percent zaznamenalo výrazné zlepšenie mentálneho stavu po šiestich mesiacoch.
Vo Švajčiarsku a v Nórsku zaviedli špecializované služby na podporu lekárov, ktorí môžu vyhľadať pomoc bez obáv o stratu registrácie, s dôrazom na anonymitu. Vo viacerých krajinách sa téme závislosti lekárov venujú už na lekárskych fakultách.
V Španielsku funguje program na pomoc závislým lekárom od roku 1998. Do roku 2019 už pomohol viac ako päťtisíc lekárom s mentálnymi problémami alebo so závislosťami, pričom zhruba 90 percent účastníkov úspešne ukončilo liečbu a vrátilo sa do praxe. Programy vo Francúzsku a v ďalších krajinách podporujú liečbu problémového pitia, najčastejšie vzdelávanie a preventívne služby organizujú krajské lekárske komory.
Ako je to na Slovensku
V rámci tejto témy sme oslovili aj viaceré naše nemocnice. Ak aj nejaký problém u svojich zamestnancov zaregistrovali, väčšinou išlo o alkohol (anketa na strane 5). „Náhodné kontroly sa vykonávajú pravidelne každý mesiac, vždy na inom oddelení. V prípade konkrétneho podozrenia je zamestnávateľ oprávnený vyzvať zamestnanca na vyšetrenie. Tento krok však nikdy nerobíme z ,podozrenia‘, ale z dôvodu ochrany zdravia pacientov, pracovnej bezpečnosti a až po vyhodnotení situácie,“ uviedol hovorca novozámockej fakultnej nemocnice Ján Baček. Ako dodal, zaznamenané prípady v ich nemocnici sú výnimočné, a ak sa objavia, ide najčastejšie o alkohol. „Ostatné typy návykových látok sa v minulosti nevyskytli alebo neboli preukázané,“ upresnil.
Aj v Národnom ústave detských chorôb robievajú pravidelné kontroly dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov. „Ale preverujeme aj prípadné podozrenia na iné návykové látky,“ uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická s tým, že nezaznamenali pozitívny výsledok.
Zdravotníci podľa riaditeľa pre ústavnú zdravotnú starostlivosť v sieti Agel MUDr. Vladimíra Dvorového sú pod obrovským tlakom vychádzajúcim z charakteru, ako aj odbornej a emočnej náročnosti zdravotníckeho povolania. „S tým súvisí aj téma mentálneho zdravia zdravotníckych pracovníkov a problém zneužívania návykových látok. Pomáhajúce profesie sú z tohto pohľadu vo vysokom riziku,“ uviedol. Ako dodal, určite každé zdravotnícke zaradenie má skúsenosť so zamestnancom, ktorý čelil problémom s návykovými látkami. „Reakcia na problém závisí od toho, či sa ho podarí identifikovať včas. Životná situácia každého zdravotníka sa môže zmeniť aj náhle. Preto sa snažíme v rámci medicínskych kolektívov o budovanie tímovosti a všímavosti voči kolegom. Ak vieme identifikovať problémy včas, vieme poskytnúť aj pomoc a asistenciu pri riešení problémov. Je to výrazne lepšie ako čeliť problému vyplývajúcemu z poškodenia pacienta alebo nevhodného správania zdravotníka pod vplyvom návykovej látky,“ dodal.
Náhodné kontroly pravidelne robí aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. „Doposiaľ neevidujeme ani podozrenie na závislosť u konkrétneho zamestnanca. V prípade, že by UNLP zaznamenala u kontrolovaného zamestnanca, že bol pod vplyvom návykovej látky, tak v zmysle platných právnych predpisov a interných noriem UNLP musí tento zamestnanec povinne opustiť pracovisko,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová. Ako dodala, ak by zamestnanec sám priznal, že má problém s nadmernou konzumáciou alkoholu alebo iných návykových látok, UNLP mu poskytne odbornú pomoc.
„Uvedomujeme si, že práca zdravotníka patrí medzi psychicky najnáročnejšie povolania. Každodenná práca s ľuďmi kladie vysoké nároky na komunikáciu, a teda aj na zvládanie stresu a celkovo náročných situácií. Môže sa stať, že sa náročná práca skombinuje s osobnou krízou zamestnanca, čo občas vyústi do kritických momentov, ktoré môžu človeka priviesť až na hranu závislostí. V Rooseveltovej nemocnici pracuje 2 700 zamestnancov, a preto je reálny predpoklad, že sa naši zamestnanci môžu priamo stretnúť s prejavmi závislostí. V nemocnici máme zavedený štandardizovaný postup, ako v takýchto prípadoch konať, pričom realizujeme aj preventívne kontroly formou dychových skúšok,“ uviedla hovorkyňa banskobystrickej fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje.
Všetky oslovené nemocnice zároveň potvrdili, že pre zamestnancov organizujú rôzne školenia na zvládanie stresových situácií. „V rámci interného vzdelávania kladieme dôraz aj na psychohygienu, zvládanie stresu a komunikáciu. Sériu takýchto školení sme absolvovali pred rokom. Viaceré oddelenia aktívne spolupracujú s našimi psychológmi. V budúcnosti by sme radi rozšírili systém podpory pre zamestnancov vrátane preventívnych programov a workshopov,“ uviedol hovorca novozámockej nemocnice.
V Národnom ústave detských chorôb realizujú školenia zamerané na zvládanie stresových situácií, riešenie záťažových situácií, ako efektívne reagovať v krízových situáciách. „Školíme zamestnancov v asertívnej komunikácii, ako zvládnuť psychickú záťaž na pracovisku a iné. Samozrejmosťou sú aj bezpečnostné školenia, keďže takéto riziká reálne hrozia. Školenia realizujeme formou prednášok alebo obľúbených zážitkových skupín,“ upresnila Dana Kamenická.
Aj v nemocniciach patriacich do siete Agel v rámci prevencie a udržania mentálneho zdravia realizujú podľa Vladimíra Dvorového školenia pre personál, ktoré učia zvládať stres a komunikovať s pacientmi, aby predchádzali emočnej záťaži a súvisiacim rizikom vyhorenia. Banskobystrická nemocnica zase od mája vytvorila novú pozíciu pracovného psychológa. „Jeho úloha bude širokospektrálna – od individuálnych konzultácií cez pomoc v adaptačnom procese nových kolegov až po vedenie interných tréningov zameraných na komunikačné zručnosti, zvládanie stresu či osobnostný rozvoj,“ dodala hovorkyňa nemocnice.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
