Zdravotníctvo by malo byť stabilnou a predvídateľnou oblasťou. Jednotliví hráči by mali vedieť, s akými podmienkami majú počítať, aby pacientom doručili čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najlepších podmienok
Zdravotníctvo by malo byť stabilnou a predvídateľnou oblasťou. Jednotliví hráči by mali vedieť, s akými podmienkami majú počítať, aby pacientom doručili čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najefektívnejších podmienok.
Realita je však iná. Zdravotné poisťovne začiatkom roka nevedia, ako im ministerstvo zdravotníctva prikáže prerozdeliť financie, ambulantný a nemocničný sektor sa snažia vyrokovať s poisťovňami najlepšie podmienky a pacient je v systéme často stratený. K takejto realite neprispieva legislatívna smršť, ktorá sa neraz preženie zdravotníckymi zákonmi.
Príliš rýchle zmeny na poste ministra
Analytici INESS sa pozreli na desať kľúčových zdravotníckych zákonov. Od poslednej veľkej reformy slovenského zdravotníctva v roku 2004, za ktorou stál bývalý minister Rudolf Zajac, sa vo funkcii ministra vystriedalo 20 politikov. Ako uvádza analytik Martin Smatana, od roku 2020 máme na Slovensku nového ministra každých deväť mesiacov.
„Ak sa pozrieme na krajiny Európskej únie s najlepšími zdravotnými výsledkami, tak sú to bez výnimky tie štáty, ktoré majú najviac stabilný leadership v zdravotníctve. Je to logické. Časté zmeny vo vedení ministerstva vedú ku krátkodobému mysleniu, transakčným vzťahom a ultimátne vedú k tomu, že sa prakticky žiadna reforma nedotiahne a robí sa mnoho prchkých či dočasných rozhodnutí,“ uvádza analytik M. Smatana na sociálnej sieti.
Analytici INESS uvádzajú, že ak nominanti na poste ministra zdravotníctva sami očakávajú, že ich mandát bude iba dočasný, prirodzene im chýba motivácia pripravovať dlhodobejšie plány. Ak boli dokonca do funkcie povolaní nečakane, je takmer nemožné, aby v krátkom čase pripravili premyslenú a odbornú reformu. Táto personálna nestabilita sa následne prenáša do celého sektora zdravotníctva, keďže so zmenami na poste ministra dochádza k obmene v manažérskych funkciách v príspevkových organizáciách ministerstva.
Mikromanažment nikam nevedie
Stanovisko M. Smatanu potvrdzuje aj analýza odborníkov INESS. Dôvodom, prečo je podľa nich dôležité upozorňovať na legislatívne zmeny, je, že príliš časté novelizácie nesvedčia o premyslených systémových zmenách, ale o ad hoc zásahoch a snahe o mikromanažment.
Dosvedčuje to počet zmien v zákonoch. Medzi rokmi 2004 až 2024 totiž analytici INESS zaznamenali až 686 novelizácií v desiatich najdôležitejších zdravotníckych zákonoch. Najviac zmien prinieslo obdobie pandémie medzi rokmi 2020 až 2022, keď sa tieto zákony zmenili 186-krát. Od ukončenia pandémie sa proces novelizácie zvoľnil a v rokoch 2023 a 2024 ich bolo iba 83.
„Počet novelizácií za jednotlivé roky síce mierne kolíše, no po trende nárastu – výrazne ovplyvnenom pandémiou – vidíme návrat k hodnote podobnej roku 2019. Roky 2023 a 2024 sa vyznačujú podobnou legislatívnou aktivitou ako obdobie pred pandémiou,“ uvádzajú analytici.
Priemerne sa zdravotnícke zákony menili 33-krát každý rok. Rekordným rokom, keď parlament odsúhlasil najväčší počet obmeny pravidiel, bol rok 2022. Každý zákon bol v tomto roku zmenený priemerne osemkrát.
Obdobie po pandémii prinieslo zmiernenie tempa zmien, no z dlhodobého hľadiska stále ostáva nadpriemerné. Napríklad v roku 2023 pripadalo 3,9 novelizácie na jeden zákon. V roku 2023 to už bolo 4,4.
Ktorý zákon sa mení najčastejšie?
Zákonom s najvyšším počtom novelizácií je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (578/2004), ktorý bol podľa analytikov zmenený v období rokov 2004 až 2024 až 135-krát. „Zároveň ide o najčastejšie novelizovaný zákon s priemernou frekvenciou 6,43 novelizácie za rok,“ dodávajú odborníci.
Na druhom mieste sa umiestnil zákon o zdravotných poisťovniach (581/2004). Ten sa zmenil celkovo 131-krát a priemerne viac než šesťkrát ročne. Tretím najčastejšie obmieňajúcim zákonom je zákon o zdravotnom poistení (580/2004). Za 20 rokov sa zmenil 109-krát a ročne priemerne päťkrát.
Na opačnej strane spektra sa umiestnil zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov (363/2011). Tento zákon sa za posledných 13 rokov zmenil iba 22-krát a priemerne sa ročne novelizuje zhruba jedenkrát.
Prečo sa menia tak často?
Stovky legislatívnych zmien podľa analytikov nedokázali naplniť pôvodné ciele reformných zákonov z roku 2004. „Naopak, slúžili k ich deformácii. S odstupom šiestich rokov, žiaľ, platí toto hodnotenie stále,“ dodávajú s tým, že hoci štatistiky ukázali pokles počtu zmien v rokoch 2023 a 2024, je potrebné ich čítať v kontexte. Počas pandemických rokov totiž došlo krátkodobo k prudkému nárastu legislatívnych zásahov do zdravotníctva.
Po ustúpení pandémie nasledovalo prirodzené spomalenie zmien, ktoré bolo doplnené piatimi mesiacmi úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. „No i tak počet zmien v rokoch 2023 a 2024 prevýšil historický priemer,“ zhodnotili analytici.
Nestabilné prostredie
Výsledkom legislatívnej smršte je nestabilita. V rokoch 2022 až 2024 sa na poste ministra zdravotníctva vystriedali štyria nominanti a krátke obdobie viedol rezort poverený predseda vlády. Odborníci uvádzajú, že v takomto prostredí nie je ďalší nárast počtu novelizácií prekvapením. Ale je dôsledkom systémovej neukotvenosti a absencie dlhodobého smerovania.
„Zdravotnícky systém na Slovensku sa dlhodobo nachádza v stave, ktorý mu bráni v akomkoľvek predvídateľnom rozvoji. Zákony, ktoré mali slúžiť ako pevný rámec fungovania sektora, sa rokmi zmenili na mozaiku nejednotných, nejasných a často protichodných úprav,“ podotýka analýza.
Namiesto komplexných reforiem tak prichádzajú do systému drobné zásahy a legislatívny mikromanažment, ktorý síce reaguje na aktuálne problémy, no vytvára neprehľadný legislatívny terén, ktorý nevytvára vhodné prostredie pre dlhodobo budovaný systém.
Systémový posun by si vyžadoval viac než iba ďalšiu novelizáciu zákonov. Potrebuje návrat k stabilnému a logickému systému, v ktorom by legislatíva odrážala jasne rozdelené kompetencie, predvídateľné vzťahy medzi aktérmi a funkčný dohľad. Keďže tieto stavebné prvky v systéme chýbajú, nie je možné posúdiť výsledky žiadneho opatrenia. „A o transparentnosti či zodpovednosti nemôže byť ani reč,“ dodávajú analytici.
Slovenské zdravotníctvo nebrzdia nedostatočne obmieňajúce sa zákony. Práve naopak. Zmena zákonov už nie je premysleným krokom, ktorý by sa celé roky nemenil, ale bežnou rutinou, ktorá stráca význam. A čím viac zásahov pribúda, tým menšiu majú váhu na zmene trajektórie.
„Zmysluplné reformy nevznikajú z potreby niečo zmeniť, ale z vízie, kam chceme sektor dostať. Bez tohto kompasu bude slovenské zdravotníctvo aj naďalej uprostred legislatívneho labyrintu, v ktorom sa mení všetko, len nie jeho podstata,“ uzavreli analytici INESS.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
