Nadpriemerný počet úväzkov majú napríklad lekári urgentnej medicíny, plastickí chirurgovia, patológovia či neurochirurgovia
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) sa pozrel na to, pre koľkých zamestnávateľov pracujú lekári na Slovensku. Ukázalo sa, že takmer polovica lekárov pracuje aj pre ďalšieho zamestnávateľa.
O probléme vedľajších úväzkov lekárov, najmä nemocničných, sa hovorí už dlho. Analýza Martina Rajňáka z NKÚ však priniesla aj konkrétne čísla. Vyplýva z nej, že v roku 2024 pracovalo pre viac ako jedného zamestnávateľa až 42 percent z približne 21-tisíc lekárov. K údajom sa dopracovali na základe dát od Sociálnej poisťovne.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) už vlani v analýze Revízia výdavkov na nemocnice upozornili na to, že v roku 2023 malo až 49 percent lekárov trinástich fakultných a univerzitných nemocníc nejaké vedľajšie príjmy zo závislej činnosti.
Najnovšia analýza NKÚ ukázala, že viacúväzkoví lekári kombinovali prácu v štátnych a súkromných zariadeniach. Väčšina z nich pracovala pre dvoch zamestnávateľov (12 343), no našli sa aj lekári s viac ako piatimi úväzkami (103). Viaceré úväzky majú častejšie muži než ženy.
NKÚ našlo aj extrémne prípady. Napríklad lekára, ktorý popri práci v štátnom zariadení poberal menšie platby od približne desiatich zdravotníckych zariadení, pričom hlavný príjem mal z IT firmy dodávajúcej riešenia pre zdravotníctvo.
Ďalší lekár mal nadštandardný plat v regionálnej nemocnici, no zároveň zarábal stovky až tisíce eur mesačne aj v ďalších viac ako piatich zdravotníckych zariadeniach. NKÚ objavil aj lekára s príjmami zo siedmich ambulancií či lekára, ktorý pracoval v národnom ústave, zároveň pôsobil v ďalších troch zariadeniach a učil na dvoch vysokých školách.
NKÚ opísalo aj prípad lekára, ktorý poberal plný plat vo fakultnej nemocnici, zároveň dostával štvorciferné sumy z dvoch súkromných zariadení a menšie príjmy aj z ďalších približne piatich zdravotníckych zariadení.
Posudkoví lekári aj plastickí chirurgovia
Medzi lekárov, ktorí majú najviac zamestnávateľov, patria súdni lekári, hygienici a posudkoví lekári. Nadpriemerný počet úväzkov majú aj lekári urgentnej medicíny, plastickí chirurgovia, patológovia či neurochirurgovia. Viaceré úväzky majú aj ortopédi, gastroenterológovia, rádiológovia a gynekológovia a pôrodníci, ale aj niektoré pediatrické špecializácie.
„Typickým prípadom je osoba v dôchodkovom veku, ktorá má jeden hlavný pracovný pomer, napríklad v Sociálnej poisťovni, v nemocnici alebo v ambulancii a popri tom má uzavreté zmluvy s mnohými subjektmi napr. obcami, kde vykonáva posudkovú činnosť. Často sa u týchto lekárov vyskytuje kombinácia posudkového lekára so všeobecným lekárom, ale aj s inými špecializáciami“, uvádza NKÚ.
Najviac lekárov s viacerými úväzkami má Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, Univerzitná nemocnica Bratislava, Národný onkologický ústav, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Lekárov s viacerými úväzkami majú aj fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Trnave, Nitre, Trenčíne či v Prešove.
Lekári s viacerými úväzkami najčastejšie pôsobia v menších súkromných zariadeniach, napríklad v rádiodiagnostike alebo estetickej medicíne.
Potrebná náprava
Podľa NKÚ sa na viacnásobné úväzky lekárov dá pozerať z viacerých uhlov. „Na jednej strane môžu viacnásobné úväzky napomáhať výmene skúseností a vedomostí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti navzájom, či medzi zdravotníckymi a vzdelávacími inštitúciami. Na druhej strane sa však otvárajú otázky možných negatív. Príkladom môže byť otázka, či lekári s viacnásobnými úväzkami odvádzajú výkon adekvátny poberanému platu“, upozornili kontrolóri.
S témou súbežných úväzkov súvisí podľa NKÚ aj riziko účelového presmerovávania vybraných prípadov do súkromných zariadení.
Viacnásobné úväzky lekárov sa podľa NKÚ musia začať riešiť. „Zo zistených a popísaných údajov je zrejmé, že otázka viacnásobných súbežných úväzkov lekárov je aktuálna a je potrebné sa ňou zaoberať. Cieľom nebolo hodnotiť, či je existencia viacnásobných úväzkov lekárov dobrá alebo zlá. Avšak popísané extrémne prípady, ktoré dátová analýza odhalila, ukazujú, že systém nie je nastavený optimálne a treba uvažovať nad opatreniami, ktoré by takýmto extrémom zamedzili“, uviedol NKÚ v správe.
NKÚ preto odporučilo ministerstvu zdravotníctva, aby do auditov nemocníc zahrnulo aj kontrolu súbežných úväzkov lekárov.
„NKÚ SR taktiež odporúča MZ SR, aby ako garant štátnej zdravotnej politiky vytvorilo taký legislatívny rámec, ktorý by v oblasti viacnásobných úväzkov zdravotníckych pracovníkov zabezpečoval dostatočnú mieru transparentnosti“, uviedli analytici. NKÚ zároveň odporúča upraviť pravidlá pre lekárov, ktorí popri práci v nemocniciach učia na univerzitách.
Úväzky chceli riešiť
Problém s úväzkami nemocničných lekárov chceli riešiť už pred rokmi Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), kedy sa dohadovalo prvé memorandum s lekárskymi odbormi. Nemocnice už vtedy kritizovali vládu Eduarda Hegera za to, že po dohode s LOZ zaviedla platový automat bez jasných pravidiel pre lekárov s viacerými úväzkami. ANS tvrdila, že vyššie platy sa mali týkať len lekárov s plným úväzkom, s výnimkou pedagogickej činnosti.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško pritom koncom roka 2024 pri podpise nového memoranda s LOZ sľúbil, že nasledujúci rok využije na to, aby sa úväzky lekárov auditovali a tým lekárom, ktorí nedosiahnu potrebnú výšku úväzku, štát nebude garantovať mzdu.
„A z toho zákona vypadnú úplne. Máme názor, že neberieme právo lekára mať aj súkromnú prax, takzvané jednodňovky, a podobne, ale je to dodatočný zárobok a pre takýchto lekárov sa garancia mzdy nebude uplatňovať už vôbec,“ vysvetlil vtedy minister K. Šaško.
Aj UHP vlani upozornilo v Revízii výdavkov na nemocnice na problém súbežných úväzkov lekárov v štátnych nemocniciach. Rezort zdravotníctva však problém úväzkov nakoniec neriešil.
Odborári tvrdia, že väčšina úväzkov sa týka vzdelávania. „Podľa analýzy NKÚ drvivá väčšina úväzkárov v nemocniciach sú lekári s úväzkom na lekárskych či zdravotníckych fakultách. Napríklad v UNB je bežné, že takzvaný školský lekár, profesor, docent má úväzok v nemocnici, ďalší na Lekárskej fakulte UK a tretí na LF SZU. Túto anomáliu má okrem iného riešiť zákon o univerzitných nemocniciach, ktorý sme žiadali pri výpovediach a vláda nám ho sľúbila,“ reagoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský pre Postoj. Tým by sa podľa neho drvivá väčšina úväzkov lekárov vyriešila.
Jeho tvrdenie však nesedí. Údaje NKÚ totiž ukazujú, že lekári s viacerými úväzkami najčastejšie pôsobia v menších súkromných zariadeniach.
Na úväzky upozornila aj VšZP
Na neprehľadnosť v úväzkoch upozornila aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Tá vlani v marci odhalila v rámci kontroly u zmluvných poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti (JZS) odhalila, že desať percent pracovísk a 15 percent poskytovateľov zamestnáva výhradne lekárov zo štátnych nemocníc. U približne tretiny poskytovateľov a 26,5 percenta pracovísk tvoria lekári zo štátnych nemocníc polovicu a viac personálu.
„Ak by lekár skutočne pracoval na plný úväzok v nemocnici a súčasne na plný úväzok aj v rámci pracoviska JZS, znamenalo by to, že denne odrobí 16 a viac hodín, čo nie je v ľudských silách dlhodobo udržať,“ poznamenala poisťovňa.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
