Kým nemocnici v Michalovciach stačilo na jeden hospitalizačný prípad 2 117 eur, Nemocnici sv. Michala sa to podarilo drahšie, až za 3 203 eur, uvádzajú analytici
Súhrnná správa spoločnosti PwC o stave štátnych nemocníc vyvolala kritiku a pochybnosti. Kritici jej vyčítajú, že nezohľadňuje viaceré faktory, ktorými sú nemocnice špecifické. Napríklad počet personálu, príjmy od zdravotných poisťovní a ďalšie.
Audit, objednaný ministerstvom zdravotníctva však nie je jediným materiálom, ktorý sa fungovaniu štátnych nemocníc venuje. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) minulý rok zverejnil rozsiahlu analýzu s názvom Revízia výdavkov na nemocnice, v ktorej analytici ministerstva financií pomenovali konkrétne problémy, s ktorými nemocnice zápasia. Redakcia Medicíny pripomína najzávažnejšie zistenia z nich.
Potrebná transformácia na akciové spoločnosti
O transformácií na inú právnu formu, než je príspevková organizácia rezortu upozorňujú analytici naprieč sektorom, vrátane odborníkov z ÚHP. Analytici pripomínajú, že žiadny poskytovateľ nezanikol kvôli zmene právnej formy na akciovú spoločnosť. „Práve naopak, ozdravil svoje hospodárenie, aj vďaka tomu, že pri jeho založení získal lepšie prostriedky, ako mal k dispozícii predtým,“ píšu odborníci.
„Akciová spoločnosť je obchodnou spoločnosťou s jednoznačne definovanými povinnosťami s určenou zodpovednosťou za výkon nemocníc. Funguje podľa detailnej právnej úpravy ukotvenej v obchodnom zákonníku, ktorá vytvára tlak na zodpovednú prípravu obchodno-finančných plánov a dôsledného mesačného reportingu umožňujúceho vykonávať včasné opatrenia v prípade pochybení v jej hospodárení,“ píše ÚHP.
Zároveň, transformácia by povolila väčšiu voľnosť vo forme prenajímania priestorov aj za podiel na obrate nájomcu. Teraz nemocnice takúto možnosť nemajú. Rovnako by sa tým výrazne zvýšila transparentnosť nemocníc.
Akciové spoločnosti by rovnako podľa analytikov umožnili delené vlastníctvo medzi viaceré inštitúcie, ako napríklad ministerstvo zdravotníctva, financií, hospodárstva, prípadne vyššieho územného celku, prípadne na konkrétne lekárske fakulty. Prispelo by to k aktívnejšej spolupráci kľúčových aktérov a väčšiemu dohľadu, ale tiež k väčšej stabilite.
„Transformácia štátnych nemocníc bola v závere roka 2024 odmietnutá Lekárskym odborovým združením (LOZ) a bola jednou z kľúčových podmienok LOZ pre stiahnutie výpovedí lekárov v nemocniciach,“ pripomína ÚHP.
Nízka nákladová efektívnosť
Odborníci z ÚHP uvádzajú, že nemocnice musia zlepšiť hospodárnosť využitia peňazí, ktoré dostávajú. Medzi porovnateľnými nemocnicami totiž zistili výrazné rozdiely v efektivite. „Priestor na jej zvýšenie je najmä v osobných nákladoch, a nákupoch liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a techniky,“ uvádzajú. Celkový potenciál však nevedeli presne vyčísliť, keďže na to neexistujú vhodné dáta z nemocníc.
Pri nákladovej efektivite uvádzajú konkrétny príklad. Analytici porovnali dve nemocnice v rovnakej úrovni. Kým nemocnica v Michalovciach dokázala ošetriť pacienta, resp. jej stačilo na jeden hospitalizačný prípad 2 117 eur, Nemocnici sv. Michala sa to podarilo drahšie, až za 3 203 eur. Odborníci dopĺňajú, že časť rozdielov vysvetľuje komplexnosť nemocníc a ich rozdielne zameranie či zaradenie v sieti nemocníc.
Alebo detská nemocnica v Košiciach spotrebuje na jednotku výkonu o 46 percent menej zdrojov, ako detská nemocnica v Banskej Bystrici. Aj by sa nemocnice s nadpriemernými nákladmi na jednotku výkonu dorovnali na priemer svojej skupiny, 19 nemocníc ministerstva by uvoľnilo 27 miliónov eur. Ak by zároveň znížili náklady na úroveň najefektívnejšej nemocnice zo skupiny, dokázali by ušetriť dokonca až 168 miliónov eur v prípade 19 nemocníc a 135 miliónov eur za 13 štátnych nemocníc.
„Celková výška neefektivity môže byť vyššia. Výpočet potenciálu je totižto založený na porovnaní nemocníc, ktoré podľa OSN spadajú do rovnakej skupiny. Predpokladom teda je, že v každej skupine je aspoň jedna nemocnica efektívna,“ konštatujú odborníci v analýze.
Stále menej sestier a viac lekárov
Aj táto analýza ukázala, že počet zamestnancov nemocníc rastie, no počty hospitalizačných prípadov nie. Najviac narástol počet administratívnych pracovníkov (39 percent), ale aj počet lekárov (o 22 percent).
Osobné náklady pritom tvoria 56 percent z celkových nákladov nemocníc a podľa analytikov predstavujú najväčší potenciál zvýšenia efektivity. Pomer sa však nevzťahuje na každú nemocnicu. Napríklad v Univerzitnej nemocnici Bratislava je na úrovni 49 percent a v žilinskej nemocnici na úrovni 64 percent.
Nemocnice pritom nijak nesledujú bočné úväzky svojich lekárov. Pritom až 49 percent z nich malo v roku 2023 vedľajší príjem zo závislej práce. Viac ako polovica bočných zárobkov bola zo slovenských vysokých škôl (51 percent). Priemerný vedľajší príjem všetkých lekárov v nemocnici bol 1 102 eur za mesiac. Vedľajší príjem vyšší ako 2 000 eur mesačne v roku 2023 malo takmer 461 nemocničných lekárov. Analytici nemocniciam odporúčajú sledovať úhrn úväzkov svojich lekárov a dbať na efektívne a spravodlivé využitie ich pracovného fondu, vrátane adekvátneho ohodnotenia za výkonnosť. Aj preto by mal byť podľa nich platový automat platný od roku 2023 prehodnotený.
Aj analytici rezortu financií konštatujú, že rizikovým v nemocniciach je počet sestier. „ Do hrubého európskeho priemeru by ich chýbalo od 3 100 (priemer EÚ 27 štátov) do 7 200 ( priemer EÚ 14 štátov) a do naplnenia slovenských minimálnych štandardov 48 2 605 (12 percent z potrebného počtu). Počet sestier v nemocniciach mierne klesá a vďaka rastúcemu počtu lekárov, ktorý nie je veľmi vzdialený od ostatných krajín, tak výrazne klesá ich podiel na jedného lekára,“ podčiarkuje analýza. Stále väčší nedostatok sestier bude v budúcnosti ešte zvyšovať pracovnú záťaž, čo zvyšuje riziko ich ďalších odchodov.
Napriek vyšším priemerným platom sa Slovensku nedarí zvyšovať atraktivitu povolania zdravotných sestier. Dáta ukazujú, že priemerné mzdy sestier pracujúcich vo všetkých nemocniciach dosiahli podľa OECD v roku 2021 1,3 násobok priemerných miezd v hospodárstve, v 13 fakultných a univerzitných nemocniciach takmer 1,5 násobok.
Plat sestier v koncových nemocniciach tak narástol z 1 047 v roku 2015 na 2 093 eur v roku 2023, čo je nárast o 100 percent. Priemerné mzdy sa pritom v rovnakom období zvýšili z 883 na 1 433 eur, čo je nárast o 62,3 percenta.
Pre nízku atraktivitu povolania je aj klesajúci záujem o štúdium a nízka retencia, teda udržanie absolventov odborov ošetrovateľstva. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v analýze konštatuje, že napriek zvyšovaniu platov klesol počet absolventov odborov ošetrovateľstva za posledných desať rokov o viac ako polovicu. Navyše až polovica z nich sa ani nezapojí do zdravotníctva na dlhšie ako päť rokov.
Za veľa peňazí „málo muziky“
Analýza rezortu financií zistila, že napriek rastúcim výdavkom do zdravotníctva sa výsledky zlepšujú pomaly a Slovensko zaostáva najmä v odvrátiteľnej úmrtnosti. Hospitalizácie sú podľa dát častejšie a dlhšie a využitie lôžkového fondu podpriemerné. „Nemocnice dlhodobo operujú s nákladmi presahujúcimi ich výnosy, dôsledkom čoho sa neustále zadlžujú aj napriek pravidelnému dofinancovaniu zo strany ministerstva zdravotníctva. Štát k ich oddlžovaniu nepristupuje systémovo a preto hrozia pokuty od Európskej komisie,“ píše analýza.
Podiel výdavkov, ktoré smerujú do nemocníc je na Slovensku v porovnaní s priemerom iných krajín nižší, pričom počet akútnych lôžok je viac. Z celkových výdavkov na zdravotníctvo tvoria náklady na nemocničnú časť starostlivosti skoro tretinu. Slovensko na ňu dáva o čosi menej, napríklad v 2,1 percenta HDP roku 2021. Priemer Európskej únie sa pritom pohyboval v tom istom roku na úrovni 2,5 percenta HDP.
Nízka miera obložnosti lôžok pritom naznačuje, že ich je na Slovensku neprimerane veľa. Počet akútnych lôžok klesá iba pomaly a ich obložnosť je podpriemerná oproti Európskej únii.
Obsadenie lôžok je pritom podľa analytikov dlhodobo nízke. A krajiny s najlepšími výsledkami dosahujú vysokú mieru obložnosti. Napríklad OECD odporúča ideálnu mieru obsadenia lôžok na úrovni 85 percent. Kým prílišná obsadenosť môže ohroziť akútnych pacientov, nízka miera vypovedá vo všeobecnosti o neefektívne využívaných materiálnych či personálnych zdrojoch, prípadne o ich nedostatku.
Výnosy slovenských nemocníc z verejného zdravotného poistenia dlhodobo podľa analýzy nepokrývajú ich náklady a pravidelne si dofinancované a oddlžované. Kľúčové sú osobné náklady, ktoré tvoria najväčšiu časť nákladov nemocníc. Až 2,5 násobne prevyšujú najväčšiu kategóriu lieky, medicínske služby a materiál. Ich rast podľa analytikov dlhodobo predbieha rozpočtované nárasty, čo prispieva k zadlžovaniu nemocníc.
Slabá vyjednávacia pozícia
Z finančných plánov vyplýva, že každá štátna nemocnica každoročne plánuje straty vo výške niekoľko desiatok miliónov eur. Finančné plány nemocníc pritom nie sú zohľadňované pri príprave rozpočtu verejného zdravotného poistenia a rezort ich iba pasívne od nemocníc zbiera.
„Významnú časť mzdových nákladov (až okolo 30 percent) tvoria tie nad rámec legislatívy v podobe kolektívne a individuálne vyjednaných podmienok,“ píšu analytici. Práve toto je dôvod, pre ktorý riaditelia štátnych nemocníc upozorňujú na to, že vyššie mzdy lekárov nie sú kryté zo štátneho rozpočtu. Zdravotné poisťovne totiž v objemoch zohľadňujú iba zákonom stanovenú výšku mzdy. Nie výsledky kolektívneho a individuálneho vyjednávania, ktoré výrazne navyšujú mzdy.
Nové podmienky odmeňovania, ktoré zaviedol tzv. platový automat od 1. januára 2023 výrazne zvýšil mzdy zdravotníckeho personálu a zvýraznil tlak na náklady nemocníc. Priemerná mzda lekára v nemocniciach sa v roku 2023 zvýšila o 26 percent. Koeficienty, podľa ktorých sa lekárov mzdy počítajú, sa navýšili najmä seniornejším lekárom.
Nemocniciam sa podľa odborníkov nedarí ustrážiť so svoje náklady ani vyjednávať so zdravotnými poisťovňami tak, aby boli ich náklady kryté dostatočnými výnosmi. Riaditelia sú často menení a skúsenosti s vyjednávaním im často chýbajú. Nákladovú efektívnosť má zlepšiť vyššia transparentnosť v hospodárení nemocníc a v úhradových mechanizmoch a proces vyjednávania so zdravotnými poisťovňami.
Príliš časté zmeny
Riaditelia najväčších nemocníc sa striedajú takmer každé dva roky. Podľa odborníkov je krátke zotrvanie na manažérskych postoch jeden z dôvodov, prečo sa nerenovujú budovy nemocníc. Ako uvádza, stavebné projekty si vyžadujú viacročnú prípravu a viditeľné výsledky sa dostavia najskôr o tri roky.
Krátke funkčné obdobia riaditeľov najväčších nemocníc totiž môže znižovať ochotu a možnosti nemocníc otvárať konfliktné vyjednávania alebo spúšťať dlhodobé projekty. Analýza jasne pomenúva fakt, ktorý je v sektore zdravotníctva pri niektorých prípadoch verejným tajomstvom. Tvrdí, že výberové konanie je často iba formalitou a väčšinou sa na ponúkanú pozíciu hlási iba jeden uchádzač.
„Vo väčšine prípadov je to súčasný, dočasne poverený riaditeľ nemocnice. Dočasne povereného riaditeľa vymenuje ministerstvo zdravotníctva a je poverený riadením do riadneho výberového konania, najdlhšie na dobu šiestich mesiacov,“ uvádza štúdia.
Výberové konania musí ministerstvo zverejňovať na svojej webovej stránke najneskôr tri týždne pred začatím. O výsledkoch informuje rezort na svojom webe, no ľahko dohľadateľné sú iba najaktuálnejšie výsledky. Napríklad zápisnice o priebehu konania dostupné nie sú. Rezort zverejňuje iba zloženie komisií. A projekty úspešných uchádzačov tiež nie sú zverejnené vždy.
Medzi požiadavkami na post riaditeľov najväčších nemocníc sa uvádza iba päťročná prax. Ministerstvo zdravotníctva však nedefinuje, akú prax by mal kandidát mať. Zároveň sú podľa štúdie zvýhodnení uchádzači zvnútra organizácie.
Zmeny vo vedení fakultných a univerzitných nemocníc sú príliš časté, aj v porovnaní so zahraničím. Ako príklad uvádzajú analytici Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorej vedenie sa za 12 rokov zmenilo až osemkrát. Kým v jej českom náprotivku, fakultnej nemocnici v Motole, sa za rovnaký čas vystriedali iba dvaja riaditelia.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
