Podľa analýzy malo 461 nemocničných lekárov vedľajší príjem vyšší ako 2 000 eur mesačne v roku 2023
Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo analýzu vplyvov dohody Lekárskeho odborového združenia a vlády SR na rozpočet, podľa ktorého priemerný hrubý plat lekárov bude v roku 2025 na úrovni 5 650 eur mesačne pri odpracovaných deviatich hodinách denne, čo je iba o hodinu dlhšie, ako je bežná osem hodinová pracovná doba.
Podľa dokumentu je priemerná pracovná doba lekára v nemocnici na Slovensku 167 hodín mesačne. Z tohto času odrobí lekár 120,4 hodiny v bežnom pracovnom čase a priemere 46,6 hodiny nadčasu.
Ministerstvo zdravotníctva počíta s priemernou hodinovou mzdou lekárov v nemocniciach pre rok 2025 počas riadneho pracovného času na úrovni 31,41 eura. Za nadčasy však dostanú lekári zaplatené viac. Za jednu hodinu nadčasu by mali podľa rezortu dostať priemerne 40,09 eura.
Podľa analýzy malo 461 nemocničných lekárov vedľajší príjem vyšší ako 2 000 eur mesačne v roku 2023. Analýza zahrnula iba zárobky zo závislej práce, príjmy z podnikania tu neboli zohľadnené. Niektorí nemocniční lekári však pracujú aj vo svojich ambulanciách, z ktorých rovnako môžu získavať aj iné ako mzdové príjmy, ako napríklad podiel na zisku.
O súbežných úväzkoch nevedia
Ako uvádzajú analytici ÚHP v analýze, nemocnice prakticky nesledujú bočné úväzky svojich lekárov. Pritom až 49 percent z nich malo v roku 2023 nejaký vedľajší príjem zo závislej práce. Ako uviedol šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič na konferencii Vizionári, problémom nie je samotný vedľajší úväzok lekárov, ale nedodržiavanie pracovnej doby, počas ktorej lekár musí byť prítomný v nemocnici.
Ako uviedla riaditeľka banskobystrickej nemocnice a podpredsedníčka Asociácie štátnych nemocníc Miriam Lapuníková na konferencii Vizionári, každý štatutár nemocnice má kompetenciu schvaľovať alebo neschvaľovať vedľajšie úväzky lekárov. „Asociácia štátnych nemocníc nesleduje bočné úväzky svojich lekárov. V Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici to úplne presne zmapované nemáme. Viem povedať, že je to niekde na úrovni 30 percent. Ale neviem garantovať, že takýto súhlas si odo mňa pýtal každý jeden lekár,“ povedala M. Lapuníková, ktorá má podobný názor na vedľajšie úväzky ako predseda ÚDZS Michal Palkovič. Riaditeľka nemocnice tvrdí, že nie je problém, pokiaľ má lekár vedľajší úväzok, ak je počas pracovnej doby v nemocnici.
„Ale je tu iný uhol pohľadu. Skracovali sme pracovnú dobu, aby nedochádzalo k lekárskym omylom, a aby nedochádzalo k preťaženiu lekárov. Tak sa pýtam, či je žiadúce, aby tí lekári pracovali aj niekde inde, okrem nemocnice. Je to etická otázka, ktorá je na zváženie. Pretože potom nemôžeme hovoriť o tom, že lekári sú vyčerpaní počas práce v nemocnici,“ povedala M. Lapuníková.
Mzdy sú najnákladnejšie
Pre udržateľnosť financovania systému zdravotníctva analytici navrhujú prehodnotiť mechanizmy zavedené v platovom automate, ktorý platí od roku 2023. Ten garantuje zdravotníkom každoročnú valorizáciu miezd bez ohľadu na výkon, odbornosť, náročnosť práce a ostatných podmienok. Takzvaný platový automat zohľadňuje počet opracovaných rokov a atestácie. Odborníci mu vyčítali najmä to, že neobsahuje zložku, ktorá by motivovala lekárov či iných zdravotníckych pracovníkov k vyššej produktivite a efektívnosti.
Mzdy lekárov tvoria v štátnych nemocniciach najväčšiu časť nákladov, ktoré navyše rastú rýchlejšie, než sú rozpočtované. So závermi prišiel Útvar hodnoty za peniaze, ktorý spadá pod ministerstvo financií. Plánované náklady 13 štátnych nemocníc prevyšovali v roku 2024 plánované výnosy z verejného zdravotného poistenia o 609 miliónov eur. Po započítaní ostatných výnosov bola ich očakávaná strata v ich finančných plánoch 335 miliónov eur.
„Kým ich rozpočtovaný kumulatívny nárast medzi rokmi 2015 až 2023 bol 89 percent, 13 fakultným a univerzitným nemocniciam sa zvýšili v priemere o 130 percent. Podobný nárast zaznamenali aj viaceré veľké súkromné nemocnice,“ píše sa v analýze. Napríklad pri zostavovaní rozpočtu v rokoch 2015 až 2023 štát nepočítal ani s rastom počtu zamestnancov v nemocniciach, ktorého počet sa medzičasom navýšil.
Dáta, na ktoré ÚHP upozorňuje ukazujú, že počet zamestnancov nemocníc síce rastie, no počty hospitalizačných prípadov nie. Dáta ukázali, že zamestnanosť v štátnych veľkých nemocniciach rástla medzi rokmi 2015 a 2022 o 15 percent. Najviac narástol počet asistentov (o 35 percent) a nezdravotníckeho personálu (o 33 percent).
Až 30 percent mzdových nákladov štátnych nemocníc pritom tvoria tie nad rámec legislatívy, v podobe kolektívne a individuálne vyjednaných podmienok. Napríklad dodatočné dni dovolenky nad rámec zákona, ktoré si vyžadujú niekoľko pracovníkov navyše pre zabezpečenie pracovného fondu.
