Výrazne rastie aj podiel seniorov, u ktorých sa kombinuje častejšie používanie internetu s nižšou úrovňou digitálnej gramotnosti, čo zvyšuje riziko, že nedokážu spoľahlivo rozlíšiť dôveryhodné informácie od manipulácií
Internet sa stal miestom, kde ľudia hľadajú informácie o zdraví. Spolu s dostupnosťou informácií však rastie aj množstvo neovereného a manipulatívneho obsahu. Zdravotnícke dezinformácie sa dnes šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým, a to najmä cez sociálne siete a najmä s podporou umelej inteligencie. Odborníci upozorňujú, že tento trend má reálne dopady na zdravie pacientov, a predstavili iniciatívu Lekári nahlas, ktorej cieľom je posilniť hlas medicíny založenej na dôkazoch.
Spôsob, akým sa ľudia rozhodujú o svojom zdraví, sa v posledných rokoch, podľa odborníkov, zásadne zmenil. Informácie, ktoré kedysi sprostredkovával najmä lekár, dnes čoraz častejšie vyhľadávame a konzumujeme online – rýchlo, samostatne a bez odborného kontextu.
Podľa analýzy Európskeho parlamentu využíva internet ako hlavný zdroj zdravotných informácií 65 percent ľudí vo veku 25 až 34 rokov. Výrazne rastie aj podiel seniorov, u ktorých sa kombinuje častejšie používanie internetu s nižšou úrovňou digitálnej gramotnosti, čo zvyšuje riziko, že nedokážu spoľahlivo rozlíšiť dôveryhodné informácie od manipulácií.
Zdravotnícke dezinformácie sa podľa analýzy najčastejšie týkajú očkovania, výživy, doplnkov stravy, alternatívnej medicíny, „zázračných“ liečebných postupov či samodiagnostiky. Šíria sa najmä cez Facebook, YouTube, Instagram a WhatsApp, ale aj v uzavretých online skupinách bez verejnej kontroly.
Témy sú emočne citlivé a často ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov „Rozhodnutia v medicíne by mali vychádzať z overených dát a vedeckých dôkazov, nie z osobných názorov, emócií či atraktívnych sľubov. Ak chceme chrániť zdravie pacientov, musíme trvať na postupoch, ktoré sú preukázateľne účinné a bezpečné,“ uviedla profesorka Alexandra Bražinová, prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a členka iniciatívy Lekári nahlas.
Túto situáciu ešte viac komplikuje nástup umelej inteligencie. Potvrdzuje to výskum Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorý analyzoval schopnosť veľkých jazykových modelov generovať personalizované dezinformácie, aj v oblasti zdravia. Výskum ukázal nielen veľmi presné cielenie personalizovaných textov, ale aj skutočnosť, že generovaný zavádzajúci obsah prispôsobený konkrétnej skupine ľudí je ťažšie odhaliteľný človekom.
„Veľké jazykové modely dokážu generovať obsah, ktorý je pre človeka ťažko rozlíšiteľný od textu vytvoreného človekom. To výrazne zvyšuje riziko šírenia presvedčivo pôsobiacich dezinformácií, ktoré môžu cielene pracovať s emóciami alebo konkrétnymi naratívmi,“ upozorňuje profesorka Mária Bieliková, riaditeľka KInIT, ktorý sa v rámci Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) venuje výskumu metód umelej inteligencie pre analýzu a monitorovanie dezinformácií v digitálnom prostredí.
Dôsledky presvedčivo pôsobiacich dezinformácií už pociťujú aj lekári. Nezostávajú totiž len v digitálnom priestore. Pacienti prichádzajú s pevne vytvorenými názormi, odmietajú odporúčanú liečbu alebo ju odkladajú v prospech alternatívnych postupov, ktoré nemajú vedecké opodstatnenie. Často ide o témy ako očkovanie, „detoxikačné“ kúry, zázračné doplnky či odmietanie štandardných terapeutických postupov.
„Úlohou lekára dnes už nie je len liečiť. Čoraz viac času venujeme vysvetľovaniu a uvádzaniu informácií na pravú mieru. Dezinformácie menia dynamiku vzťahu medzi lekárom a pacientom a oslabujú dôveru, ktorá je pre úspešnú liečbu nevyhnutná,“ hovorí Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov a členka iniciatívy Lekári nahlas.
Podľa odborníkov nejde o ojedinelé prípady. Zdravotnícke dezinformácie predstavujú systematický problém, ktorý môže viesť k oneskoreniu liečby, zhoršeniu zdravotného stavu a v krajnom prípade aj k ohrozeniu života.
Keď ide o zdravie, majú rozhodovať fakty
Na narastajúci problém zdravotníckych dezinformácií sa rozhodlo reagovať viac ako 20 popredných odborníkov z oblasti imunológie, pneumológie, onkológie, gynekológie a ďalších medicínskych špecializácií. Lekárov spája ich skúsenosť z ambulancií a nemocníc, kde sa online hoaxy premietajú do konkrétnych rozhodnutí pacientov a ovplyvňujú priebeh liečby.
Vznikajúca iniciatíva Lekári nahlas chce posilniť hlas medicíny založenej na dôkazoch vo verejnom priestore a prinášať zrozumiteľné vysvetlenia k najčastejším zdravotníckym mýtom. V spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (CEDMO) preto spúšťajú informačnú kampaň a webovú platformu, na ktorej verejnosť nájde zmapované najčastejšie zdravotnícke dezinformácie, ich vysvetlenia a argumenty podložené dôkazmi. Súčasťou stránky je aj praktický návod, na čo si treba dávať pozor, ako rozpoznať nedôveryhodné tvrdenia a ako si informácie o zdraví overiť ešte predtým, než sa podľa nich rozhodneme.
„Žijeme v čase obrovského informačného pretlaku. Informácie o zdraví sú dnes všade a nie je jednoduché sa v nich zorientovať. Naším cieľom je, aby sa v tomto priestore ozývali aj dôveryhodné hlasy odborníkov a aby sa ľudia pri dôležitých rozhodnutiach mohli oprieť o fakty, nie o dojmy,“ vraví Peter Celec, profesor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a člen iniciatívy Lekári nahlas.
Dezinformácie o zdraví neostávajú na internete. „Prenášajú sa do ambulancií. Vidíme, ako odkladajú liečbu, podkopávajú dôveru a ohrozujú životy. Preto sa držme medicíny založenej na dôkazoch, nie na dojmoch,“ skonštatoval infektológ, docent Peter Sabaka.
Cieľom projektu je dlhodobo podporovať zodpovedné rozhodovanie o zdraví, posilňovať dôveru v odborné poznanie a povzbudiť ľudí, aby si informácie overovali a nebáli sa konzultovať svoje otázky s kvalifikovanými zdravotníkmi. Pretože keď ide o zdravie, majú rozhodovať dôkazy.
Nie všetko, čo znie presvedčivo, je pravda
Je prirodzené overovať si informácie, dokonca aj tie, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne v poriadku. Veď ide o zdravie. Mnohé rady pôsobia odborne a sebavedomo, ale bez overenia môžu zavádzať. Tu sú jednoduché kroky, ktoré vám pomôžu rozlíšiť fakty od dojmov.
1. Kto informáciu hovorí?
Je pri informácii uvedené meno autora alebo inštitúcie?
Dá sa jednoducho zistiť, kto web alebo profil prevádzkuje?
Ide o zdravotníckeho odborníka, alebo skôr o influencera, celebritu či osobnú skúsenosť?
Pozor, ak sa používa všeobecné označenie typu „odborníci hovoria“ alebo „vedci zistili“, bez uvedenia konkrétnych mien, osoba, ktorá informáciu šíri, zároveň ponúka produkty alebo služby súvisiace s týmto tvrdením.
2. Odkiaľ informácia pochádza?
Sú pri tvrdeniach uvedené zdroje alebo odkazy?
Vedú tieto odkazy na: zdravotnícke alebo verejné inštitúcie, odborné organizácie, výskumy alebo štúdie?
Pozor, ak: sa spomína „štúdia“, ale nie je uvedené, kde ju možno nájsť, zdroje vedú len na iné podobné weby, ktoré sa navzájom citujú.
3. Akým spôsobom je informácia podaná?
Je text napísaný vecne a pokojne? Alebo sa snaží vyvolať: strach, hnev, šok, pocit, že „niečo sa pred nami skrýva“?
Pozor, na: dramatické výrazy ako „zamlčujú“, „pravda, ktorú vám nechcú povedať“, „šokujúce odhalenie“, silné sľuby typu „zaručene funguje“, „bez rizika“, „okamžitý účinok“.
4. Nesľubuje to príliš jednoduché riešenie?
Znie to realisticky?
Neponúka informácia jednoduché riešenie vážneho alebo dlhodobého problému?
Pozor, akL „zázračné“ lieky, detox kúry alebo doplnky, ktoré majú pomôcť takmer na všetko, tvrdenia, ktoré idú proti odporúčaniam lekárov alebo autorít bez jasných dôkazov.
5. Prečo mi túto informáciu niekto dáva?
Má ma táto informácia niečo naučiť alebo ma k niečomu presvedčiť?
Nevedie ma priamo či nepriamo k nákupu produktu, kurzu alebo služby?
Pozor, ak: riešením problému je vždy niečo, čo si treba kúpiť, autor pracuje so strachom alebo nádejou a zároveň z toho má finančný prospech.
Zdroj: lekarinahlas.sk
Najčastejšie tvrdenia a vysvetlenia, prečo nie sú pravdivé
Tvrdenie: Pohárik tvrdého alkoholu po jedle pomáha tráveniu
Vysvetlenie: Toto tvrdenie nie je podložené vedeckými dôkazmi.
Alkohol spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, teda proces, pri ktorom sa potrava presúva zo žalúdka do čriev. V porovnaní s vodou zostáva jedlo v žalúdku dlhšie, čo môže viesť k pocitu ťažoby, nafukovania alebo diskomfortu. Niekedy síce môže nastať subjektívny pocit uvoľnenia, ten však súvisí s účinkom alkoholu na nervový systém, nie so zlepšením tráviacich procesov. Pohárik alkoholu po jedle trávenie nepodporuje – ide o rozšírený mýtus, nie o zdravotné odporúčanie.
Zdroje: Nutrients 2021, Nutrients 2023, Alcohol and Alcoholism 2005
Tvrdenie: Krv a transfúzne lieky od zaočkovaných ľudí nie sú bezpečné
Vysvetlenie: Odborné poznatky a dlhodobá transfúzna prax nepreukázali, že by krv alebo transfúzne lieky od zaočkovaných ľudí predstavovali zdravotné riziko.
Očkovanie proti COVID-19 nemení vlastnosti krvi spôsobom, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť príjemcu transfúzie. Zložky vakcín sa v tele rýchlo rozložia a neprenášajú sa darovanou krvou. Krv od zaočkovaných darcov sa bežne používa po celom svete u rôznych skupín pacientov, vrátane novorodencov, onkologických pacientov či ľudí po náročných operáciách. Neexistujú dáta, ktoré by ukazovali vyšší výskyt komplikácií alebo nežiaducich účinkov po transfúziách od zaočkovaných osôb v porovnaní s neočkovanými. Tvrdenia, že krv od zaočkovaných ľudí nie je bezpečná, sú zavádzajúce a v rozpore s dostupnými vedeckými poznatkami.
Zdroje: AABB, American Blood Centers
Tvrdenie: Rakovinu spôsobuje žiarenie z CT vyšetrení a mamografií
Vysvetlenie: Pri CT vyšetreniach a mamografii sa používa slabá dávka ionizujúceho žiarenia, ktoré je také nízke, že je porovnateľné s dávkami žiarenia, ktorým sme prirodzene vystavení aj v bežnom živote, napríklad pri pobyte na slnku.
Riziko takéhoto žiarenia je v porovnaní s prínosom vyšetrení minimálne. CT a mamografia umožňujú včasné odhalenie rakoviny, často ešte v štádiu, keď je ochorenie dobre liečiteľné. Práve vďaka týmto vyšetreniam sa každoročne podarí zachrániť tisíce životov. Tvrdenia, že CT vyšetrenia alebo mamografia „spôsobujú rakovinu“, sú preto zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu.
Zdroje: National Cancer Institute, Radiological Society of North America, Demagog (mamografia), Demagog (CT)
Tvrdenie: Dnes má rakovinu každý kvôli mobilom, wi-fi a elektromagnetickému žiareniu
Vysvetlenie: Pri mobiloch, Wi-Fi a iných bezdrôtových technológiách sa používa neionizujúce elektromagnetické žiarenie, ktoré nemá dostatok energie na poškodenie DNA v bunkách, a navyše je úroveň tohto žiarenia veľmi nízka a prísne regulovaná.
Je porovnateľné s inými slabými zdrojmi elektromagnetických polí, ktorým sme vystavení každý deň – napríklad z rádiových vysielačov alebo domácich spotrebičov. Zároveň platí, že nárast počtu diagnostikovaných onkologických ochorení súvisí najmä s lepšou diagnostikou, starnutím populácie a životným štýlom, nie s rozšírením bezdrôtových technológií. Keby mobily či Wi-Fi spôsobovali rakovinu, videli by sme jasný a výrazný nárast konkrétnych typov nádorov, čo sa v dátach nepotvrdzuje.
Zdroje: ICNIRP, UK GOV, WHO, National Cancer Institute
Tvrdenie: Keď chcem rýchlo a zdravo schudnúť, stačí brať preháňadlá
Vysvetlenie: Užívanie preháňadiel nevedie k skutočnému ani zdravému chudnutiu.
Preháňadlá pôsobia v hrubom čreve, teda až po tom, čo sa väčšina kalórií a živín už vstrebala. Nespôsobujú úbytok tuku, iba dočasnú stratu vody a obsahu čriev, čo sa môže krátkodobo prejaviť nižšou hmotnosťou na váhe. Odborné štúdie zároveň ukazujú, že užívanie preháňadiel na kontrolu hmotnosti je neúčinné a zdravotne rizikové. Ich opakované používanie môže viesť k dehydratácii, poruchám elektrolytovej rovnováhy, poškodeniu tráviaceho traktu a obličiek a je spojené aj s výrazne zvýšeným rizikom vzniku porúch príjmu potravy. Tvrdenie, že na rýchle a zdravé chudnutie stačí brať preháňadlá, je preto zavádzajúce a v rozpore s medicínskymi poznatkami.
Zdroje: American Journal of Health, ACUTE Center for Eating Disorders & Severe Malnutrition, Institute for Eating Disorders
Tvrdenie: Cukrovka je len dôsledok zlej životosprávy, genetika s tým nemá nič spoločné.
Vysvetlenie: Cukrovka je komplexné metabolické ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľajú genetické aj biologické faktory, nielen životný štýl.
Pri cukrovke 1. typu zohráva hlavnú úlohu autoimunitný proces a genetická predispozícia, nie strava. Cukrovka 2. typu vzniká kombináciou viacerých faktorov – genetickej záťaže, vyššieho veku a niektorých faktorov životného štýlu, ako je nadváha či nedostatok pohybu. Konzumácia sladkého sama o sebe cukrovku nespôsobuje. Nezdravá strava môže riziko nepriamo zvyšovať, napríklad prostredníctvom rozvoja obezity alebo inzulínovej rezistencie, no nejde o jedinú ani rozhodujúcu príčinu ochorenia. Tvrdenia, že cukrovka je len následok jedenia sladkého a nemá nič spoločné s genetikou, sú preto zjednodušené a v rozpore so súčasnými medicínskymi poznatkami.
Zdroje: University of Rochester Medical Center, National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases
Tvrdenie: Pečeň sa dá normálne prečistiť detoxom a rôznymi kúrami.
Vysvetlenie: Pečeň nie je potrebné „detoxikovať“.
Jej prirodzenou funkciou je nepretržite spracúvať a odstraňovať toxíny z tela a zdravá pečeň to dokáže sama bez špeciálnych kúr či doplnkov. Neexistujú dôkazy, že by detoxikačné diéty, očistné kúry alebo doplnky dokázali odstrániť toxíny z tela alebo zlepšiť funkciu pečene. Naopak, mnohé z týchto produktov nie sú regulované, nemajú preukázaný účinok a niektoré môžu pečeň dokonca poškodzovať. Tvrdenie, že detox „prečistí“ pečeň a odstráni z tela všetky toxíny, je preto mýtus. Najlepšou ochranou pečene je dlhodobo vyvážená strava, obmedzenie alkoholu a zdravý životný štýl, nie krátkodobé očistné kúry.
Zdroje: National Institutes of Health, The Johns Hopkins University, The University of Texas MD Anderson Cancer Center
Zdroj: lekarinahlas.sk
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
