Kroky Lekárskeho odborového združenia možno vnímať za nátlak na slobodu výkonu poslaneckého mandátu
Pre stabilizáciu štátneho rozpočtu sa konsolidačné opatrenia dotknú aj oblasti zdravotníctva. Vláda okrem iných opatrení navrhla aj spomalenie nárastu platov lekárov a zdravotníkov. Kým podľa takzvaného platového automatu, ktorý schválila vláda Eduarda Hegera v roku 2022 mali mzdy personálu v nemocniciach rásť o 9,7 percenta, vláda schválila v prípade lepšie zarábajúcich pracovníkov, teda lekárov, len trojpercentný nárast.
Návrhy na spomalenie valorizácie platov lekárov, ktorá sa mala po dvoch rokoch opäť vrátiť na plnú úroveň spred konsolidácie, však vyvolalo na strane Lekárskeho odborového združenia (LOZ) búrlivé reakcie.
Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským najprv začalo zbierať v nemocniciach výpovede lekárov z nadčasov. V tom čase avizovali výpovede lekári z univerzitných, fakultných nemocníc, a aj väčšiny malých či súkromných zariadení. Vzhľadom na to, že väčšina lekárov mala nadčasy dávno prekročené, v novembri by tak hrozil kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti.
„Ak poslanci v parlamente schvália toto opatrenie a narušia ten stabilizačný systém, ktorý prinášal zdravotníkov a držal zdravotníkov v zdravotníctve, tak začneme so zbieraním regulárnych výpovedí z pracovného pomeru,“ vyhlásil ešte pred hlasovaním v NRSR Peter Visolajský.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško preto po nástupe do funkcie vyrokoval pre lekárov dodatočných 100 miliónov eur naviac. Lekárom tak prisľúbil, že namiesto trojpercentného nárastu by sa ich platy mohli zvýšiť o 6,4 percenta, a to aj napriek plošnej konsolidácii.
„Požiadavka lekárskych odborárov vyjadrená v priemernom plate znela na zvýšenie platu v priemere o 252 eur, ja som ponúkol nárast o 163 eur mesačne, rozdiel, o ktorý sa sporíme, je 89 eur v hrubom, resp. 62 eur mesačne v čistom,“ povedal minister K. Šaško. Bez konsolidačných opatrení by platy lekárov stúpli v budúcom roku o 475 eur.
Výpovede z nemocníc
I keď Peter Visolajský tvrdí, že odborárom nejde primárne o platy, ich aktivity naštartovalo práve ohlásené spomalenie valorizácie, ktoré by platilo iba jeden rok. Aj napriek Šaškovej ponuke navýšiť rozpočet o 100 miliónov eur a nárastu platov o 6,4 percenta pre lekárov a pôvodných 9,7 percentný nárast pre sestry a záchranárov sa LOZ rozhodol, že začne zbierať regulárne výpovede výpovede z pracovného pomeru.
V súčasnosti majú odborári vyzbieraných zhruba 2 500 výpovedí lekárov z 32 slovenských nemocníc. Výpovede sú podľa Visolajského pripravení podať najmä lekári z najviac vyťažených oddelení, ako chirurgia, gynekológia, interné či kardiológia.
Vyhrážky odborárov
Z právneho hľadiska možno hovoriť o hrozbe zo strany lekárskych odborárov prerušením práce s cieľom dosiahnuť kolektívny cieľ, ktorým je zvýšenie miezd. Keďže zamestnávatelia väčšiny lekárov sú vo väčšej miere štátne nemocnice, dosiahnutie ich cieľa smeruje voči ich zriaďovateľovi, teda štátu. Podľa niektorých právnikov je v tomto prípade otázne, či konanie lekárskych odborárov nemožno považovať za nátlak na slobodu výkonu poslaneckého mandátu, keďže navýšenie miezd si vyžaduje zmeny v zákone. Poslanci by tak v prípade opätovného hlasovania o tejto časti konsolidačného balíka, za zmeny hlasovali pre vyhrážky zo strany lekárov.
Opakujúce a stupňujúce konanie zo strany lekárskych odborov sa nepáči viacerým poslancom, a to nielen na strane koalície, ale aj opozície. Minister zdravotníctva K. Šaško totiž lekárom kompromisným návrhom naznačil, že ich požiadavky idú nad rámec prijateľného spoločenského kompromisu a pre aktuálnu ekonomickú situáciu nie je možné selektívne odmeniť jednu profesijnú skupinu.
„Z lekárskeho odborového združenia sa stávajú viac politici, ako lekári. Nepáči sa mi to,“ povedal predseda zdravotníckeho parlamentného výboru Vladimír Baláž pre TV JOJ. Poslanec Tomáš Szalay označil kroky P. Visolajského za vydieranie v čase, kedy celá spoločnosť bude čeliť konsolidácii, kým lekárov by sa konsolidácia z nejakých dôvodov týkať nemala. „Memorandum z decembra 2022 považujem za hanebnú bezprecedentnú kapituláciu Hegerovej vlády. Kapitulovala pred požiadavkami odborárov a nedokázala vyrokovať nič pre pacientov,“ dodal T. Szalay.
Vyššie platy, žiadne záväzky
Vysoké navýšenie platov si lekárski odborári vylobovali počas vlády Eduarda Hegera koncom roka 2022, kedy hrozilo, že riadnu výpoveď podá viac než dvetisíc lekárov. Vláda lekárom vtedy navýšila platy o 27 percent a zaviedla takzvaný platový automat, vďaka ktorému sa mzdy lekárov každoročne valorizujú. Analytici kroky vtedajšej vlády odsudzovali, keďže vláda od lekárov nežiadala žiadne záväzky. Či už v podobe kratších čakacích lehôt na výkony, vyššiu efektívnosť práce, zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti alebo jej dostupnosť.
Podľa dát Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb vzrastie priemerná mzda občanov na Slovensku medzi rokmi 2020 a 2025 o 485 eur, čím presiahne 1 600 eur. Lekárski odborári na čele s Petrom Visolajským žiadajú pre budúci rok priemerný lekársky plat takmer 5 400 eur. Táto mzda predstavuje od roku 2020 nárast o 2 300 eur, čo je takmer päťkrát viac, ako nárast občana s priemernou mzdou v inom odvetví.
2022
Konsolidácia pritom nepočíta s úplným zmrazením platov lekárov, ale iba so spomalením valorizácie. Takéto spomalenie nárastu miezd by lekárom zabezpečilo nárast platu o 148 eur. Aj po znížení platového automatu na tri percentá by lekárom vzrástli platy v porovnaní s rokom 2020 o takmer dvetisíc eur, pri šesť percentom navýšení, ako navrhuje odborárom Kamil Šaško, by išli mzdy ešte vyššie.
Vysoké platy lekárov indikuje aj porovnanie ich miezd s okolitými krajinami. Kým slovenskí lekári zarábajú 3,2 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v Českej republike je to 2,5 násobok, v Poľsku 2,3 násobok a v Nemecku iba 1,7 násobok priemernej mzdy.
Vláda nemá riešiť platy lekárov
Spomalenie platového automatu by malo platiť iba v budúcom roku, o dva roky by sa mal opäť spustiť v rozsahu, v akom bol pôvodne schválený. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského mzdy už prestávajú byť kľúčovým hnacím motorom odchodu zdravotníkov, minimálne nie do Českej republiky. Prieskumy podľa jeho slov ukazujú, že pre lekárov je dôležitejšie pracovné prostredie, vzdelávanie či infraštruktúra v nemocniciach.
Otázka navyšovania miezd by mala byť podľa odborníka v kompetencii zamestnávateľov lekárov a nie vlády. „Vo vyspelom svete prebiehajú dlhodobo preteky o zdravotníkov vrátane pretekov vo zvyšovaní miezd. Nedá sa týchto pretekov nezúčastniť. No zároveň by sme to nemali robiť plošne cez platový automat. O zdravotníkov by mali bojovať samotní zamestnávatelia. Potrebujeme finančne silné nemocnice, ktoré si zdravotníkov dovolia zaplatiť, nie nejaké percento v platovom automate,“ povedal analytik.
Vláda Roberta Fica by podľa odborníka mala lekárom odkázať, že ich požiadavkám na zvýšenie miezd rozumie. Ale je dôležité otvoriť aj otázku zamestnanosti v štátnych nemocniciach, a toho, ako efektívne sa v nich pracuje. Dôvodom podľa neho je, že kým obložnosť v niektorých nemocniciach klesá, počty úväzkov v nemocniciach neklesajú. „V zákulisí kolujú legendy o lekároch, ktorí majú menovku na štyroch dverách, ale nenájdete ich ani za jednými. Rokovaniam s odborármi mal už dávno predchádzať personálny audit,“ podotkol analytik. Práve audit úväzkov by pomohol získať objektívny pohľad na problém miezd lekárov, keďže množstvo lekárov má vedľajšie úväzky v súkromných klinikách.
Analytik predpokladá, že ak mzdy lekárov porastú jeden či dva roky o 200 až 300 eur pomalšie, než sa čakalo, nebude to dramatický motivátor pre ich odchod do zahraničia. Objaviť sa môže skôr otázka personálu do lukratívnejšej ambulantnej praxe, ktorá ponúka možnosť komerčného privýrobku.
Nejde iba o platy?
Najnovšie Peter Visolajský hovorí o tom, že odborárom nejde o mzdy, ale dodržanie osembodového memoranda z roku 2022 a celkový stav slovenského zdravotníctva.
Peter Visolajský tvrdí, že odborárom nejde o mzdy, pretože tie sú ukotvené v pracovných zmluvách. Ak by odborári, hroziaci výpoveďami, vyrokovali navýšenie platov, riaditelia nemocníc by museli pristúpiť k prejednaniu zmlúv všetkých lekárov, aby bol zabezpečený férový prístup k tým, zamestnancom, ktorí majú mzdy uvedené v pracovných zmluvách.
Vláde odborári vyčítajú aj ďalší návrh z konsolidačného balíka, a to zmenu štátnych nemocníc, ktoré dnes fungujú ako príspevkové organizácie na akciové spoločnosti. Síce šéf lekárskych odborárov hovorí o potrebe transparentného financovania nemocníc zo strany zdravotných poisťovní. Toto by mal zabezpečiť úhradový mechanizmus DRG, pri ktorom je však nutné brať do úvahy menej efektívne nemocnice, pre ktoré by plné zavedenie DRG malo negatívny vplyv. Podľa analytikov je však potrebné, aby bolo transparentné aj hospodárenie s prostriedkami nemocníc a aby podliehalo povinnému auditu, čo umožní práve transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Vláda navyše navrhla ich transformáciu s tým, že nemocnice bude naďalej vlastniť štát.
LOZ rovnako predstavilo súbor opatrení, ktoré by mali ušetriť v zdravotníctve viac peňazí ako vládou schválené siahnutie na ich mzdy, napríklad centrálny nákup liekov. Šéf odborárov tvrdí, že štátne nemocnice hospodária dobre. Faktom však je, že iba tento rok získali štátne nemocnice 191 miliónov nad rámec štandardného navýšenia platieb a aj napriek tomu je ich strata v súčasnom roku predikovaná na úrovni zhruba150 miliónov eur. Pacienti však finančnú injekciu zo strany štátu v nemocniciach nepocítili.
