Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským žiada päťnásobné zvýšenie platov oproti bežným zamestnancom. Priemerný lekársky plat by tak budúci rok dosiahol takmer 5 400 eur
Ministerstvo zdravotníctva bude budúci rok hospodáriť s 9,6 miliardy eur, čo je 6,9 percenta HDP. Rezort tak dostane o 691 miliónov eur viac, než v roku 2024. Vyplýva to z návrhu rozpočtu pre budúci rok.
Ministerstvo financií predpokladá, že iba pre rast miezd, infláciu a starnutie obyvateľstva si rezort bude vyžadovať o 646 miliónov viac, než v roku 2024. Pre konsolidačné opatrenia v podobe spomalenia rastu koeficientov miezd zdravotníkov by mal rezort ušetriť zhruba 219 miliónov. Zároveň sa však očakáva, že ministerstvo zdravotníctva nájde v sektore ďalších 153 miliónov inými úspornými opatreniami.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana tvrdí, že takáto čiastka sa teoreticky ušetriť dá, no bude si to vyžadovať veľmi nepopulárne opatrenia, ako zastavenie kategorizácie liekov, prísnu revíziu úhrad, zníženie limitu spoluúčasti liekov, dekategorizáciu niektorých pomôcok a mnoho ďalších opatrení. „Moja obava je, že nakoľko už tento rok je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa na prahu ozdravného plánu, s takýmto rozpočtom nevydrží budúci rok ani do konca prvého mesiaca v roku,“ uviedol.
Napriek enormnému objemu financií v sektore má Slovensko spomedzi krajín s podobne vysokými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť, dojčenská úmrtnosť zostáva výrazne vyššia než je priemer Európskej únie a podobne zaostáva aj v očakávanej dĺžke života, najmä u mužov.
Koľko to bude reálne stáť
Ako však budú reálne vyzerať potreby zdravotníctva nemožno s úplnou presnosťou odhadnúť. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu uvádza, že v roku 2024 je na zdravotnú starostlivosť potrebných o 221 miliónov eur viac, než sa predpokladalo. Zdroje navyše si vyžadujú najmä výdavky na lieky a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Výdavky na lieky však prekračujú stanovený rozpočet opakovanie pre nedostatočné úspory na generických a biosimilárnych liečivách. Zároveň sa v roku 2022 zjednodušil proces kategorizácie, vďaka ktorej zdravotné poisťovne automaticky preplácajú modernú liečbu z verejného zdravotného poistenia. Legislatívna zmena mala priniesť aj úspory, keďže nové lieky sa mali kategorizovať iba do určitej výšky. V praxi však tento proces prebieha nezávisle od prijatého rozpočtu a výdavky na tieto lieky stúpli.
Pre stabilizáciu dlhu do konca volebného obdobia sa oblasti zdravotníctva dotknú aj konsolidačné opatrenia, predovšetkým spomalenia nárastu platov lekárov a zdravotníkov. Kým podľa takzvaného platového automatu, ktorý schválila vláda Eduarda Hegera v roku 2022, mali mzdy personálu predovšetkým v nemocniciach rásť o 9,7 percenta, vláda rozhodla o troj percentnom náraste pre lepšie zarábajúcich pracovníkov. Zdravotným sestrám a niektorým ďalším profesiám by mzdy mali budúci rok narásť o 6,3 percenta. O ktoré konkrétne profesie však ide, rezort financií neuvádza.
Vyššie platy, žiadne záväzky
Vysoké navýšenie platov si lekárski odborári vylobovali počas vlády Eduarda Hegera koncom roka 2022, kedy hrozilo, že riadnu výpoveď podá viac než dvetisíc lekárov. Vláda lekárom vtedy navýšila platy o 27 percent a zaviedla takzvaný platový automat, vďaka ktorému sa mzdy lekárov každoročne valorizujú. Analytici kroky vtedajšej vlády odsudzovali, keďže vláda od lekárov nežiadala žiadne záväzky. Či už v podobe kratších čakacích lehôt na výkony, vyššiu efektívnosť práce, zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti alebo jej dostupnosť.
Podľa dát Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb vzrastie priemerná mzda občanov na Slovensku medzi rokmi 2020 a 2025 o 485 eur, čím presiahne 1 600 eur. Lekárski odborári na čele s Petrom Visolajským žiadajú pre budúci rok priemerný lekársky plat takmer 5 400 eur. Táto mzda predstavuje od roku 2020 nárast o 2 300 eur, čo je takmer päťkrát viac, ako nárast občana s priemernou mzdou v inom odvetví.
2022
Ak parlament schváli navrhované konsolidačné opatrenia, lekárom budúci rok mzdy stúpnu. Konsolidácia totiž nepočíta s úplným zmrazením platov lekárov, ale iba so spomalením valorizácie. Platy lekárov by tak nestúpli budúci rok o 9,7 percenta, ale o tri percentá. Takéto spomalenie valorizácie by lekárom zabezpečilo nárast platu o 148 eur. Aj po znížení platového automatu by lekárom vzrástli platy v porovnaní s rokom 2020 o takmer dvetisíc eur. Bez konsolidačných opatrení by platy lekárov stúpli v budúcom roku o 475 eur.
Vysoké platy lekárov indikuje aj porovnanie ich miezd s okolitými krajinami. Kým slovenskí lekári zarábajú 3,2 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v Českej republike je to 2,5 nádobok, v Poľsku 2,3 násobok a v Nemecku iba 1,7 násobok priemernej mzdy.
Vláda nemá riešiť platy lekárov
Spomalenie platového automatu by malo platiť iba v budúcom roku, o dva roky by sa mal opäť spustiť v rozsahu, v akom bol pôvodne schválený. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského mzdy už prestávajú byť kľúčovým hnacím motorom odchodu zdravotníkov, minimálne nie do Českej republiky. Prieskumy podľa jeho slov ukazujú, že pre lekárov je dôležitejšie pracovné prostredie, vzdelávanie či infraštruktúra v nemocniciach.
Otázka navyšovania miezd by mala byť podľa odborníka v kompetencii zamestnávateľov lekárov a nie vlády. „Vo vyspelom svete prebiehajú dlhodobo preteky o zdravotníkov vrátane pretekov vo zvyšovaní miezd. Nedá sa týchto pretekov nezúčastniť. No zároveň by sme to nemali robiť plošne cez platový automat. O zdravotníkov by mali bojovať samotní zamestnávatelia. Potrebujeme finančne silné nemocnice, ktoré si zdravotníkov dovolia zaplatiť, nie nejaké percento v platovom automate,“ povedal analytik.
Vláda Roberta Fica by podľa odborníka mala lekárom odkázať, že ich požiadavkám na zvýšenie miezd rozumie. Ale je dôležité otvoriť aj otázku zamestnanosti v štátnych nemocniciach, a toho, ako efektívne sa v nich pracuje. Dôvodom podľa neho je, že kým obložnosť v niektorých nemocniciach klesá, počty úväzkov v nemocniciach neklesajú. „V zákulisí kolujú legendy o lekároch, ktorí majú menovku na štyroch dverách, ale nenájdete ich ani za jednými. Rokovaniam s odborármi mal už dávno predchádzať personálny audit,“ podotkol analytik. Práve audit úväzkov by pomohol získať objektívny pohľad na problém miezd lekárov, keďže množstvo lekárov má vedľajšie úväzky v súkromných klinikách.
Analytik predpokladá, že ak mzdy lekárov porastú jeden či dva roky o 200 až 300 eur pomalšie, než sa čakalo, nebude to dramatický motivátor pre ich odchod do zahraničia. Objaviť sa môže skôr otázka personálu do lukratívnejšej ambulantnej praxe, ktorá ponúka možnosť komerčného privýrobku.
Vyhrážky odborárov
V súvislosti s ohlásenou konsolidáciou a spomalením nárastu platov lekárov začali lekárski odborári zbierať výpovede lekárov v nemocniciach z nadčasovej práce. Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský podotkol, že v prípade, ak sa schváli konsolidačný balíček v navrhovanom znení, odborári začnú so zbieraním klasických výpovedí.
„Ak poslanci v parlamente schvália toto opatrenie a narušia ten stabilizačný systém, ktorý prinášal zdravotníkov a držal zdravotníkov v zdravotníctve, tak začneme so zbieraním regulárnych výpovedí z pracovného pomeru,“ vyhlásil P. Visolajský s tým, že v súčasnosti majú odborári vyzbieraných takmer tri tisíc výpovedí z nadčasovej práce lekárov z 28 slovenských nemocníc. „Toto číslo len jasne ukazuje silu a jednotu lekárov, ktorí sú ochotní bojovať za zdravotný personál a lepšie fungovanie celého zdravotníctva,“ podotkol.
Práve avizovaný spomalený rast miezd lekárov bol rozhodujúcim momentom pre Zuzanu Dolinkovú, ktorá sa rozhodla odstúpiť z postu ministerky zdravotníctva. Na konci svojho funkčného obdobia uviedla, že konsolidácia sa nemala dotknúť lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov.
