Niektoré firmy účasť v tendri potvrdili. Iné tvrdia, že sa do súťaže ani nezapojili
Tender na záchranky, ktorý ponúka balík 1,2 miliardy eur, má mať vopred stanovených víťazov. O tom, kto získa licenciu a oprávnenie prevádzkovať záchranky rozhoduje tentokrát komisia na operačnom stredisku záchranárov.
Ministerstvo zdravotníctva aj operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby odmietajú odpovedať na otázky o tom, aké je personálne zloženie komisie. „Výberové konanie je plne v kompetencii operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a ministerstvo zdravotníctva dostane informáciu o úspešných uchádzačoch až po vyhodnotení všetkých žiadostí,“ reagoval rezort zdravotníctva. „,V rámci objektívnosti procesu sa budeme k výberovému konaniu na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby vyjadrovať až po jeho ukončení,“ odpovedalo operačné stredisko záchraniek. Verejnosť tak nemá informácie o tom, či súťaž prebieha objektívne a kto rozhoduje o prerozdelení obrovského balíka financií.
V oblasti zdravotníctva ide o výhodný biznis. Záchranky sú zdravotnými poisťovňami platené mesačným paušálom a zároveň za najazdené kilometre.
Redakcia Medicíny už informovala o tom, že šéfom komisie na operačnom stredisku má byť Jakub Horňák, ktorý pôsobí ako zástupca riaditeľa danej inštitúcie. Operačné stredisko ani ministerstvo zdravotníctva na otázky o jeho pôsobení v komisii redakcii neodpovedalo. Zaujímavosťou je, že Jakub Horňák nemá prax v oblasti zdravotníctva. Dva od seba nezávislé zdroje, ktoré si neželajú byť menované, redakcii potvrdili, že pred nástupom na post zástupcu šéfa operačného strediska pôsobil ako dlhoročný obchodný manažér v obchodnom reťazci spoločnosti Tesco Stores, s.r.o.
Je vopred rozhodnuté?
Po zverejnení spomenutých informácií sa na redakciu Medicína obrátili relevantné zdroje, podľa ktorých má mať tender vopred stanovených úspešných uchádzačov. Podľa ich informácií konkrétne body, respektíve stanice záchrannej zdravotnej služby bude okrem súkromných firiem prevádzkovať štátna záchranka, teda bratislavská a košická záchranná zdravotná služba. Štátni poskytovatelia by mali mať podľa zdrojov redakcie Medicína pokrytých zhruba 50 percent z 344 pozemných staníc. Jeden poskytovateľ môže prevádzkovať najviac 25 percent z celého počtu staníc.
Spomedzi súkromných spoločností, ktoré majú mať vopred sľúbené stanice, sa v kuloároch skloňuje firma Emergency Medical Service – EMS, s.r.o. Redakcia Firma Emergency Medical Service – EMS sa uchádzala o licencie ešte v roku 2010, no neúspešne. Od roku 2020 jej tržby klesli na nula eur. V minulom roku sa firma dokonca prepadla do straty vo výške 533 eur. Redakcia Medicíny sa snažila spojiť s konateľom spoločnosti Lukášom Jurinom, no neúspešne.
Ďalšou vopred úspešnou firmou má byť podľa kuloárnych informácií spoločnosť Záchranná služba – Event Medical Solutions, s.r.o., ktorej šéfuje Jaroslav Sabol. Firma vznikla v roku 2019 a najvyššie tržby (1,43 milióna eur) zaznamenala v roku 2021, kedy prevádzkovala odberné miesto na antigénové testovanie počas pandémie covidu. Od roku 2022 sa jej tržby pohybovali na úrovni viac než pol milióna eur.
Medicínsky riaditeľ spoločnosti Záchranná služba – Event Medical Solutions, s.r.o. Jaroslav Sabol redakcii Medicína však uviedol, že firma nemá záujem byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej služby. „Nedisponujem žiadnymi informáciami o personálnom zložení takejto komisie,“ odpovedal medicínsky riaditeľ firmy J. Sabol na otázku, či má informácie o personálnom obsadení komisie, ktorá bude rozhodovať o vydávaní licencií.
Tretím úspešným uchádzačom má byť firma, ktorú vlastní spoločnosť Agel. Hovorkyňa Agelu Nancy Závodská už v minulosti potvrdila, že spoločnosť Agel Merea sa plánuje súťaže zúčastniť. O aký typ ambulancie sa chce uchádzať však nespresnila. „Máme záujem sa prihlásiť. Počet bodov a ich geografickú polohu aktuálne prehodnocujeme,“ uviedla v tom čase. Agel Merea je najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby na Slovensku. To, že sa do tendra zapojí, sa preto dalo očakávať.
Nový šéf štátnej záchranky
Spoločnosť Agel je dlhodobo skloňovaná so záchrannou zdravotnou službou. Redakcia Medicíny v minulosti informovala o tom, že má vplyv aj na štátne záchranky. V septembri 2024 sa totiž šéfom štátnych záchraniek na nasledujúcich päť rokov stal Slavomír Gruška, ktorý v minulosti pôsobil v spoločnosti Agel. Bratislavská štátna záchranná zdravotná služba sa v rokoch 2021 a 2022 dostala do výraznej straty, až na úroveň 3,11 milióna eur. V roku 2023 sa jej však podarilo dostať sa do čiernych čísel a dosiahla zisk 4,2 milióna eur. Pozitívny finančný výsledok potvrdila aj v minulom roku, kedy skončila so ziskom 3,6 milióna eur.
Slavomír Gruška pôsobil do marca 2024 ako člen predstavenstva dopravnej zdravotnej služby Agel Merea. V predstavenstve pôsobil do svojho vymenovania spoločne so šéfom slovenskej odnože Agelu Michalom Pišojom.
Do funkcie sa dostal za bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, ktorá sa podľa informácií redakcie Medicína mala pri nástupe do ministerského kresla stretávať s majiteľom spoločnosti Agel, miliardárom Tomášom Chrenekom.
„Informácia bola pre nás prekvapením. Naši kolegovia sa pýtali, prečo človek, ktorý pracuje v Ageli, je poverený vedením štátnej záchranky. Je zvláštne, že sa nenašiel nikto z prostredia štátnej záchranky. Záchranári vnímajú personálne zmeny citlivo a občas sa pýtajú, či na najvyšších miestach fungujú dohody alebo lobistické skupiny,“ reagovala v tom čase prezidentka Občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí aj ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava.
Protikandidátkou S. Grušku vo výberovom konaní bola Zuzana Kováčová, ktorá v minulosti pôsobila v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava na úseku manažmentu kvality a kontroly.
O čo sa súťaží
Vláda na jar 2025 schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Aj keď mali podľa pôvodných plánov platiť od 1. januára 2025, po výraznej kritike zo strany niektorých odborných spoločností a tiež ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa zavedenie reformy sanitiek posunulo.
Od polovice apríla sú najväčšou zmenou nové typy posádok záchraniek. Jedným z nich je hybridná posádka rýchlej lekárskej pomoci (RLP)/rýchlej zdravotníckej pomoci (RZP), kde posádka s lekárom (RLP) funguje počas dennej služby a v nočných hodinách je vyslaná posádka RZP bez lekára. Novinkou je aj zavedenie posádky RZP so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ktorý má rozšírené kompetencie. Záchranári tak môžu vykonávať pokročilé úkony, ktoré sú zatiaľ iba v kompetencii lekárov.
Rovnako vzniká ambulancia špecializovanej prepravy, ktorá je určená na plánované menej náročné medziklinické transporty a vybrané neemergentné primárne výjazdy. Novým typom má byť aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky. Ďalším novým typom je ambulancia asistenčnej zdravotnej služby, ktorá je primárne určená na repatriačné a iné transporty, ktoré nebudú financované z verejného zdravotného poistenia.
Nová je aj tiesňová linka 116117, ktorá má odľahčiť tiesňovú linku 155 od neemergentných prípadov a slúži na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov. Pribudol aj nový typ zdravotníckeho pracovníka, ktorým je asistent prepravy. Všetky zmeny sprevádzala nová sieť záchraniek, ktorá zvýšila počet staníc o 23 bodov.
O zmenách sa hovorilo dlhodobo
O pripravovaných zmenách už dlhšiu dobu hovorili ľudia z prostredia Agel Merea. Niektorí boli dokonca súčasťou komisie, ktorá reformu záchrannej služby pripravovala. Komisia ale zasadala a rokovala v utajenom režime. Z akého dôvodu ministerstvo zaviazalo jej členov mlčanlivosťou nie je známe, na otázky redakcie ministerstvo neodpovedalo.
Ernest Caban ešte v októbri 2023 pre Ozdravme povedal, že tím pod vedením Jozefa Karaša vydal dokument o efektívnej záchrannej zdravotnej službe a dopravnej zdravotnej službe. „Pred dvomi rokmi sme sa rozhodli posunúť to ďalej. Cieľom nebolo nič ovplyvňovať. Cieľom bolo vydať druhú časť dokumentu,“ povedal E. Caban v podcaste.
„Medzitým sa nám podarilo dostať sa do pracovnej skupiny ministerstva zdravotníctva, do Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, kam nás pozval bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič. Dostali sme otázky niektorých členov skupiny, prečo tam sme a čo tým sledujeme,“ dodal E. Caban.
Následne bol tím J. Karaša požiadaný, aby poskytol rozpracovaný dokument, konkrétne pripravenú sieť záchrannej zdravotnej služby. „Pripravili sme akúsi nadstavbu. Teda urobili sme legislatívnu prípravu, ktoré zákony je potrebné zmeniť, podzákonné normy, vyhlášky, dopady. To všetko je súčasťou spomínanej publikácie,“ povedal E. Caban v podcaste. Spoločnosť Agel sa v tom čase od pripravovanej reformy záchraniek dištancovala.
