Najviac financií z verejného zdravotného poistenia v roku 2024 pohltia nemocnice
Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 navyšuje zdroje v sektore medziročne o 11 percent. Samotné výdavky na zdravotnú starostlivosť by mali podľa odhadov ministerstva zdravotníctva vzrásť medziročne o 11,3 percenta. Najviac majú rásť výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť.
Programová vyhláška ministerstva, ktorá stanovuje objemy financií pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti stanovuje tento rok minimálne sumy, ktoré zdravotné poisťovne musia alokovať do jednotlivých oblastí. Najviac financií z verejného zdravotného poistenia bude smerovať do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Nemocniciam by mali poisťovne vyplatiť aspoň 2,96 miliardy eur. Kým Všeobecná zdravotná poisťovňa by mala nemocniciam vyčleniť viac ako 1,8 miliardy eur, zdravotná poisťovňa Dôvera by im mala vyplatiť vyše 865 miliónov. Zdravotná poisťovňa Union zasa viac než 279 miliónov eur.
Pri prerozdeľovaní objemov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne vychádzal rezort zdravotníctva z podielu medzi zdravotnými poisťovňami podľa reálnej produkcie poistných kmeňov vyjadrenom cez takzvaný DRG casemix, ktorý vyprodukovali poistenci tej ktorej poisťovne.
Metodika výpočtu nahráva Všeobecnej zdravotnej poisťovni
Podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu takéto prerozdelenie výdavkov podľa casemixu je výhodnejšie pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, no lepšie riešenie oproti minulému roku. Stále však podľa jeho názoru nie je optimálne, kým sa nesledujú čakacie doby.
Zdravotná poisťovňa Union vníma spôsob prerozdelenia objemu medzi zdrvaotné poisťovne za problematický. A navýšenie výdavkov na ústavnú zdravotnú starostlivosť voči Unionu ako neprimerané. „Zásadne nesúhlasíme s rozdelením výdavkov na ústavnú zdravotnú starostlivosť podľa podielu na casemixe. Po prvé je to v rozpore so zákonnou podmienkou vyplývajúcou zo zákona o zdravotných poisťovniach. Za ďalšie, podiel na casemixe nepovažujeme za parameter, ktorý by sa mal uplatňovať plnou mierou,“ reagoval Union s tým, že návrh vyhlášky ho núti hradiť výdavky za ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorú jej poistenci v takej miere nečerpajú, a naopak, neumožňuje jej platiť za ambulantnú starostlivosť, ktorú jej poistenci potrebujú a čerpajú vo vyššej miere.
Dofinancovanie štátnych nemocníc
Ministerstvo do programovej vyhlášky zaradilo aj „špeciálnu kategóriu“, ktorou je dofinancovanie štátnych nemocníc, na ktoré vyčlenilo 261 miliónov eur. Konkrétne má do štátnych ústavných zariadení smerovať 191 miliónov eur. Na pokrytie nárastu produkcie pre skracovanie čakacích lehôt, zavádzania mechanizmu DRG a pre implementáciu optimalizácie siete nemocníc má ísť zasa 70 miliónov eur.
Slovensko už teraz čelí žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za oneskorené platby štátnych nemocníc. Ako dodáva rezort, Komisia apeluje na Slovensko, aby problém vyriešilo systémovo, keďže opakované oddlžovanie nemocníc neprináša želaný efekt a nemocnice sa periodicky dostávajú do straty. Bez plánovaného dofinancovania štátnych nemocníc by hrozilo prehĺbenie ich strát aj v roku 2024.
Poisťovne majú k vyplateniu sumy výhrady
Zdravotná poisťovňa Dôvera však nesúhlasí s delením sumy 191 miliónov eur určenej na dofinancovanie vybraných štátnych nemocníc medzi jednotlivé zdravotné poisťovne podľa použitej metodiky. Uvedená suma je podľa poisťovne určená na zabezpečenie platobnej schopnosti dotknutých poskytovateľov a jej vyplatenie nie je podmienené množstvom poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
„Zdravotné poisťovne v tomto prípade majú úlohu len rozdistribuovať sumu 191 miliónov eur medzi jednotlivých poskytovateľov. Dôvera zdravotná poisťovňa výberom poisteného po prerozdelení bude disponovať podielom približne na úrovni 28,39 percenta z uvedenej sumy. Neexistuje dôvod, pre ktorý by mala Dôvera zdravotná poisťovňa alokovať do vybraných nemocníc podiel 29,24 percenta, teda podiel, ktorý zodpovedá jej podielu na celkovom casemixe,“ dodala poisťovňa.
Opatrenia pre odvrátenie opakovaných strát
Práve zastavenie tvorenia ďalších strát môže mať zásadný vplyv na výšku sankcie, ktorú bude musieť Slovensko Európskej komisii zaplatiť. Jedným z navrhovaných riešení v minulosti bolo riadenie štátnych nemocníc ministerstvom zdravotníctva, ktoré však v súčasnosti podľa rezortu nie je možné zrealizovať bez zmeny legislatívy. Naliatie zdrojov do týchto zariadení bude preto sprevádzané ďalšími opatreniami, ktoré by mali posilniť kontrolu, finančnú zodpovednosť, vnútorné procesy a samotnú produkciu a efektívnosť nemocníc.
Rezort zdravotníctva chce predovšetkým aplikovať mechanizmy na zavedenie podpory riadenia štátnych nemocníc prostredníctvom projektu, ktorý je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Ide o Centralizáciu riadenia a Centrálne obstarávanie štátnych nemocníc, pre ktoré sa má na ministerstve vytvoriť samostatný útvar.
Zároveň chce zabezpečiť zodpovedné rozpočtovanie a vykonávať mesačný „controlling“ 13 štátnych nemocníc v nadväznosti na zdroje z verejného zdravotného poistenia. Od manažmentu nemocníc si zasa bude vyžadovať hĺbkové finančné a personálne kontroly. Okrem iného sa tieto kontroly majú týkať aj nákladov na mzdy. Rezort chce zároveň dohliadať na proces vyjednávania podmienok kolektívnych zmlúv medzi štátnymi nemocnicami a zástupcami odborových organizácií, ktoré by nemali vytvárať nerovné podmienky, ktoré by presahovali valorizáciu miezd v roku 2023.
Ministerstvo zdravotníctva sľubuje tiež overovanie údajov, ktoré sa dotýkajú personálnych normatívov, mzdových nákladov a produkcie v štátnych nemocniciach. Posilniť chce tiež zastúpenie v ich dozorných orgánoch.
DRG a skracovanie čakacích lehôt
V súčasnom roku začína aj zavádzanie výkonových kontraktov podľa produkcie DRG, s čím je spojené aj očakávané skracovanie čakacích lehôt na jednotlivé výkony. V roku 2024 bude hradených podľa mechanizmu DRG päť skupín starostlivosti, ktorým zodpovedá zhruba 12,3 percenta hospitalizačných prípadov a 16,3 percenta nákladov z verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo zdravotníctva sa v spolupráci so zdravotnými poisťovňami zhodlo na takomto uhrádzaní pôrodov, starostlivosti o fyziologických novorodencov, endoprotézy (pozn redakcie: výmena) bedra a kolena, vybraných výkonov v kardiológii a v onkológii.
Nemocnice upozorňujú na rozdelenie zdrojov medzi asociácie
Programová vyhláška ministerstva sa však stretla s návrhmi na jej vylepšenie. Napríklad Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá zastupuje 82 nemocníc a takmer 30-tisíc zamestnancov uviedla, že už od prijatia rozpočtu pripomína, že potrebuje na oprávnené náklady spojené so zákonným nárastom miezd a inflácie 119 miliónov eur. Vyhláška o programovom rozpočtovaní v časti, ktorá sa venuje nárastu miezd hovorí o 253 miliónoch, pričom ministerstvo ich nerozdelilo medzi jednotlivé asociácie.
„Ak nebude krytie uvedených výdavkov v uvedenej výške 119 miliónov eur, môže dôjsť k sociálnym nepokojom medzi našimi zamestnancami, ako to už aj avizoval Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Zároveň upozorňujeme, že na rozvoj zdravotníckych zariadení, zmeny súvisiace s optimalizáciou siete nemocníc a stabilizáciu zdravotníckeho personálu je uvedené nevyhnutne potrebné,“ reagovala ANS na vyhlášku.
