I keď poslanci Národnej rady koncom roka schválili novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, podľa ktorej má reforma siete nemocníc pokračovať za plného chodu vo všetkých nemocniciach na prechodné obdobie, odborníci volajú po jej celkovej zmene.
Po kritike neštátnych nemocníc a samospráv sa s podobnými vyjadreniami na adresu optimalizácie siete nemocníc (OSN) pridali aj zdravotné poisťovne a veľké nemocnice. Reforma nemocníc sa podľa nich robila od zeleného stola, pričom sa s poskytovateľmi ani pacientmi vôbec nekomunikovalo.
Výsledkom je, že menšie nemocnice, ktoré majú byť zaradené do prvej kategórie a majú poskytovať len následnú a dlhodobú starostlivosť, majú už dnes obrovský problém nájsť nových lekárov. Naopak, tie väčšie už teraz začínajú zápasiť s náporom pacientov z regiónov.
Nula záujemcov o prácu
Podľa šéfa siete nemocníc Agel Michala Pišoju jedným z účelov reformy nemocníc je aj presun personálu z menších nemocníc, ktorých oddelenia sa majú rušiť, do vyšších pracovísk. „Ale dochádza k tomu, že nemocnice z prvej kategórie majú už teraz nula uchádzačov z radov absolventov, pretože tí nevidia perspektívu tam pracovať, nevidia ďalšiu možnosť rozvoja“, upozornil na konferencii Asociácie na ochranu práv pacientov Michal Pišoja. OSN je podľa neho potrebná, návrh v súčasnej podobe však rieši len to, čo je za bránami nemocníc, nerieši cestu pacienta pred hospitalizáciou, teda ambulancie a záchrannú službu. „Neviem z akého dôvodu to nie je súčasťou reformy“, dodal.
Podľa neho sa treba pripraviť na to, že nemocnice z prvej kategórie a niektoré zariadenia z tzv. dvojky budú mať už teraz obrovský personálny problém. Ako príklad uviedol nemocnicu v Žiari nad Hronom, ktorá je kategorizovaná ako jednotka s doplnkovým programom gynekológia, kde je určených 800 pôrodov ročne. „Nemocnica má vzhľadom na demografiu dlhodobo klesajúci trend počtu pôrodov, dnes ich má okolo 550. Ako to chceme zmeniť a akú chceme poskytnúť perspektívu uchádzačom o prácu v tejto nemocnici, keď niečo hovorí vyhláška, ale niečo iné sa deje v teréne? Veď tí ľudia, ktorí chcú prísť pracovať do tej nemocnice, sa tam chcú etablovať, chcú si zobrať hypotéku a kúpiť tam byt. Nie úplne správnou komunikáciou oberáme tieto nemocnice o budúcnosť. Pretože je jedno, že vyhláška sa dvakrát zmení, závery z nej sú už dávno v teréne a kolujú medzi lekármi a nikto nám neverí, že je možné tento proces zvrátiť“, uviedol v diskusii.
S podobným problémom sa stretol aj ďalší prevádzkovateľ nemocníc na Slovensku, Penta Hospitals. Ešte v decembri musela partizánska nemocnica z personálnych dôvodov dočasne prerušiť prevádzku gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a neonatológie s tým, že bude naďalej vykonávať gynekologické zákroky v režime jednodňovej starostlivosti. „Prebiehajúca reforma nemocničnej siete a jej nesprávne interpretovanie na verejnosti a v médiách vytvorila atmosféru neistoty a zdravotníckemu tímu okolo pôrodnice neponúkla ďalšiu perspektívu. Kombinácia výpovedí, odchodov do predčasného dôchodku alebo skrátené úväzky majú za následok stav, kedy nemocnica už nie je schopná zabezpečiť nepretržitú a bezpečnú prevádzku. Nepodarilo sa to, žiaľ, zvrátiť ani napriek enormnej snahe vedenia nemocnice, celej siete a mesta. Faktom je, že dnes platná legislatíva nepočíta od budúceho roka s touto pôrodnicou a tento stav je len logickým dôsledkom“, uviedol hovorca siete Tomáš Kráľ.
Ako dodal generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha, menšie regionálne nemocnice typu Partizánske a ich personál potrebujú mať istotu ďalšej perspektívy. „Je najvyšší čas prestať používať prívlastky ako druholigové, či komunitné nemocnice alebo „doliečováky“. Toto si dnes musia uvedomiť vrcholoví politickí predstavitelia, médiá, ako aj všetci aktéri v našom zdravotníctve,“ uviedol.
Navyše reforma nemocníc síce ráta s presunom personálu zo zrušených oddelení menších nemocníc do vyšších pracovísk, ale ako upozornila riaditeľka fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková, v malých nemocniciach pracujú prevažne zdravotníci vo vyššom veku. U nich je nižšia pravdepodobnosť, že sa za prácou budú presúvať.
Ani jeden pľúcny lekár
Ako ďalej upozornila, reforma nemocníc sa nedotkne len malých a stredných zariadení, pripraviť sa musia aj veľké nemocnice. „OSN nebude mať dopad len na menšie nemocnice. Reforma síce ruší niektoré odbornosti v nižších kategóriách nemocníc, ale tí pacienti sa nestratia, oni idú do nemocníc vyššej kategórie“, uviedla. Pritom prílev pacientov z iných okresov pociťuje banskobystrická nemocnica už teraz. „V Brezne nie je ani jeden pľúcny lekár. A tak 1800 onkologických pacientov sa z Horehronia presunulo do našej Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. To sa nedá zvládať. Pacienti sú frustrovaní, ich očakávania sú nenaplnené a my ich nemáme ako zabezpečiť. Museli sme otvoriť novú ambulanciu, ale aj tak to nestíhame. Ide pritom o onkologických pacientov a my im nevieme vytvoriť priestor“, upozornila. Ako dodala, musí sa zmeniť politika. „Naši politici urobia iba jednu vec, zmenia zákon a vôbec ho nekomunikujú. A potom to vyzerá, že rozhodnutia sa robia od zeleného stola. Komunikácia je základ“, dodala.
Zle urobená
K reforme nemocníc má výhrady aj riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. „Optimalizácia siete nemocníc je tak zle spravená, že neviem, či je vôbec opraviteľná. A to som bol veľkým nadšencom ešte predošlej zmeny, stratifikácie, pretože niečo bolo potrebné urobiť“, uviedol na pacientskej konferencii Martin Kultan. Dôvodom je podľa neho najmä to, že sa robí príliš direktívne. „Akoby ľudia, lekári a poskytovatelia boli len nejaké šachové figúrky, ktoré preložíme hore- dole. V diktatúre to možno je jednoduché. Takto to však fungovať nebude“, upozornil.
Ako dodal, optimalizácia nemocníc sa dá zachrániť, ale nepôjde to bez dodatočných zdrojov. „Treba rovno povedať, že to bude stáť viac. Že ten pôrod v Revúcej stál tretinu toho, čo bude stáť v inej nemocnici. Nemôžeme sa tváriť, že to bude možné bez investícií do slovenského zdravotníctva, že sa to bude dať pri súčasnej platbe štátu za svojich poistencov. Najviac mi prekáža, že sa to robí spoza zeleného stola, že si kreslíme toky, ako niekomu napadne a vôbec sa neráta s reálnymi dôsledkami“, uviedol šéf zdravotnej poisťovne. Ako dodal, dúfa, že sa to s novou garnitúrou zmení.
Námietky voči kategorizácii nemocníc má aj časť opozície. Aj preto požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila postup ministerstva zdravotníctva pri kategorizácii nemocníc. S podnetmi sa ňu obrátili poslanci Národnej rady (NR) SR Marek Krajčí (hnutie Slovensko) a Peter Stachura (KDH). Bývalý minister zdravotníctva poukázal na to, že ministerstvo zdravotníctva stále nevydalo vyhlášku o kategorizácii nemocníc. Tvrdí, že bez nej sú rozhodnutia o zaradení nemocníc do jednotlivých kategórií netransparentné.
Kritika aj na záchranky
S kritikou sa stretla aj nová sieť záchrannej zdravotnej služby, ktorú rezort zverejnil začiatkom decembra a s ktorou úzko súvisí reforma nemocníc. Nepáči sa opozícii, samotným záchranárom ani nemocniciam. „Zásadne nesúhlasíme s obsahom vyhlášky MZ SR, ktorou sa ustanovujú sídla staníc záchrannej zdravotnej služby. Ak by bola prijatá v súčasnej podobe, môže vážne ohroziť dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku“, vyhlásila Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Uvedená vyhláška nespĺňa požiadavky optimálnej organizácie a poskytovania zdravotnej starostlivosti na území Slovenska. Ani záchranári nie sú s návrhom spokojní a ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú žiadajú o prehodnotenie. „Len v mojom regióne zrušili päť staníc záchrannej zdravotnej služby“, reagovala Zuzana Pukancová, predsedníčka odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava. Ako dodala, navrhovaná sieť z dielne Žilinskej univerzity je podľa nej najhoršia, aká kedy na Slovensku bola. Nová sieť podľa nej ruší viaceré stanice záchrannej zdravotnej služby, prípadne nahrádza posádky s dvoma záchranármi posádkou zloženou len z vodiča a záchranára. Podľa Zuzany Pukancovej nová sieť neberie do úvahy hustotu a počet obyvateľov.
