Náročné obdobie pandémie covidu výrazným spôsobom ovplyvnilo fungovanie zdravotníctva. Plánované operácie sa odsúvali a tí, ktorí museli navštíviť lekára osobne, konzultovali zdravotný stav cez telefón
Analytici z Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva sa pozreli na to, akým spôsobom sa čerpala zdravotná starostlivosť počas tohto náročného obdobia. A výsledky sú prekvapujúce. Napriek výraznému tlaku na zdravotníctvo dáta ukazujú, že počas pandémie covidu sa znížilo čerpanie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Znížila sa aj návštevnosť ambulancií. K zmenám prispela reprofilizácia lôžok a odloženie plánovaných operácií či využívanie telemedicínskych služieb. V roku 2020 sa znížila aj návštevnosť ambulancií, ktorá sa stabilizovala pod úrovňou rokov 2017 až 2019. Prispel k tomu aj fakt, že lekárom sa umožnilo poskytovať zdravotnú starostlivosť na diaľku. Po pripočítaní výkonov lekárov k osobným ošetreniam pacientov sa návštevnosť pohybovala mierne nad úrovňou spred pandémie.
Telemedicínsky je od pandémie ošetrených približne 20 percent všetkých prípadov. Najčastejšie v gynekológii, diabetológii, vo vnútornom lekárstve, v neurológii a psychiatrii.
Striktné obmedzenia, ktoré mali zabrániť šíreniu vírusu, prispeli k zaujímavému trendu. Napríklad v rokoch 2020 a 2021 bolo celkovo menej traumatických zranení po dopravných nehodách, zrejme pre zníženú mobilitu. Poskytovanie niektorých typov zdravotnej starostlivosti by však malo byť podľa analytikov stabilné, napríklad v prípade onkologických pacientov. K trendu zrejme prispel aj pokles výskytu sezónnych respiračných ochorení ako chrípka či ďalšie spôsobené inými vírusmi.
Ako to bolo s nemocnicami
Odborníci na ministerstve zistili od pandémie pokles počtu hospitalizácií. Vláda nariadila reprofilizáciu lôžok v nemocniciach v máji 2021 a zrušila ju až v septembri 2023. Príkazy na reprofilizáciu lôžok dostávali nemocnice priebežne. Počet hospitalizácií začal postupne narastať od roku 2022, no do konca roka 2023 ich počet nestúpol natoľko, aby sa vyrovnal tomu spred roka 2020.
Najväčší pokles bol v medikamentóznej liečbe, infúziách alebo vo vyšetreniach, kde sa počet oproti roku 2019 znížil o 16 percent. Hoci postupne ich počet narastal, v roku 2023 bola ich hodnota stále o osem percent nižšia ako v roku 2019.
Operácie zasa klesli v roku 2020 o 20 percent a v roku 2021 až o 27 percent v porovnaní s rokom 2019. Neskôr, v roku 2023 bol ich počet nižší iba o sedem percent než pred pandémiou. Resuscitácie a transfúzie klesli o 21 percent. Rehabilitácie zasa o 14 percent. No tie sa v roku 2023 zvýšili o 11 percent, hoci nedosiahli úroveň z roku 2019.
„Vo väčšine skupín diagnóz došlo k výraznému poklesu počtu hospitalizácií v porovnaní s rokmi pred pandémiou. V každom roku zahrnutom v analýze bola identifikovaná rovnaká skupina desiatich diagnóz, ktoré sa vyskytovali najčastejšie počas hospitalizácie,“ uvádzajú odborníci v štúdii s tým, že tam patrili najmä hospitalizácie na choroby obehovej sústavy, nádory, choroby tráviacej sústavy, poranenia, otravy a niektoré iné následky vonkajších príčin, choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, choroby dýchacej sústavy, močovopohlavnej sústavy, duševné poruchy a poruchy správania, hospitalizácie kvôli tehotenstvu či pôrodom a šestonedeliu.
Najnižší pokles hospitalizácií bol v skupinách nádorových ochorení (9 percent) a duševných porúch a porúch správania (14 percent). Naopak, k najvýraznejšiemu poklesu došlo v skupine chorôb svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva (53 percent), chorôb močovopohlavnej sústavy (30 percent).
K nárastu počtu hospitalizácií došlo jedine v skupine chorôb dýchacej sústavy, a to o 12 percent. Hospitalizácie priamo na covid-19 tvorili v rokoch 2020 až 2022 zhruba jedno percento z celkového počtu. Odborníci sa nazdávajú, že niektoré z nich sa mohli vykazovať pod inými diagnózami, napríklad pod vírusovým zápalom pľúc či respiračným zlyhávaním, no nebolo možné preveriť, do akej miery.
Ako to vyzeralo v ambulanciách
Vývoj počtu návštev v ambulanciách bol do roku 2019 stabilný. S príchodom pandémie sa tento trend zmenil a počty začali klesať. K zmenám prispel aj prísľub zdravotných poisťovní, že lekárom budú preplácať zdravotnú starostlivosť poskytnutú na diaľku. Tieto výkony a ich preplácanie sa tak stali stabilnou súčasťou systému.
Lekári mohli vďaka telemedicíne a jej preplácaniu vyšetriť viac pacientov. „Čo sa prejavilo aj v štatistikách – po započítaní týchto výkonov do celkového objemu návštevnosti ambulancií došlo k nárastu počtu návštev mierne nad úroveň zaznamenanú v predpandemických rokoch,“ píšu analytici.
Počet fyzických návštev v ambulanciách však klesol. Najmä v zubnom lekárstve, chirurgii, dermatovenerológii a oftalmológii, a to o 20 a viac percent. Pri porovnaní rokov 2020 a 2019 došlo k zníženiu návštevnosti vo všetkých odbornostiach. Zaujímavosťou je, že pri odbornosti psychiatria došlo medzi rokmi 2020 a 2019 k poklesu o 3,7 percenta v návštevnosti. No po pandémii v roku 2023 ich počet narástol až o 23 percent.
Lekári pomocou telemedicíny využívali najmä opätovné vystavovanie receptov a konzultácie prostredníctvom elektronickej pošty alebo telefonicky, pričom tieto výkony používalo široké spektrum vekových skupín a odborností. Starostlivosť na diaľku najčastejšie využívali všeobecní lekári, gynekológovia, diabetológovia či neurológovia. A to najmä v okresoch Veľký Krtíš a Krupina a najmenej v okresoch Hlohovec a Košice III.
Jednodňovky nenahradili nemocnice
Dáta uhradenej zdravotnej starostlivosti podľa analytikov nepotvrdzujú, že sa odložená ústavná zdravotná starostlivosť v roku 2020 presunula do jednodňovej zdravotnej starostlivosti. „No čiastočnú náhradu možno pozorovať v rokoch 2021 a 2022, keď jednodňová zdravotná starostlivosť rástla, zatiaľ čo hospitalizácie zostali pod úrovňou roku 2019. Počet jednotlivých návštev v zariadeniach poskytujúcich jednodňovú zdravotnú starostlivosť zaznamenal pokles v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 na úrovni 20 percent. V roku 2021 bol tento pokles menej výrazný – okolo šiestich percent, a v roku 2022 už evidujeme nárast o 13 percent,“ uvádzajú v analýze.
S určitosťou však nie je možné tvrdiť, či takzvané jednodňovky nahradili ústavnú zdravotnú starostlivosť a do akej miery. Dáta však nenasvedčujú, že by jednodňovky nahradili plánované operácie. V rokoch 2021 a 2022 už naznačujú, že jednodňovky vykonávali aj výkony, ktoré by sa pred pandémiou vykonávali v nemocniciach.
Potrebný rozvoj telemedicíny
Analytici pripomínajú, že využívanie telemedicíny je stále nejednotné a metodicky nejasné. Pre jej rozvoj je potrebné zjednotiť definíciu a formy výkonov a vytvoriť štandardizované diagnosticko-terapeutické postupy, ktoré určia, kedy je vhodné jej použitie a kedy sa pacient musí dostaviť k lekárovi.
Rovnako je nevyhnutné upraviť systém úhrad motivácií tak, aby boli tieto služby spravodlivo ohodnotené. A v neposlednom rade je vhodné zaviesť dlhodobý monitoring a evaluáciu používania telemedicíny. Teda pravidelne sledovať jej rozsah a dosahy na zdravotný systém. V budúcnosti by sa mala rozšíriť o ďalšie typy výkonov, a to vrátane telemonitoringu.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
