Vyjednávacia pozícia štátnych nemocníc je podľa analytikov veľmi slabá
Analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod ministerstvo financií uvádza, že financovanie nemocníc nie je dostatočné a takmer každá štátna nemocnica každoročne plánuje straty vo výške niekoľkých miliónov eur. Podľa autorov analýzy si musí ministerstvo zdravotníctva začať riadiť svoje nemocnice a zabezpečiť ich financovanie v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu.
Finančné plány štátnych fakultných a univerzitných nemocníc totiž nie sú zohľadnené pri príprave rozpočtu verejného zdravotného poistenia. A rozpočty, ktoré pripravia samotné nemocnice ministerstvo iba pasívne zozbiera. „Napríklad pri príprave rozpočtu na rok 2024 boli v rozpočtoch nemocníc nárasty osobných nákladov 9,3 percenta, zatiaľ čo verejné zdravotné poistenie v súlade s platovým automatom alokoval len 7,7 percenta nárastu,“ píšu autori štúdie.
Nemocnice nemôžu dlhodobo fungovať s vyššími nákladmi, ako im umožňuje rozpočet a podľa štúdie musia byť výrazne zodpovednejšie.
Najdrahšie sú platy
Plánované náklady 13 štátnych nemocníc prevyšovali plánované výnosy z verejného zdravotného poistenia o 609 miliónov eur. Po započítaní ostatných výnosov bola ich očakávaná strata v ich finančných plánoch 335 miliónov eur.
Najväčšiu časť nákladov nemocníc tvoria osobné náklady, ktoré rastú výrazne rýchlejšie, než ako sú rozpočtované. „Kým ich rozpočtovaný kumulatívny nárast medzi rokmi 2015 až 2023 bol 89 percent, 13 fakultným a univerzitným nemocniciam sa zvýšili v priemere o 130 percent. Podobný nárast zaznamenali aj viaceré veľké súkromné nemocnice,“ píše sa v analýze. Napríklad pri zostavovaní rozpočtu v rokoch 2015 až 2023 štát nepočítal ani s rastom počtu zamestnancov v nemocniciach, ktorého počet sa medzičasom navýšil.
Až 30 percent mzdových nákladov pritom tvoria tie nad rámec legislatívy, v podobe kolektívne a individuálne vyjednaných podmienok. Napríklad dodatočné dni dovolenky nad rámec zákona, ktoré si vyžadujú niekoľko pracovníkov navyše pre zabezpečenie pracovného fondu.
Nemocniciam sa však podľa ÚHP nedarí ustrážiť svoje náklady, ani vyjednať so zdravotnými poisťovňami také podmienky, ktoré by kryli ich náklady. Riaditelia nemocníc sa totiž často menia a skúsenosti s vyjednávaním podmienok nemajú. Plánovanie rozpočtu a manažovanie nákupov sľubovali ministerstvo riešiť ešte v roku 2024 mesačným kontrolingom, závery kontrolingu však nie sú známe.
Analytici ministerstva financií tvrdia, že ministerstvo zdravotníctva musí vopred vedieť, aké náklady budú mať štátne nemocnice ešte pred zostavovaním rozpočtu. A na základe schváleného rozpočtu sa majú aktualizovať finančné plány jednotlivých nemocníc. Po schválení obchodno-finančných plánov by v priebehu roka nemocnice nemali samovoľne zvyšovať výdavky bez toho, aby im to ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo.
Nárast zamestnancov v nemocniciach
Spomínaný výrazný nárast osobných nákladov je spojený aj s rastom zamestnanosti v štátnych nemocniciach, ako aj rastom ich miezd. Dáta ukázali, že zamestnanosť v štátnych veľkých nemocniciach rástla medzi rokmi 2015 a 2022 o 15 percent. Najviac narástol počet asistentov (o 35 percent) a nezdravotníckeho personálu (o 33 percent).
Priemerná mzda sa v rovnakom období zvýšila o 62 percent na 1 922 eur. Nárast miezd nad rozpočtovanú úroveň spôsobili kolektívne a individuálne zmluvy medzi vedením nemocnice a pracovníkmi, ktoré nerešpektujú schválený rozpočet. „Ministerstvo zdravotníctva donedávna nemalo vôbec žiadny prehľad o týchto zmluvách ani záväzkoch z nich vyplývajúcich, prvé zbery údajov prebehli v druhej polovici roku 2024, výstupy z nich neboli zverejnené,“ píšu autori analýzy.
Ušetrili by milióny
Keďže viac ako 65 percent celkových osobných nákladov tvoria lekári a sestry, nárast ich počtu má výrazný vplyv na celkovú výšku osobných nákladov v nemocniciach. Ak by nemocnice nenaberali nových pracovníkov, na ktorých nemajú rozpočet, v roku 2022 by ušetrili 91 miliónov eur.
Zároveň, ak by mzdy personálu v nemocniciach rástli iba podľa legislatívy, teda podľa schváleného platového automatu, nemocnice by v roku 2022 ušetrili 70 miliónov eur. Ako však analytici uvádzajú, reálnosť týchto úspor je otázna, keďže najvýraznejšie rástli mzdy nízkopríjmových pracovníkov v zariadeniach. A rast platov lekárov, ktorí majú najvyššie mzdy v nemocniciach predbehli rast automatu o 11 percent.
Nové platové podmienky, ktoré platia od začiatku roka 2023 značne navýšili mzdy zdravotníkov a zvýšili tlak na náklady nemocníc. Napríklad priemerná mzda sa v roku 2023 zvýšila o 26 percent. Koeficienty, ktoré slúžia na výpočet mzdy v jednotlivých oblastiach sa navýšili najmä starším pracovníkom, keďže platový automat zohľadňuje počet rokov praxe. Rozpočet osobných nákladov je preto podľa ÚHP potrebné previazať s rozpočtami nemocníc.
