Pacienti za lieky dávajú viac peňazí. Za posledných desať rokov stúpla úhrada pacientov o vyše 71 percent. Počet vydaných balení však klesá, výnimkou sú len prípravky na liečbu diabetu a obezity
Potvrdzujú to aj najnovšie dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) o spotrebe liekov a o finančných úhradách za minulý rok.
Počet balení klesol
Ako informovalo centrum, v roku 2025 dosiahli celkové výdavky na lieky takmer 2,6 miliardy eur. Z toho zdravotné poisťovne uhradili viac ako polovicu – 1,9 miliardy eur, čo znamená medziročný nárast o viac ako päť percent.
Pacienti si za lieky priplatili o štyri percentá viac a celková finančná úhrada za lieky medziročne vzrástla o päť percent. „Pri pohľade na vývoj za 10-ročné obdobie sú rozdiely významnejšie. Od roku 2015 stúpli úhrady pacientov až o vyše 71 percent a úhrady zdravotných poisťovní o 53,5 percenta,“ upozornila hovorkyňa NCZI Alena Krčová.
Ako dodala, napriek rastúcim výdavkom klesol počet vydaných balení minulý rok približne o jedno percento. „V roku 2025 bolo vydaných celkovo 162 miliónov balení liekov. Z toho 57 percent tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, 26 percent predstavovali voľnopredajné lieky, pre nemocnice a neštátne ambulancie bolo vydaných necelých 7 percent a lieky na recept bez úhrady z verejného zdravotného poistenia predstavovali približne 10 percent z celkového počtu balení,“ dodala.
Najvyššie úhrady
Najvyššiu sumu uhradili v roku 2025 zdravotné poisťovne za lieky zo skupiny antineoplastiká (na liečbu rakoviny) a imunomodulátory (upravujú činnosť imunitného systému), ako aj za lieky na tráviaci trakt a metabolizmus.
Najčastejšie predpisovanou skupinou boli lieky na kardiovaskulárny systém (približne 27 miliónov balení), druhou najviac zastúpenou skupinou boli lieky na nervový systém, ktorých bolo minulý rok vydaných vyše 14,5 milióna balení.
„V posledných rokoch kontinuálne rastie celková úhrada liekov na nervový systém. Medziročne sa zvýšila najmä spotreba v skupine iných analgetík a antipyretík, kde úhrady zdravotných poisťovní stúpli až o 67 percent,“ upresnila Krčová. Mierny nárast bol zaznamenaný aj pri antidepresívach, hypnotikách a sedatívach.
Najčastejšie vydávané lieky
Údaje NCZI tiež ukázali, že vlani boli najčastejšie vydávanými liekmi na lekársky predpis hradenými z verejného zdravotného poistenia Flector Rapid a AGEN. Aj ďalšie popredné miesta obsadili lieky určené na liečbu vysokého krvného tlaku a bolesti, ale aj na liečbu nespavosti.
Spotreba voľnopredajných liekov v roku 2025 zaznamenala medziročný pokles počtu balení o 3,5 percenta. „Predaj voľne dostupných liekov klesol už tretí rok po sebe, na úhradách sa to však neprejavilo, keďže finančný objem ich predaja zostal na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku,“ upresnila hovorkyňa.
V lekárňach sa v roku 2025 predalo 41,5 milióna balení voľnopredajných liekov v celkovej hodnote 324 miliónov eur. Medzi najčastejšie kupované patrili Paralen a Muconasal plus. V top 10 sú aj ďalšie nosové spreje určené na liečbu upchatého nosa a nádchy, ako aj lieky proti bolesti, zápalu a horúčke.
Populárne GLP-1
V posledných rokoch rastie aj počet vydaných balení liekov s účinnými látkami semaglutid, tirzepatid a liraglutid, ktoré patria do skupiny agonistov GLP-1 receptorov. Tieto lieky sú primárne určené na liečbu diabetu 2. typu a v indikovaných prípadoch obezity, no v posledných rokoch sa stali mimoriadne populárnymi pre svoj účinok na chudnutie aj medzi ľuďmi bez spomínaných diagnóz.
„Kým v roku 2023 bolo vydaných približne 150-tisíc balení týchto liekov, v roku 2024 to bolo 226-tisíc balení a minulý rok počet vydaných balení prekročil 366-tisíc,“ upresnila Alena Krčová.
Ako dodala, pri diabete 2. typu sú tieto lieky hradené zdravotnou poisťovňou, ak ich predpíše diabetológ. V prípade liečby obezity bez splnenia indikačných kritérií nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. „Kým v roku 2023 bolo na plnú úhradu pacientom predpísaných a vydaných vyše 25-tisíc balení, o rok neskôr to bol dvojnásobok – takmer 53-tisíc, a za celý minulý rok sa v lekárňach vybralo vyše 133-tisíc balení GLP-1 liekov,“ doplnila.
„Tieto lieky napodobňujú účinok črevného hormónu, takzvaného GLP-1. Prakticky to znamená, že tlmia chuť do jedla a zvyšujú pocit sýtosti, takže človek prirodzene zje menej. Pri liečbe obezity sa používajú ako podpora zmeny životného štýlu, čiže v kombinácii s nízkokalorickou stravou a pravidelnou fyzickou aktivitou, aby sa zabránilo strate svalovej hmoty,“ uviedol hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy prof. MUDr. Peter Jackuliak, PhD.
Odborník zároveň upozorňuje, že samotné lieky na zhodenie kíl nestačia. Bez zmeny stravovania a bez pohybu sa váha po ich vysadení často vráti späť, prípadne k pôvodnej hmotnosti pribudnú aj ďalšie kilá navyše, preto si liečba vyžaduje lekársky dohľad.
„Po ukončení liečby sa postupne vytráca jej farmakologický účinok, najmä vplyv na pocit hladu a sýtosti. Pri časti pacientov to môže viesť k postupnému návratu chuti do jedla a tým aj k opätovnému nárastu telesnej hmotnosti, najmä ak nie sú dostatočne ukotvené režimové opatrenia,“ vysvetlil diabetológ a dodal, že nejde o zlyhanie lieku, ale o prirodzený dôsledok toho, že obezita je chronické ochorenie a organizmus má tendenciu brániť sa dosiahnutému úbytku hmotnosti.
„Je dôležité vnímať liečbu ako súčasť dlhodobej starostlivosti, v kombinácii so zmenou stravovacích návykov a s pravidelným pohybom, a nie ako krátkodobé riešenie,“ dodal.
Užívanie týchto liekov s cieľom rýchleho estetického chudnutia nie je podľa lekára najlepší prístup. „Každý liek má vedľajšie účinky. V tomto prípade môže ísť napríklad o tráviace problémy, nevoľnosť, bolesť brucha, zápchu alebo hnačku, často aj o bolesť hlavy. Ak niekto potrebuje zhodiť štyri až päť kíl, je rozumnejšie a bezpečnejšie riešiť hmotnosť režimovo, prípadne s pomocou lekára alebo nutričného špecialistu, než nasadzovať liek, ktorý je určený na liečbu chronického ochorenia,“ dodal profesor Jackuliak.
Údaje v článku vychádzajú zo štatistického spracovania spotreby liekov za rok 2025 a predstavujú analytický prehľad vydaných balení a finančných úhrad. NCZI ani redakcia Medicíny v tomto kontexte nehodnotia medicínsku vhodnosť liečby ani neodporúčajú jednotlivé liekové prípravky.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
