Slovenskí lekári odchádzajú do zahraničia pre nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu, zlé podmienky pre vzdelávanie a zlé vybavenie nemocníc
Počet lekárov na Slovensku sa za posledné roky stabilizoval. V porovnaní s rokom 2009 bolo v roku 2023 o tritisíc lekárov viac, celkovo takmer 21-tisíc. Ak lekárske fakulty nezačnú prijímať viac slovenských medikov, o desať rokov bude zdravotná starostlivosť menej dostupná, než v súčasnosti. Pritom už dnes sú lekári nútení vyberať od pacientov poplatky a čakacie lehoty na vyšetrenia sa neraz ťahajú niekoľko mesiacov. Ak sa politika na lekárskych fakultách nezmení, situácia bude už o desať rokov omnoho horšia. Vyplýva to z najnovšej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Viac zahraničných študentov na úkor slovenských
Problém, ktorý sa javí dokonca väčší, než sú často spomínané húfne odchody lekárov do zahraničia, je politika lekárskych fakúlt od roku 2010, uvádza František Múčka a Zuzana Múčka v analýze. Pred 15 rokmi sa totiž začalo s intenzívnym vzdelávaním medikov zo zahraničia, ktoré bolo od roku 2013 už na úkor slovenských študentov.
Analytici uvádzajú, že štatistiky síce aktuálne ukazujú dostatočný počet medikov študujúcich na slovenských lekárskych fakultách. No tieto čísla nehovoria o pomere slovenských a zahraničných študentov.
„Ak čísla očistíme od absolventov anglických programov, z ktorých sú cca 95 percent cudzinci, prepadneme sa v tomto ukazovateli hlboko pod priemer. Situácia sa v rokoch 2023 a 2024 vyvinula až tak, že druhá a tretia najväčšia fakulta (Martin a Košice), už prijali viac zahraničných ako domácich študentov. Najväčšia (Bratislava) len o niečo menej ako polovicu,“ píšu autori analýzy.
Keďže zahraniční medici po ukončení štúdia na Slovensku nezostávajú, transformácia štúdia je zásadným problémom pre Slovensko a jeho budúce zabezpečenie dostatočného počtu lekárov a zachovanie úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad niektoré krajiny ani neumožňujú vzdelávanie medikov v inom než domácom jazyku, alebo iba obmedzene, uvádzajú analytici. No masové vzdelávanie medikov v anglickom jazyku je doménou viacerých štátov Európskej únie a Slovensko patrí k ich špičke.
Ministerstvo zdravotníctva a školstva už prišlo s návrhom prijať v akademickom roku 2024/2025 o 150 slovenských medikov viac. Najnovšie údaje ukazujú, že reálne sa zvýšil prvákov medicíny o 125. No ročník predtým hodnotia odborníci ako extrémne slabý, keďže prvákov na lekárskych fakultách bolo celkovo iba 728. Pri porovnaní s päťročným priemerom prijali lekárske fakulty tento rok iba o 94 študentov viac, než zvykli.
Podľa autorov štúdie lekárske fakulty dokonca uvažujú nad odstúpením od plánov prijímať viac slovenských medikov. Pre lekárske fakulty je to výhodné, keďže štúdium pre zahraničných medikov je spoplatnené. Pre nelichotivý demografický vývoj by bolo podľa odborníkov vhodné minimálne zachovať pomer prijatých slovenských a zahraničných medikov. A neobstojí podľa nich ani argument fakúlt, že produkovať viac medikov nemá zmysel, keďže končia aj tak v zahraničí. Dáta totiž ukazujú, že zhruba 75 percent absolventov lekárskych fakúlt zostane v slovenskom systéme.
Po zvážení viacerých faktorov analytici zistili, že v roku 2030 bude na Slovensku o približne 85 promovaných medikov viac v porovnaní s päťročným priemerom. Autori štúdie v tomto prípade zohľadnili premenlivú úspešnosť ukončenia štúdia, korelujúcu s počtom prijatých.
„V porovnaní s dlhšou históriou to nebude žiadna revolúcia. V podstate sa vravia k úrovniam, ktoré sme dosahovali pred desiatimi rokmi,“ zhodnotili odborníci.
Koľko ich reálne bude?
Aj keby si fakulty udržali počet prijímaných študentov, v roku 2030 by počet mladých lekárov klesol, najmä ako dôsledok nedostatočného počtu slovenských medikov na fakultách. „Vzhľadom na výrazné riziko zvyšovania platov lekárov postupne zvyšujeme retenciu z aktuálnych 75 percent na 77 percent. Pozitívne riziko pre prognózu teda spočíva v možnej vyššej retencii a taktiež v prípadnej zvýšenej schopnosti získavať slovenských absolventov českých fakúlt,“ dodávajú analytici.
Dlhodobá prognóza vyzerá relatívne pozitívne a podľa projekcie možno očakávať mierny trvalý rast počtu lekárov. Tento trend sa prejaví najvýraznejšie, keď sa ukončí odchod starších vekových skupín do dôchodku.
Demografický vývoj však naznačuje viac starších a chorejších obyvateľov. A záťaž lekárov sa bude zvyšovať. Projekcia ukazuje, že v prípade udržania počtu prijímaných medikov na úrovni akademického roka 2024/3025, teda o 94 študentov v porovnaní s predchádzajúcim päťročným priemerom, by ich počet mohol sekundovať rastúcemu dopytu po lekároch. Kapacity by tak mohli pokryť toľko lekárskeho času, ako dnes. No bez tohto navýšenia by deficit lekárov presiahol hodnotu tisíc lekárov, čo by sa prejavilo na zhoršenej dostupnosti lekárskej starostlivosti.
Ak by fakulty dokonca prijali 120 študentov viac, než v priemere za predchádzajúcich päť rokov, situácia s lekármi by bola podľa analytikov komfortná. Náročnejšia môže byť dekáda medzi rokmi 2030 a 2040, kedy sa naplno prejaví odchod starších vekových skupín z trhu práce, keďže predtým nedošlo k navýšeniu počtu študentov medicíny a fakulty viac ako desať rokov vzdelávali veľký počet zahraničných študentov na úkor slovenských.
Odchádzajú pre korupciu a zlé podmienky
Jedným z dôvodov, ktorý sa pri problematike nedostatku lekárov na Slovensku uvádza, je ich odchod do zahraničia. Lekári najčastejšie odchádzali do Českej republiky a Nemecka, kde už v súčasnosti pôsobí zhruba 3,5 tisíca lekárov, ktorí študovali na Slovensku. Celkovo pôsobí v zahraničí zhruba štyritisíc lekárov, čo zodpovedá asi pätinu ich celkového počtu. Tento trend sa však mení.
„Dobrou správou je, že odchody lekárov nepokračujú konštantným tempom. Po období veľkej emigrácie lekárov, ktorá začala v 90-tych rokoch, došlo postupne k jej výraznému oslabeniu. Výraznou zmenou trendu sú najmä odchody do Nemecka, ktoré sú podľa dát už minulosťou,“ píšu autori štúdie.
Vadí im korupcia a nekompetentnosť
Česká republika strácala na atraktivite pre lekárov. No v rokoch 2022 a 2023 sa počet slovenských lekárov v Čechách zvýšil napriek tomu, že ich platy výrazne stúpli a vláda schválila takzvaný platový automat, ktorý lekárom zaručuje každoročné navýšenie miezd. Podľa analytikov RRZ mzdy lekárov dokonca prevýšili platy lekárov v Českej republike.
„Prieskum medzi slovenskými lekármi v Česku už predtým spomínal ako kľúčové dôvody odchodu iné faktory než platy. Predovšetkým zlé vybavenie nemocníc, nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu a zlé podmienky pre vzdelávanie,“ píšu odborníci.
Analytici sa pozreli aj na vekovú štruktúru lekárov. Podľa aktuálnych údajov je v slovenskom zdravotníctve výrazne neprimeraný počet starších lekárov voči ostatným vekovým kategóriám. Dôvodom je celkový trend predlžovania profesionálneho veku lekárov, ich neskorší odchod do dôchodku, čo je však typické aj v iných krajinách v zahraničí. Vďaka tomuto trendu počet lekárov neklesá, čo by sa pri štandardnej miere odchodov do dôchodku udialo.
Problémom je, že nasledujúce vekové kategórie sú omnoho menej početné, práve pre spomínané odchody do zahraničia pred 20timi až 30timi rokmi.
