Rast rozpočtu naráža na limity
Rozpočet verejného zdravotného poistenia sa medziročne navyšuje o sedem percent. Vyplýva to z návrhu takzvanej prerozdeľovacej vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Hlavnými zdrojmi financií pre zdravotníctvo budú zdravotné odvody pracujúcich a platba štátu za ekonomicky neaktívnych obyvateľov. Pre konsolidáciu verejných výdavkov však štát nastavil limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V roku 2026 je určený na úrovni 8,8 miliardy eur a v roku 2027 na úrovni 9,2 miliardy eur.
Od roku 2019 do 2024 sa financovanie zdravotníctva zvýšilo o 61 percent. Presnejšie z necelých piatich miliárd na viac než 7,9 miliardy eur. Najviac rástlo financovanie nemocníc. V tom istom období sa zvýšilo až o 92 percent. Kým v roku 2019 bolo pre nemocnice vyčlenených 1,45 miliardy eur, v roku 2024 to bolo až 2,78 miliardy. Výdavky sa zvýšili aj na všeobecnú ambulantnú sféru (o 62 percent), lieky a dietetické potraviny (o 53 percent) či financovanie špecialistov v ambulanciách (o 43 percent).
Štát prispieva za nepracujúcich málo
Okrem zdravotných odvodov, ktoré platia ekonomicky aktívni sa zdravotníctvo financuje aj takzvanou platbou za poistenca štátu. Ide o platbu, ktorú posiela štát do systému zdravotníctva za ekonomicky neaktívnych.
Táto platba mala byť pre rok 2026 určená fixnou sumou na úrovni piatich percent priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Tento rok sa tak malo dostať do systému 2,7 miliardy eur, o 429 miliónov eur viac, ako minulý rok.
Pre konsolidáciu verejných financií však vláda zmenila tento výpočet. Po novom sa bude počítať ako podiel celkovej platby štátu a vymeriavacieho základu podľa denného počtu poistencov štátu z ročného zúčtovania poistného spred troch rokov. Ministerstvo uvádza, že takto platba bude pokrývať potreby verejného zdravotného poistenia a zároveň ponechá rezervu 550 miliónov eur.
Podľa nového výpočtu platba za poistencov štátu v porovnaní s pôvodne plánovanými 2,7 miliardami eur klesne na 2,1 miliardy eur.
Koľko peňazí pôjde kam?
Ministerstvo zdravotníctva v návrhu vyhlášky určilo minimálne sumy, ktoré zdravotné poisťovne musia poslať do jednotlivých sektorov. Napríklad na lieky by mali vynaložiť celkovo 1,6 miliardy eur, na ústavnú zdravotnú starostlivosť 2,9 miliardy, pričom štátne nemocnice by mali dostať extra platbu 191 miliónov eur. Všeobecná ambulantná sféra by mala dostať 496 miliónov eur, ambulantní špecialisti 1,5 miliardy eur, záchranky 228 miliónov a ambulantné pohotovosti viac než 22 miliónov eur.
Zdravotné poisťovne však okrem tohto určeného objemu môžu do jednotlivých oblastí poslať viac peňazí. Rozhodujúci vplyv na to bude mať charakter poistného kmeňa tej ktorej zdravotnej poisťovne. To znamená, že ak poistenci zdravotnej poisťovne využívajú viac ambulantnú starostlivosť, poisťovňa pošle viac peňazí do tejto sféry. Iná zdravotná poisťovňa môže zasa nakúpiť viac zdravotnej starostlivosti v nemocniciach.
Navýšenia bez rozhodnutí
Ak by sa v sektore za celý rok 2026 neprijalo žiadne rozhodnutie, ktoré by malo vplyv na tok financií, zdravotníctvo by si v tomto roku vyžiadalo o 625 miliónov eur viac než v roku 2025. Ide o takzvaný scenár rastu výdavkov bez zmien politík.
Tento nárast ovplyvňuje predovšetkým rast miezd (294 miliónov eur), starnutie obyvateľstva (58 miliónov eur), inflácia (103,8 milióna eur), vplyv chorobnosti a kategorizácie liekov (143,5 milióna eur), vplyv chorobnosti a kategorizácie zdravotníckych pomôcok (10,5 milióna eur), už schválená legislatíva, ako napríklad nová sieť záchraniek alebo minimálne sieť ambulantných špecialistov (15 miliónov eur).
Ministerstvo zdravotníctva si každý rok vytýči aj cieľ ušetriť. Tento rok by chcelo usporiť na liekoch a zdravotníckych pomôckach viac ako 151 miliónov eur. Pomocou benchmarkingu, teda porovnávaním nákupov v nemocniciach viac ako 66 miliónov eur a zavedením dlho očakávaného e-Labu viac ako 62 miliónov eur.
Najdrahšie sú mzdy
Z medziročného nárastu rozpočtu zdravotníctva, ktorý sa pohybuje na úrovni zhruba 500 miliónov eur pôjde okolo 300 miliónov eur na mzdy zdravotníkov. Výška miezd sa počíta ako násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Táto suma sa násobí koeficientom, ktorý ministerstvo pridelilo zdravotníkom podľa pozície či rokov praxe.
Nemocnice dostanú na platy zdravotníkov takmer 177 miliónov eur. Nemocnica im musí zaplatiť minimálne takú sumu, ktorú určuje zákon. Platy by sa mali podľa ministerstva dvihnúť aj ambulantným zdravotníkom, presnejšie o 82,5 milióna eur. V porovnaní so zdravotníkmi v nemocniciach si však ambulantní lekári dohadujú podmienky so zdravotnými poisťovňami a platy nemajú definované zákonom. Pre mzdy nezdravotníkov pracujúcich v sektore vyčlenilo ministerstvo takmer 32 miliónov eur.
Starnutie, chorobnosť a záchranky
Do tvorby rozpočtu zasahuje aj starnutie obyvateľstva a inflácia. Odhady nákladov na starnutie obyvateľstva vychádzajú z prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pre rok 2026 sa táto suma pohybuje na úrovni 191 miliónov eur a v porovnaní s rokom 2025 bude drahšie o zhruba 58 miliónov eur. Inflácia sa v tomto roku odhaduje na úrovni 4,4 percenta a v nominálnom vyčíslení by sa náklady na ňu mali pohybovať v objeme 103,8 milióna eur.
Aj keď minulý rok ministerstvo prakticky pozastavilo kategorizáciu nových liekov, náklady na už kategorizované lieky sa tento rok zvýšia. Ide o takzvaný dobeh liekov, ktoré sa dostali na slovenský trh. Každý liek má totiž v prvých rokoch po uvedení na trh výrazne rastúci trend. Kategorizované lieky od roku 2022 budú stáť tento rok zhruba 140 miliónov eur. V prípade zdravotníckych pomôcok sa nárast odhaduje na úrovni 10,5 milióna eur.
Zmeny, ktoré minulý rok schválil parlament v oblasti záchraniek a nová sieť záchraniek má mať podľa návrhu programovej vyhlášky významný vplyv na rozpočet verejnej správy. V súčasnom roku by si zmeny mali vyžiadať viac než 5,8 milióna eur. Budúci rok sa náklady majú zvýšiť na viac ako 6,1 milióna eur a v roku 2028 až na viac ako 6,4 milióna eur. Predkladatelia návrhu zmien pritom v tom čase verejne deklarovali, že zmeny nebudú mať vplyv na štátny rozpočet.
Lieky a nemocnice
Ministerstvo chce v tomto roku vynaložiť na kategorizáciu nových liekov a dietetických potravín viac ako 83 miliónov eur. Má ísť o lieky najmä v oblasti srdcového zlyhávania a onkológie.
Zmeny sa dotknú aj nemocníc. Od roku 2024 sa začali sledovať čakacie lehoty na niektoré plánované operácie. Podľa zákona majú pacienti nárok na úhradu týchto operácii aj v zahraničí, ak im zdravotná poisťovňa nevie zabezpečiť dostupný termín na Slovensku. Operácie v zahraničí sú však omnoho nákladnejšie, než na Slovensku.
Aj z toho dôvodu sa rozširuje úhrada výkonov mechanizmom DRG najmä v tých skupinách výkonov, kde štát eviduje dlhé čakacie lehoty. Kapacity nemocníc podla ministerstva umožňujú navýšenie produkcie o 10 až 20 percent v závislosti od dĺžky čakacích lehôt a kapacít.
Ministerstvo chce zároveň presunúť niektoré výkony do jednodňovej zdravotnej starostlivosti, čomu napomáha aj zmena financovania tzv. jednodňoviek. Z toho dôvodu chce rezort finančne podporiť jednodňovú zdravotnú starostlivosť, ktorá je dlhodobo podfinancovaná. Konkrétne má ísť o navýšenie na úrovní 13,8 percenta, teda o viac než 22 miliónov eur.
Stabilizačné príspevky
Rozpočet ovplyvní aj rozhodnutie o stabilizačnom príspevku pre zdravotné sestry. Sestry a pôrodné asistentky by mali dostať po 3-tisíc eur na rok vo forme superhrubej mzdy. Tento príspevok chce vláda vyplácať najmenej päť rokov, teda do konca roka 2030. Tento príspevok však nie je viazaný na konkrétnu osobu, ale na obsadené pracovné miesto.
Už v roku 2022 vláda rozhodla o pridelení stabilizačných príspevkov. Vtedy dostali niektorí zdravotníci 4-tisíc (v sociálnych službách) až 5-tisíc eur. Zároveň sa títo zamestnanci zaviazali odpracovať u zamestnávateľa tri roky.
Centrálne riadené nemocnice
Až 19 nemocníc chce ministerstvo začať riadiť centrálne a zvýšiť tak ich efektivitu, zastaviť zadlžovanie a zaviesť systémové zmeny. Pripomína, že aktuálne prebiehajú prevádzkové, produkčné a personálne audity a pripravujú sa strategické plány pre každú nemocnicu vrátane finančných, personálnych a výkonových cieľov. Tieto audity začalo ministerstvo vykonávať už v roku 2025 v najväčších slovenských nemocniciach. V nemocniciach sa zavádza aj detailný reporting a business intelligence nástroje na sledovanie nákladov, výkonnosti a záväzkov.
V roku 2024 dosiahli nemocnice stratu 166 miliónov eur (bez jednorazových oddlžovacích operácií). Záväzky po splatnosti vzrástli na 697 miliónov eur a v roku 2025 by mali dosiahnuť až 927 miliónov eur.
Na pokrytie očakávaných nárastov nákladov v roku 2025 chýba podľa návrhu vyhlášky ešte 62 miliónov eur. „Celkové potrebné navýšenie bázy financovania pre rok 2026 sa odhaduje na 228 miliónov eur, čo však prostriedky verejného zdravotného poistenia neumožňujú,“ píše ministerstvo.
Nový zoznam výkonov
Ministerstvo rovnako vyčlení päť miliónov eur na tvorbu nového zoznamu ambulantných zdravotných výkonov. Keďže určenie váh bude prebiehať až v súčasnom roku, rezort nevedel začiatkom roka vypočítať dopad na verejné zdravotné poistenie. „S vysokou pravdepodobnosťou je možné vo viacerých odbornostiach odhadovať negatívny dopad na verejné zdravotné poistenie,“ píše ministerstvo. Na inú zdravotnú starostlivosť vyčlenil rezort 5,9 milióna.
Ambiciózne úspory
Ministerstvo si aj tento rok dalo záväzok usporiť financie v sektore. Celkovo chce tento rok ušetriť viac ako 280 miliónov eur. Najviac, až 151 miliónov v oblasti liekov a dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok, vyše 66 miliónov v nemocniciach a na limite spoluúčasti takmer 47 miliónov eur. Takzvané SvaLZy a E-Lab by mali priniesť necelých 20 miliónov eur, záchranky takmer 15 miliónov a ambulantní špecialisti viac než 26 miliónov eur.
Zmena limitu spoluúčasti pri doplatkoch na lieky by sa podľa ministerstva mohla upraviť tak, ako bola zavedená pred novelou zákona v roku 2022.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
