V Bratislave každý každého kryje. Aj preto sa nemocnice topia v problémoch, tvrdí riaditeľka banskobystrickej nemocnice
Nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave je prvá, ktorá čelí závažnej situácii pre hospodárske problémy. Riaditeľ nemocnice Tibor Koszeghy priznal, že nemocnica trpí pre pochybenie, ktoré urobilo bývalé vedenie nemocnice. Hospodárske výsledky však, ako dodáva, ovplyvňujú aj náklady, ktoré nemocnici vznikli v dôsledku vyrokovaného memoranda Lekárskym odborovým združením s vládou koncom minulého roka.
Na negatívne dôsledky memoranda upozornili viaceré nemocnice. Kým súkromné pripomínali možné negatívne dôsledky hneď po podpísaní dokumentu, štátne nemocnice priznali až v druhej polovici roka 2025, že rovnako zápasia s negatívnym vývojom. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v debatách o dôsledkoch verejne opakovane tvrdil, že na zvýšené náklady dostali zdravotné poisťovne dostatok financií. Negatívny hospodársky vývoj v nemocniciach je tak podľa neho iba dôsledkom nevýhodne uzavretých zmlúv medzi poskytovateľom a zdravotnými poisťovňami.
„Peniaze, potrebné na mzdy zdravotníkov vyplývajúce zo zákona každý rok pošle štát do rozpočtu zdravotníctva, dostanú ich zdravotné poisťovne, ktoré ich majú rozdeliť nemocniciam (aj ambulanciám). Štát teda dá peniaze na mzdy, peniaze dostanú poisťovne a riaditeľ nemocnice si tie peniaze od poisťovne nevyrokuje,“ uvádza Peter Visolajský na sociálnej sieti.
Zdravotné poisťovne však tvrdia, že systém financovania nemocníc je trochu zložitejší, než Peter Visolajský verejne deklaruje „Keď sa bavíme o všeobecnom pravidle, ako sú kryté mzdové prostriedky v rámci rozpočtu, tak odpoveď je, že náklady na mzdy sú kryté. Rozpočet vždy počíta so mzdovými nárastami či už je to v ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulantnej, či v jednotlivých segmentoch ako takých,“ uviedol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
Nie je to jednoduchá matematika
Faktom, ktorý M. Štofko potvrdil však je, že koncom roka 2024 sa najprv uzatvoril rozpočet na rok 2025 a až následne sa dolaďovala finálna verzia memoranda medzi lekárskymi odborármi a ministerstvom zdravotníctva. „Posledná zmena, ktorá bola urobená smerom k lekárom k úpravám miezd už nebola pretavená do navýšenia výdavkových limitov,“ priznal štátny tajomník.
Ministerstvo zdravotníctva sa tak muselo zariadiť iným spôsobom, navýšenie rozpočtu pre sektor hľadalo v úsporách. „Museli sme hľadať ďalšie úspory, ktoré by mali zabezpečiť to, aby tieto mzdové prostriedky boli nájdené. Tie úspory sa hľadali najmä v liekovej politike, ale išli aj na vrub nemocníc,“ podotkol Michal Štofko.
Ako sa rezortu zdravotníctva podarilo tento rok ušetriť, nie je známe. Ministerstvo zdravotníctva na novinárske otázky do vydania článku neodpovedalo, po ich doručení informácie redakcia Medicíny doplní.
Je však zrejmé, že fakt, že zdravotné poisťovne dostali peniaze, ktoré majú automaticky poslať nemocniciam na zvýšené náklady, je trochu zložitejší.
Zdravotné poisťovne majú podľa Michala Štofka každý rok zadefinované výdavkové limity tak, aby pokrývali mzdové nárasty. Akonáhle majú zdravotné poisťovne priestor na úpravu zmluvných vzťahov, je to vec rokovaní medzi poskytovateľom a poisťovňou. Nie je to otázka, ktorá závisí od regulátora, teda ministerstva zdravotníctva alebo výšky rozpočtu.
Štátny tajomník však dodáva, že nie je možné hovoriť iba o jednej stránke veci – teda o nákladoch nemocníc na mzdy a ich preplatenie zdravotnými poisťovňami. Do výpočtov totiž zasahuje aj to, akú má tá ktorá nemocnica produkciu. To znamená, koľko dokážu lekári, zdravotné sestry a ostatní zdravotníci ošetriť pacientov, či ako má nemocnica nastavené interné procesy, aby dokázala byť dostatočne efektívna. To, či je nemocnica efektívna alebo nie, odzrkadľujú aj čakacie lehoty na operácie.
„Diskusia má byť aj o tom, že keď pokryjeme mzdové nárasty, ktoré sú nejakým spôsobom nastavené, čo sa nám deje s produkciou v nemocniciach a čo sa nám deje s pacientom, ktorý čaká na zdravotnú starostlivosť. Zástupcovia nemocníc uvádzajú, že produkcia v nemocniciach buď klesá alebo nerastie,“ uviedol Michal Štofko.
Hradí sa zákonné minimum
Mzdy lekárov totiž neplatia zdravotné poisťovne, ale nemocnice ako ich zamestnávatelia. Klientmi zdravotných poisťovní sú poistenci, ktorým hradia zdravotnú starostlivosť, ktorú im nemocnice poskytli. Ani poistné, ktoré od poistencov zdravotné poisťovne vyberú, nie je viazané na konkrétny účel – či už mzdy lekárov, alebo sanáciu budov.
Zdravotná poisťovňa Dôvera však pripomenula, že pri tvorbe rozpočtu sa počíta s rastom miezd zdravotníkov. „Avšak počíta sa so zákonnými mzdami, teda tým, čo hovorí zákonník práce. Nepočíta sa so zvýšenými mzdami na základe kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Pod tým si môžeme predstaviť rôzne motivačné príspevky a osobné ohodnotenia, prípadne mzdy, ktoré sú vyššie ako vraví zákonník práce. Toto nikdy kryté ani nebolo, no mnoho lekárov dostáva mzdu vyššiu ako určuje zákon. Takisto nie sú kryté ani dodatočné dovolenky či iné zamestnanecké benefity,“ uvádza zdravotná poisťovňa.
Problém v platoch lekárov nie je podľa Dôvery v ich výške. „Nehovorme o tom, či sú nízke alebo vysoké. Problém je, že sú definovane zákonom, čo spôsobuje, že dobrí lekári môžu byť nedocenení a lekári bez adekvátneho výkonu zase preplatení. V zmysle tabuliek sú lekári odmeňovaní podľa veku a atestácie, nie podľa kvality a výkonu v práci,“ dodáva Dôvera.
Všeobecná zdravotná poisťovňa pre Medicínu uviedla, že jej cieľom je hradiť skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa platných pravidiel. A riadenie výkonnosti nemocníc, nastavenie sadzieb, strategické riadenie či personálne zabezpečenie sú v kompetencii jednotlivých nemocníc a ich zriaďovateľov.
„Suma valorizácie v rozpočte je záležitosťou ministerstva zdravotníctva, zdravotné poisťovne nerozhodujú o nároku na valorizáciu jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a riadia sa programovou vyhláškou,“ dodala štátna zdravotná poisťovňa.
Zdravotná poisťovňa Union dodala, že zdroje, ktoré má v tomto roku alokovať na ústavnú zdravotnú starostlivosť podľa štátneho rozpočtu a vyhlášky o programovom rozpočtovaní pre rok 2025, z jej strany alokované budú.
Mzdy sú vyššie než zákonné minimum
Aj Útvar hodnoty za peniaze v revízii výdavkov nemocníc upozornilo na to, že rozpočty nemocníc nie sú zladené s rozpočtom verejného zdravotného poistenia. Čo prakticky znamená, že zdravotné poisťovne jednoducho nedostanú od štátu toľko peňazí, aby dokázali všetky finančné požiadavky nemocníc pokryť.
„Napríklad pri príprave rozpočtu na rok 2024 boli v rozpočtoch nemocníc nárasty osobných nákladov 9,3 percenta, zatiaľ čo verejné zdravotné poistenie v súlade s platovým automatom alokoval len 7,7 percenta nárastu,“ píšu analytici na ministerstve financií s tým, že očakávané náklady ani výnosy nemocníc nezodpovedajú očakávaným nákladom ani výnosom verejného zdravotného poistenia na daný segment starostlivosti.
Výrazný nárast osobných nákladov v nemocniciach za posledné roky je podľa ministerstva financií spôsobený aj rastom zamestnanosti aj miezd pracovníkov. Počet zamestnancov v univerzitných a fakultných nemocniciach medzi rokmi 2015 až 2022 narástol o 15 percent, no priemerná mzda v nemocniciach sa v rovnakom období zvýšila o 62 percent. Viac ako 65 percent z celkových osobných nákladov nemocníc tvoria lekári a sestry.
„Nárast miezd nad rozpočtovanú úroveň spôsobujú aj kolektívne a individuálne zmluvy uzatvárané medzi vedením nemocnice a pracovníkmi, ktoré nerešpektujú možnosti rozpočtu,“ dodáva ÚHP.
Viac ako polovica navýšenia pôjde na platy
Budúci rok bude z hľadiska financií náročnejší. Ako upozornil Michal Štofko, v budúcom roku získa zdravotníctvo o pol miliardy eur viac, než v roku 2025. „Z toho pol miliardového nárastu ide 300 miliónov na mzdy. Lenže nemocnice nemajú len mzdové náklady. Nemocnice sa potrebujú aj rozvíjať. Je veľmi otázne, čo sme z toho pol miliardového nárastu schopní vykryť. Je toho málo, ak sa bavíme o tom, že tam máme aj nejaké lieky, ktoré sme tento rok nekategorizovali vôbec. Okrem toho máme investičný dlh, o ktorom sa nebavíme vôbec, ale ktorý sa snažíme do istej miery pokryť plánom obnovy. Nemyslím si, že využívame tie zdroje úplne efektívne,“ vysvetlil štátny tajomník.
Situácia nie je jednoduchá ani v najväčších štátnych nemocniciach. Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer pripomenul, že výsledkom memoranda lekárskych odborárov a vlády nemali byť len platy lekárov, ale aj záväzky pre pacientov.
Napriek vyšším platom výkon v nemocniciach podľa Asociácie štátnych nemocníc klesá.
„Klesajú nám výkony, nenapĺňame prospektívne rozpočty od zdravotných poisťovní (paušálne platby, pozn. redakcie) a ja mám sadnúť do auta a ísť do zdravotnej poisťovne pýtať viac peňazí? Mne to nesedí, keď ešte stále vidím v nemocnici rezervy. A keď ich chcete napraviť, tak vás ide niekto celospoločensky lynčovať,“ reagoval A. Mayer na kritiku zo strany Petra Visolajského. Ten riaditeľovi nemocnice vyčíta nevýhodne vyrokované zmluvy so zdravotnými poisťovňami a zlé manažovanie nemocnice, čoho dôsledkom má byť práve zlý hospodársky výsledok nemocnice.
„Nám sa niečo historicky udialo, že sme museli presúvať peniaze z jedného účtu na druhý, aby sme mali na výplaty ľudí. Doteraz to stačilo, no teraz to už nestačí a je z toho humbuk. My však iba upozorňujeme na to, aby nedošlo ku katastrofe. Nie je manažérske zlyhanie, ak o tom nebudeme hovoriť?“ pýta sa A. Mayer.
S obdobnými problémami zápasí aj banskobystrická fakultná nemocnica. Riaditeľa Miriam Lapuníková potvrdila, že nemocnici tento rok vzrástli mzdové náklady okolo desiatich percent. A navýšenie objemu zdrojov zo strany zdravotných poisťovní to nepokrýva.
„Je potrebné si povedať, že každý riaditeľ má svoje kompetencie. Jeho úlohou je zvyšovať efektivitu. A je potrebné, aby všetci zamestnanci rešpektovali jeho rozhodnutia. Je to ich úlohou. A to, že to nie je správne, a teraz to poviem otvorene, že v Bratislave každý každého pozná a každý každého kryje bez ohľadu na to, či je efektívny alebo nie je efektívny, tak toto je kľúčový problém celého príbehu. Vďakabohu, že Banská Bystrica je tak ďaleko od Bratislavy. Lebo všetky opatrenia, ktoré robíme v nemocnici my, a to, že máme možnosť robiť aj veľmi nepopulárne kroky je vďaka tomu, že sme ďaleko od Bratislavy,“ priznala riaditeľa M. Lapuníková.
Fatálna chyba
Riaditelia štátnych nemocníc sa zhodli, že podpísanie memoranda s LOZ so zachovaním platového automatu bez viazanosti na výkon bolo fatálnou chybou. „Rútime sa do priepasti. Obávam sa, že sa za dva roky dostaneme do momentu, že nebudeme mať na to, aby sme ten systém utiahli. Pretože toto zložené úročenie, akým rastú mzdy je tak obrovské, že sa dostaneme do situácie, že to nebudeme vedieť utiahnuť,“ povedal šéf siete nemocníc Agel Michal Pišoja.
Platový automat prijala vláda v situácii, ktorá podľa šéfa Penta Hospitals Slovensko Radoslava Čuhu nebola komfortná pre nikoho v danom momente. „Lenže tento platový automat nemá konca. A keď dosiahneme odmeňovanie zdravotníkov, ktoré bude významne lepšie, ako v okolitých krajinách, kto to zastaví? O tomto sa nechceme rozprávať?“ dodal R. Čuha.
Štátny tajomník Michal Štofko uzavrel tému tým, že z celého nárastu na zdravotnícky rozpočet ide viac ako polovica na mzdy. „Absolútne súhlasím s tým, že majú byť zdravotníci na všetkých úrovniach, nielen lekári, odmeňovaní tak, aby sme boli konkurencieschopní voči zahraničiu, aby sme nemali odliv personálu, aby sme boli schopní ich platiť. Stále však platí, že mzdový automat vyvoláva špirálu, ktorá niekedy v budúcnosti narastie na sumy, ktoré nebudú udržateľné pre nikoho. Máme to vykalkulované a vieme, že sa dostaneme do čísel, kde to už nebude možné práve pre koeficienty, ktoré máme uzákonené. Verím, že v nejakom momente aj zástupcovia odborov pochopia, že v určitom bode je tá mzda už dostatočne konkurencieschopná voči iným krajinám,“ uzavrel štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
