Štátna zdravotná poisťovňa pre zlepšenie hospodárenia nemusí predložil ozdravný plán
Štátna zdravotná poisťovňa nemusí predložiť ozdravný plán. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informoval o tom, že hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa zlepšilo a úrad tak zastavil správne konanie voči poisťovni.
Podali rozklad voči rozhodnutiu
„V súvislosti s neplnením obchodno-finančného plánu úrad začal 5. augusta 2024 správne konanie vo veci uloženia povinnosti VšZP predložiť na schválenie ozdravný plán,“ pripomenula Monika Mrázová z oddelenia komunikácie úradu pre dohľad. Dôvodom bolo, že štátna zdravotná poisťovňa nedodržiavala obchodno-finančný plán z pohľadu vlastného imania a likvidity. Štátna zdravotná poisťovňa však proti rozhodnutiu úradu pre dohľad podala rozklad.
Predseda úradu Michal Palkovič označil tento krok poisťovne za nezrozumiteľný. „Aj keď ide z pohľadu zákona o sankčný mechanizmus, z pohľadu úradu pre dohľad šlo o pomoc, o jeden z nástrojov, ktoré sa dajú využiť,“ dodal s tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa posunula predpokladaný hospodársky výsledok k lepšiemu. „Nevylučujem možnosť, že ozdravný plán sa nebude dotýkať Všeobecnej zdravotnej poisťovne iba do konca roka 2024, ale aj do prvého polroka 2025. Všetko je otázkou analýz,“ podotkol M. Palkovič na jeseň.
Zdroj: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Situácia sa však zmenila. Štátna zdravotná poisťovňa si zlepšila predikciu hospodárenia a zvrátila hrozbu platobnej neschopnosti. Podľa úradu pre dohľad vďaka opatreniam, ktoré uskutočnila poisťovňa, spolu s prijatými legislatívnymi zmenami na úrovni vlády a parlamentu.
Aké zmeny prijala?
Medzi faktormi, ktoré významne ovplyvnili hospodárenie Všeobecnej zdravotnej starostlivosti sú viaceré legislatívne zmeny. Napríklad, v čase po vydaní pôvodného prvostupňového rozhodnutia voči VšZP bola schválená novela zákona, ktorá na mesiac december zvýšila sadzbu poistného za poistencov štátu.
Štátna poisťovňa zároveň prijala viaceré zmeny vo svojom fungovaní, a to v podobe úsporných opatrení či úpravy zmluvných vzťahov, kedy poisťovňa znížila počet zazmluvnených poskytovateľov. Rovnako zaviedla limity v jednodňovej zdravotnej starostlivosti. V posledný deň, kedy poistenci mohli požiadať o zmenu poisťovne VšZP informovala o tom, že ruší zmluvy s viacerými zariadeniami, ktoré vykonávajú jednodňovú chirurgiu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uviedli, že tak urobila bez toho, aby ich na to poisťovňa vopred upozornila. Okrem toho štátna zdravotná poisťovňa upravila aj limity a zariadeniam preplatí menší počet výkonov.
Pre zlepšenie hospodárskych výsledkov poisťovňa upravila zmluvné vzťahy vo forme zavedenia limitov v laboratórnych vyšetreniach. VšZP ešte v septembri informovala o tom, že sa dohodla s poskytovateľom laboratórnych diagnostických služieb Medirex na úprave zmluvných a cenových podmienok do konca roka. Tento krok jej má priniesť úsporu 1,5 milióna eur.
Poisťovňa tiež posunula úhradový mechanizmus DRG pilotných programov v rámci nemocničnej zdravotnej starostlivosti do roku 2025, zefektívnila revíznu činnosť a znížila prevádzkové náklady.
Posunú technické rezervy
Parlament však posunul do ďalšieho čítania legislatívnu novinku, ktorá rovnako pomôže z krátkodobého hľadiska štátnej poisťovni. Poslanci strany Hlas-SD navrhli posun účinnosti tvorby technickej rezervy zdravotných poisťovní pre plánovanú zdravotnú starostlivosť, ak má plánovaný výkon prebehnúť o viac než 30 dní od návrhu.
Dôvodom podľa poslancov Hlasu-SD je, že ak by k úprave nedošlo, zdravotné poisťovne by mali významnú účtovnú stratu a niektoré aj záporné imanie. A ich ozdravovanie by šlo na úkor skutočne nakupovanej zdravotnej starostlivosti, čo by malo významný vplyv na poskytovateľov.
Ministerstvo zdravotníctva plánuje od roku 2025 evidovať čakacie lehoty vo viacerých medicínskych programoch. Ak by k zmene legislatívy nedošlo, zdravotné poisťovne by si museli vytvárať technické rezervy aj na tieto nové programy, čo by spôsobilo väčší tlak na ich úsporu. A pre dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia by museli redukovať skutočné výdavky do sektora.
Poisťovni by hrozila nútená správa
„V negatívnom scenári, teda ak by sa VšZP na povinnosť tvoriť tieto rezervy nepripravovala vôbec, by to znamenalo, že by musela tento rok doúčtovať rezervy, čo by so zreteľom, že už k septembru mala negatívne imanie a stratu 53 miliónov eur spôsobilo úplný prepad do nepredstaviteľných záporných čísel. Nerozprávali by sme sa teda o ozdravnom pláne, ale rovno o nútenej správe. A to všetko pritom z čisto z technických – účtovných dôvodov,“ vysvetlil zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Práve z tohto dôvodu poslanci schválili pozmeňovací návrh, ktorým odložili zdravotným poisťovniam povinnosť tvoriť rezervy na výkony na čakacích listinách, a to až o dva roky. Podľa odborníka to bude mať viaceré dôsledky.
„Na jednej strane to spôsobí, že VšZP sa pravdepodobne neprepadne do ešte horších čísel. Na druhej strane tieto technické rezervy existujú presne preto, aby sme vedeli vyčísliť potrebu zdrojov a s tou potrebou šlo vedenie ministerstva zdravotníctva rokovať na ministerstvo financií o rozpočte. Je to teda riešenie, čo sanuje VšZP, ale zo stredno-dlhodobého hľadiska problém nerieši, práve naopak, len ho zhoršuje. Čas pripraviť sa na tieto nové povinnosti bol pritom od roku 2021, len sa na to, ako vždy, nejako pozabudlo,“ podotkol analytik.
Hospodárenie budú sledovať
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dodal, že hospodársku situáciu vo VšZP bude naďalej pozorne sledovať. A v prípade zistenia rizík, ktoré by boli predzvesťou ďalšieho závažného zhoršovania likvidity poisťovne, využije svoje zákonné kompetencie a konať. „Ako sa ukázalo, naše rozhodnutie, ktorým sme uložili VšZP povinnosť vypracovať ozdravný plán, nakoniec viedlo k náprave,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.
Úradu pre dohľad sa po rokoch vrátila kľúčová kompetencia súvisiaca s ozdravným plánom. Zdravotnej poisťovni ho bude môcť po novom nariadiť aj v prípade straty, v dôsledku ktorej výška jej vlastného imania klesne pod minimálnu hodnotu základného imania. Legislatívnu zmenu prijali poslanci v decembri na schôdzi parlamentu.
